Dejiny Nemecka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix.
d wikilinky
Riadok 23:
Otov vnuk, [[Oto III.]], chcel v rámci svojho programu Renovatio imperii Romanorum vytvoriť kresťanskú univerzalistickú ríšu s hlavným mestom Rímom, ktorá by zaberala nielen Nemecko, ale všetky kresťanské štáty a ktorej by vládli cisár a pápež vo vzájomnej zhode. Oto ale zomrel skôr, než bol schopný svoj ambiciózny zámer uskutočniť. Jeho nástupcovia upustili od presadzovania Otových myšlienok a koncentrovali sa na vnútorné upevnenie ríše. Po vymretí [[Otoni|Otonov]] (Liudolfingov) bol v roku 1024 zvolený za kráľa [[Konrád II.]] zo Salskej dynastie, ktorý o niekoľko rokov neskôr získal pre ríšu [[Burgundsko]].
 
Jeho nástupca [[Henrich III. (Svätá rímska ríša)|Henrich III.]] si podrobil Čechy a [[Uhorsko]] a vyhlásil obe krajiny za ríšske loná.
 
 
[[Clunyjské reformné hnutie]] prebiehajúce v 11. storočí prispelo k osamostatneniu cirkvi, čo vo svojom dôsledku privodilo obrat pápežov proti nemeckým vládcom a nahlodalo tak ich doterajší vzájomný súlad. V spore o [[investitúra|investitúru]], ktorý sa rozhorel medzi [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrichom IV.]] a pápežom [[Gregor VII.|Gregorom VII.]] kvôli vymenovaniu cirkevných hodnostárov, bol cisár prinútený vykonať potupnú púť do Canossa, kde sa podriadil pápežovi, ktorý ho predtým nechal [[exkomunikácia|exkomunikovať]]. Až poslednému príslušníkovi Salskej dynastie, [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henrichovi V.]], sa podarilo dosiahnuť urovnanie konfliktu s cirkvou dohodnutím [[Wormský konkordát|konkordátu wormského]] v roku [[1122]].
 
Po roku 1100 došlo po celom Nemecku k zakladaniu nových miest, hradov, biskupských palácov a kláštorov. Mestá sa čoskoro začali domáhať uznania rôznych municipálnych práv a slobôd ([[mestské právo]]), zatiaľ čo obyvateľstvo na vidieku si zachovávalo svoj [[nevoľník|nevoľnícky status]]. Niektoré mestá získali titul [[slobodné ríšske mesto|slobodných ríšskych miest]], ktoré nepodliehali kniežatám či biskupom, ale boli podriadené priamo cisárovi. Takéto mestá boli ovládané majetným patriciátom (často kupcami bohatnúcimi z diaľkového obchodu). Remeselníci vytvárali [[cech]]y, riadené striktnými pravidlami. Nárastom obchodu s východnými a severnými krajinami vzrastal význam hlavných obchodných centier a prístavov združených v tzv. [[hanza|hanzovej lige]], v ktorej čele stalo mesto [[Lübeck]]. V tej istej dobe začal proces východnej kolonizácie. Zakladaním miest a dedín na slovanských územiach východne od [[Labe]] došlo k rozšíreniu nemeckej kultúry do oblastí ako sú [[Čechy]], [[Morava]], [[Sliezsko]], [[Pomoransko]], [[Prusko (historické územie)|Prusko]] a [[Poľsko]].