Jadrová elektráreň: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Súčasná situácia: chojte do riti :*
d Verzia používateľa 194.160.139.132 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TomášPolonec
Riadok 1:
[[Súbor:Three Mile Island (color).jpg|right|thumb|Jadrová elektráreň [[Three Mile Island]] v [[Spojené štáty|USA]], ktorá sa stala známou po svojej havárii]]
 
'''Jadrová elektráreň''' alebo '''atómová elektráreň''' je výrobňa [[elektrická energia|elektrickej energie]], resp. technologické zariadenie, slúžiace na premenu [[jadrová energia|jadrovej energie]] na [[elektrická energia|elektrickú energiu]].
 
Skladá sa obvykle z [[jadrový reaktor|jadrového reaktoru]], [[parná turbína|parnej turbíny]] s [[alternátor]]om a z mnohých ďalších pomocných prevádzok. V princípe ide o [[parná elektráreň|parnú elektráreň]], v ktorej sa energia získaná [[jadrový reaktor|jadrovým reaktorom]] používa na výrobu [[para|pary]] v parogenerátore. Táto [[para]] poháňa [[turbína|turbíny]], ktoré poháňajú [[alternátor]]y na výrobu [[elektrická energia|elektrickej energie]]. Súčasné jadrové elektrárne využívajú ako [[palivo]] prevažne obohatený [[urán (prvok)|urán]], čo je prírodný [[urán (prvok)|urán]], v ktorom bol zvýšený obsah [[izotop]]u <sup>235</sup>U z pôvodných zhruba 0,5 [[%]] na 2 – 5 [[%]].
Podľa odhadov [[geológ]]ov a [[OECD]] vydržia známe a predpokladané zásoby [[urán (prvok)|uránu]] najmenej 270 rokov.<ref>[http://www.oecdbookshop.org/oecd/display.asp?SF1=DI&CID=&LANG=EN&ST1=5L9T0F7266WF#MultiLingualSummaries]</ref><ref>http://www.scienceworld.cz/sw.nsf/byzbys/676F57EA7B46EF53C125718D004414D5?OpenDocument&cast=1</ref>
 
== Správny názov ==
Celosvetovo sa dnes v odborných kruhoch uprednostňuje názov "jadrová elektráreň" (v príslušnom jazyku) pred "atómová elektráreň" (v príslušnom jazyku). Uvádzajú sa najmä dva dôvody: Jednak sa dá argumentovať, že v takejto elektrárni nedochádza k štiepeniu celého atómu ale len jeho jadra, a jednak termín "atómový" často vyvoláva medzi bežným obyvateľstvom asociácie s atómovou bombou (ktorá by sa na druhej strane technicky tiež správnejšie mala volať jadrová bomba). <ref>http://www.energie-fakten.de/html/akw-oder-kkw.html</ref> Na Slovensku majú však jadrové elektrárne v názve stále slová "atomová/-é elektráreň/-ne", takže termín "atómová elektráreň" nemožno považovať za nesprávny.
 
== Schéma ==
[[Súbor:Nuclear power plant-pressurized water reactor-PWR.png|right|thumb|550px|Schéma najbežnejšieho typu jadrovej elektrárne s [[tlakovodný reaktor|tlakovodným reaktorom]]]]
 
Schéma najbežnejšieho typu jadrovej elektrárne s [[tlakovodný reaktor|tlakovodným reaktorom]]:
1 – Reaktorová hala, uzavretá v nepriepustnom kontajneri.<br />
2 – [[Chladiaca veža]]<br />
3 – [[Tlakovodný reaktor]]<br />
4 – Riadiace tyče<br />
5 – Kompenzátor [[objem]]u<br />
6 – Parogenerátor. V ňom horúca [[voda]] pod vysokým [[tlak]]om vyrába [[para|paru]] v sekundárnom okruhu.<br />
7 – [[Palivo]]vý zásobník<br />
8 – [[Turbína]] – vysokotlakový a nízkotlakový stupeň<br />
9 – [[Generátor elektrického napätia|Elektrický generátor]]<br />
10 – Transformačná stanica<br />
11 – Kondenzátor sekundárneho okruhu<br />
12 – [[Vodná para]]<br />
13 – Skondenzovaná voda<br />
14 – Prívod [[vzduch]]u do [[Chladiaca veža|chladiacej veže]]<br />
15 – Odvod teplého [[vzduch]]u a [[para|pary]] [[komín]]ovým efektom<br />
16 – Obehové [[čerpadlo]] primárneho okruhu<br />
17 – Napájacie [[čerpadlo]] chladiaceho okruhu<br />
18 – Primárny okruh ([[voda]] iba kvapalná pod vysokým [[tlak]]om)<br />
19 – Sekundárny okruh (červeno označená [[para]], modro [[voda]])<br />
20 – [[Oblak]]y vzniknuté kondenzáciou vyparenej chladiacej [[voda|vody]]<br />
21 – Obehové [[čerpadlo]] sekundárneho okruhu
 
== História ==
Na výrobu [[elektrická energia|elektriny]] sa [[jadrový reaktor]] prvý raz využil [[20. december|20. decembra]] [[1951]] vo výskumnej stanici [[EBR-I]] pri meste Arco v štáte [[Idaho]] v [[Spojené štáty|USA]]. Zariadenie založené na rýchlom množivom [[jadrový reaktor|reaktore]] dodávalo spočiatku výkon okolo 100 [[kW]]. Prvá atómová elektráreň bola postavená v [[ZSSR]] v meste [[Obninsk]]. K rozvodnej sieti bola oficiálne pripojená [[27. jún]]a [[1954]]. V 5 [[watt (jednotka)|MW]] [[jadrový reaktor|reaktore]] bol použitý [[grafit]] ako moderátor a [[voda]] ako chladiace médium. [[Elektráreň]] však bola po niekoľkých rokoch odstavená a slúžila iba na [[výskum]]né účely. Využitie atómovej energie sa potom rýchlo rozvíjalo. V roku [[1960]] tvoril inštalovaný [[výkon]] menej ako 1 [[watt (jednotka)|gigawatt (GW)]], na konci sedemdesiatych rokov už 100 [[watt (jednotka)|GW]], a 300 [[watt (jednotka)|GW]] v osemdesiatych rokoch. Od konca osemdesiatych rokov je nárast oveľa slabší a prevažne tvorený výstavbou jadrových elektrární v [[Čína|Číne]]. V roku [[2005]] bol inštalovaný výkon 366 [[watt (jednotka)|GW]].
 
== Súčasná situácia ==
=== Vo svete ===
Vo [[svet]]e pracuje v súčasnosti ([[2008]]) v atómových elektrárňach 439 energetických [[jadrový reaktor|reaktorov]], celkový inštalovaný elektrický [[výkon]] bol 372059 [[watt (jednotka)|MW]].<ref>http://proatom.luksoft.cz/view.php?cisloclanku=2008012101</ref> Ďalších 30 reaktorov je vo výstavbe (najmä v ázijských krajinách, v [[Rusko|Rusku]], [[Fínsko|Fínsku]], ale aj na [[Slovensko|Slovensku]]) a veľa krajín ([[Spojené štáty|USA]], [[Bulharsko]], [[Litva]]) rozhodli o ich novej výstavbe.