Srbochorvátčina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 61:
Južnoslovanské jazyky historicky tvorili jazykové kontinuum. Vinou turbulentnej histórie tejto oblasti, predovšetkým následkom rozpínania [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], sa vytvorila rôznorodá zmes nárečových a náboženských rozdielov. Sťahovanie obyvateľstva spôsobilo, že [[štokavské nárečie]] sa najväčšmi rozšírilo na západnom Balkáne, kde predtým dominoval čajkavský a kajkavský dialekt (posledne menovaný splynul na severozápade zo [[Slovinčina|Slovinčinou]]). [[Bosniaci (moslimovia) |Bosniaci]], [[Chorváti]] a [[Srbi]] sa síce odlišujú vierovyznaním a historicky boli mnohokrát ovplyvnení rôznymi kultúrami, avšak väčšina obyvateľstva žila bok po boku pod vládou rôznych mocipánov. V tomto období sa tento jazyk označoval rôznymi názvami, napríklad „Slovanský“ „Ilýrsky“, miestne tiež „Bosniansky“, „Srbský“ a „Chorvátsky“; chorvátsky obyčajne v spojení s prímenom „Slavónsky“ či „Dalmátsky“.
[[Spisovný jazyk|Spisovná]] srbochorvátčina bola kodifikovaná v polovici 19. storočia, čo bolo výsledkom spoločného úsilia chorvátskych a srbských spisovateľov a lingvistov, niekoľko desaťročí pred vznikom štátu Juhoslávia.<ref>[[#refBlum2002|Blum 2002]], str. 130–132.</ref> Už od úplného začiatku existovali drobné rozdiely medzi spisovným srbským a chorvátskym variantom, aj keď boli založené na tom istom štokavskom subdialekte, východohercegovinskom nárečí. V 20. storočí srbochorvátčina slúžila ako oficiálny jazyk [[Juhoslovanské kráľovstvo|Juhoslovanského kráľovstva]] (vtedy nazývaná „Srbo-chorváto-slovinčina“),<ref name="Busch2004">{{Citácia knihy|priezvisko=Busch|meno=Birgitta|
Podobne ako ostatné južnoslovanské jazyky aj srbochorvátčina má jednoduchú fonológiu, s piatimi samohláskami a dvadsiatimi piatimi spoluhláskami. Gramatika sa vyvinula z [[Praslovančina|praslovanského jazyka]], je charakteristická ohýbaním podstatných mien, prídavných mien a zámen. Slovesá majú buď dokonavý alebo nedokonavý vid. Má sedem pádov a flexibilný slovosled. Píše sa buď cyrilikou alebo latinkou.
|