Grécko: Rozdiel medzi revíziami

| Mena = [[Euroeuro]] (€) (= 100 centov)

Moderná demokracia bola definitívne ustanovená v roku 1974, kedy padla vojenská diktatúra Jeorjiosa Papadopulosa. Bola založená pravicová strana [[Nea Dimokratia]] (''Nová demokracia''), ktorú založil [[Konstantinos Karamanlis (starší)]] a ktorá sa ako prvá chopila moci. Proti nej vytvoril politik [[Andreas Papandreu]] ľavicovú stranu [[PASOK]] (''Panellinio sosialistiko kinima-Panhelénske socialistické hnutie''). Tieto dve strany patrili k najsilnejším politickým stranám až do roku 2009, kedy sa premiér z Nea Dimokratia, [[Konstantinos Karamanlis]] vzdal vlády a vyplávali na povrch rôzne kauzy ako falšovanie údajov či utajovaná zadlženosť krajiny. Predčasné voľby vyhrala so 44% ľavicová strana [[PASOK]], na jej čele stál [[Jeorjos Papandreu (mladší)|Jeorjos Papandreu]], syn [[Andreas Papandreu|Andreasa Papandreu]], ktorý vládol do jesene 2011, potom bola vytvorená dočasná vláda národnej záchrany na čele ktorej stál premiér, nestranný ekonóm [[Lukas Papadimos]]. Papadimosovu vládu podporoval stredoľavý PASOK, stredopravé strany Nea Dimokratia, ktorú vedie [[Antonis Samaras]] a LAOS ktorú vedie [[Jeorjos Karatzaferis]]. Vládu tiež podporovala stredopravá strana Dimokratiki Symmachia s predsedníčkou [[Dora Bakojanni|Dorou Bakojanni]]. V opozícii stála komunistická strana Grécka (KKE) a ultraľavicová strana [[SYRIZA]]. Papadimosov kabinet pokračoval v úsporných opatreniach a prijal druhú pôžičku Grécku vo výške 200 miliardmiliárd euroeur. Po predčasných voľbách, v ktorých bývalé koaličné strany PASOK a ND utrpeli veľkú porážku (vyhrala Nea Dimokratia s 18%) nebolo možné zostaviť novú vládu a tak boli vyhlásené nové predčasné voľby, dočasným premiérom sa na mesiac stal [[Panajotis Pikramenos]]. V ďalších júnových voľbách vyhrala opäť Nea Dimokratia s 29% a vytvorila technokratickú vládu národnej záchrany spoločne s ľavicovými stranami [[PASOK]] a [[DIMAR]]. Premiérom sa stal predseda Nea Dimokratia [[Antonis Samaras]]. Súčasným prezidentom je [[Karolos Papulias]] (august 2010).

Grécka ekonomika začala rapídne napredovať ešte počas vlády diktátora [[Jeorjos Papadopulos|Jeorja Papadopulosa]], ktorý začal investovať do priemyslu (spolupracoval s gréckymi lodiarenskými magnátmi) a následne po roku [[1974]], kedy sa vlády ujal pravicový politik [[Konstantinos Karamanlis (starší)]], ktorý pokračoval v modernizovaní priemyslu. Sociálna politika [[Andreas Papandreu|Andreasa Papandreua]] pomohla vyriešiť ťažké sociálne problémy mnohých občanov Grécka a vytvorila vyspelý školský a zdravotnícky systém. Taktiež sa ekonomika počas tejto vlády sústreďovala prevažne na poľnohospodársku a nie na priemyselnú výrobu, nakoľko priemysel si vyžadoval veľké investície, ktoré si štát nemohol dovoliť. Práve tieto dve vlády, hoci programovo od seba veľmi odlišné pomohli fakticky vybudovať modernú grécku ekonomiku a zmeniť tak obraz krajiny z okrajovej a menej rozvinutej na modernú západoeurópsku, čoho dôsledok bola integrácia do Európskej únie. Ekonomika Grécka tak je od tejto doby až dodnes väčšia, ako ekonomiky všetkých ostatných balkánskych krajín dokopy a Grécko je aj hlavným investorom v okolitých Balkánskych krajinách, ako [[Albánsko]], [[Macedónsko]], [[Rumunsko]] a [[Srbsko]]. Grécko tvorí 15. najväčšiu ekonomiku Európskej únie, HDP na obyvateľa dosahuje 27.875 dolárov, minimálna mesačná mzda dosahuje 673 euroeur, čo predstavuje 10 pozíciu zo štátov EU, ktoré majú minimálnu mzdu.

Nová vláda [[Jeorjos Papandreu (mladší)|Jeorjosa Papandreu]] musela prijať tvrdé opatrenie, zníženie platov či zvýšenie dôchodkového veku zo 60. na 65. roku. Zvýšila aj daň z 19 % na 22 %. Za tieto kroky dostala grécka vláda pôžičku od [[Európska únia|EU]] a menového fondu celkovo vo výške 114 miliardmiliárd euroeur. Radikálnymi opatreniami vlády a finančnou pôžičkou sa Grécko vyhlo bankrotu a do konca roku 2010 sa podarilo znížiť deficit na 8%. Radikálne postupy vlády sa však neobišli bez demonštrácie, kedy demonštrovalo približne

200 000 demonštrantov, prevažne komunistov priamo v [[Atény|Aténach]]. Znížiť deficit pod 8% sa však v roku 2011 nedarilo tak, ako vláda plánovala, preto musela v júli prijať ďalšie radikálne úsporné opatrenia a zmeniť vládny kabinet, premiér Jeorjos Papandreu však svoju pozíciu obhájil. V októbri 2011 bola na stretnutí európskej menovej únie dohodnutá nová dohoda, odpis 50% gréckeho dlhu voči bankovým subjektom a nová pôžička vo výške 120 miliárd euroeur. Po nezhode medzi niektorými vládnymi poslancami a premiérom Papandreuom bola nakoniec zostavená nová dočasná vláda na čele s nezávislým ekonómom [[Lukas Papadimos|Lukasom Papadimosom]]. Ten pokračoval v úsporných opatreniach, parlament prijal novú pôžičku a polovičný odpis gréckeho dlhu.

Po následných volbách odhlasovala koalícia premiéra [[Antonis Samaras|Antonisa Samarasa]] ďalšie, v poradí tretie veľké memorandum, tzv. Memorandum III., ktoré zahrňuje veľké šetrenie vo výške 11 miliárd euroeur. Podľa premiéra a ministra financií [[Jannis Sturnaras|Jannisa Sturnarasa]] ide o posledné veľké memorandum šetrenia.