Operácia Barbarossa: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d gramatika |
|||
Riadok 29:
'''Operácia Barbarossa''' ({{v jazyku|deu|''Unternehmen Barbarossa''}}; {{V jazyku|rus|''План Барбаросса''}}) je kódové označenie pre [[invázia|inváziu]] vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] do [[ZSSR]], ktorá otvorila [[Veľká vlastenecká vojna|východný front]] a začala vojenskú kampaň označovanú v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu ako [[Veľká vlastenecká vojna]].
Operácia Barbarossa sa začala [[22. jún]]a [[1941]] a skončila v decembri [[1941]], kedy vyčerpaná nemecká armáda nedokázala v ťažkých zimných podmienkach a za silnejúceho odporu [[Červená armáda|Červenej armády]] pokračovať vo svojom postupe a prešla do obrany. Aj keď možno nemecké ťaženie v priebehu Barbarossy považovať za víťazné, pretože Sovietsky zväz utrpel veľmi ťažké straty a jeho schopnosť viesť vojnu bola silne naštrbená, išlo o nemecké víťazstvo veľmi draho zaplatené a nedostačujúce, pretože nestačilo na to, aby bol [[ZSSR]] zlomený, a dlhodobejšiu vojnu si [[
== Prípravy ==
Nacistické Nemecko bolo od začiatku ideologickým nepriateľom Sovietskeho zväzu. Tento fakt sa prejavil napríklad už počas [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojny v Španielsku]]. Krátko koncom leta 1939 však Stalin a Hitler našli spoločnú reč v zahraničnej politike a v priebehu krátkej doby pripravili spoločný plán útoku na Poľsko a rozdelenie sféry vplyvu vo
[[Súbor:Fall Barbarossa 1.jpg|náhľad|vľavo|Originál nemeckého plánu útoku na Sovietsky zväz v rozkaze č. 21.]]
[[18. december|18. decembra]] [[1940]] vydal [[Hitler]] tajný rozkaz č. 21, ktorý hovoril o napadnutí
Spočiatku nebol Hitler a generálny štáb ([[OKW]]) zajedno ohľadom cieľov operácie. Základom nemeckého úspechu mali byť hlboké prieniky tankových jednotiek, ktoré by paralyzovali sovietsku obranu. Hlavné sily [[Červená armáda|Červenej armády]] mali byť zničené západne od riek [[
Sovietske najvyššie velenie na čele so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] ignorovalo všetky varovania, že sa ho Nemecko chystá napadnúť. Tupo sa
[[5. marec|5. marca]] [[1941]] sovietsky špión [[Richard Sorge]] zhotovil a zaslal do ZSSR fotokópie prísne tajných [[Joachim von Ribbentrop|Ribbentropových]] telegramov nemeckému veľvyslancovi Ottovi v [[Tokio|Tokiu]] o plánovanom útoku Nemecka proti ZSSR v druhej polovici júna. O niečo neskôr, [[19. máj]]a Sorge oznámil do Moskvy presné správy o sústredení 150 nemeckých divízií na západných hraniciach ZSSR. [[15. jún]]a, týždeň pred nemeckým útokom dokázal napriek veľkému nebezpečenstvu a ohrozeniu vlastného života zaslať krátku správu, ktorá hovorila, že Nemci zaútočia [[22. jún]]a. Na presvedčenie Stalina to však nestačilo. Nestačilo ani to, že od októbra 1940 do júna 1941 narušilo západné štátne hranice ZSSR 185 nemeckých lietadiel. Tieto lietadlá zámerne prenikali nad územie Sovietskeho zväzu aby fotografovali vojenské objekty. Len v máji a júni 1941 sovietski pohraničníci zadržali 461 narušiteľov hraníc. Nemci navyše vysadzovali na sovietskom území diverzné skupiny so zbraňami a rádiostanicami. Jeden deň pred vpádom do krajiny, informoval pohraničné jednotky o pláne vpadnúť do krajiny nemecký dezertér, komunista Alfred Liskow. (Zajatca onedlho sovietske orgány na Stalinov príkaz zlikvidovali.<ref>Hughes-Wilson, J., 1999, ''Military Intelligence Blunders.'' Carroll & Graf Publishers, Inc., New York, s. 57</ref>) Ale po tom, čo podobné informácie podal aj špión na nemeckom veľvyslanectve v Moskve napokon Stalin na nátlak generálneho štábu nariadil bojovú pohotovosť, ale s poznámkou, že možno ide iba o provokáciu. Táto informácia sa však dostala k jednotkám neskoro – v skorých ranných hodinách v nedeľu 22. júna. Na väčšine úsekov len niekoľko hodín pred začiatkom útoku. Pohotovosť tak pred začiatkom nemeckého útoku Sovieti na mnohých miestach fakticky nestihli vyhlásiť.
Riadok 54:
=== Sovietske sily ===
Samotné sovietske ozbrojené sily mali krátko po začiatku bojov v 187 [[
[[Súbor:Bt7 6.jpg|náhľad|vpravo|Sovietske tanky [[BT (tank)|BT]] patrili spolu s typom [[T-26]] k najrozšírenejším sovietskym tankom na začiatku operácie.]]
Sovietske tankové jednotky boli v tej dobe vybavené najmä tankmi [[BT-5]], [[BT-7]] a hlavne [[T-26]]. Aj keď nešlo o najmodernejšie konštrukcie boli tieto tanky „papierovo“ rovnocenné nemeckým strojom [[PzKpfw II]], [[LT-35|PzKpfw 35]] a [[LT-38|PzKpfw 38]]<ref>Steven Zaloga, James Grandsen: ''Soviet Tanks and Combat Vehicles of World War Two.'' Arms and Armour Press, London, 1984, s. 126</ref>, takisto väčšine starších typov [[PzKpfw III]]. Nasadenie sovietskych tankových vojsk bolo poznačené mnohými chybami. Závažné bolo najmä to že pred vojnou Stalin zlikvidoval väčšinu dôstojníckeho zboru Červenej armády. Tankové, či mechanizované [[zbor (vojenstvo)|zbory]] boli zrušené a ich tankové jednotky rozdelené medzi pechotné divízie. Keď sa začala vojna, neboli sovietske vojská schopné postaviť proti nemeckým tankovým klinom väčšie množstvá svojich obrnencov. Ak sa to aj podarilo, boli sovietske tanky rýchlo ničené útokmi nemeckých [[strmhlavý bombardér|strmhlavých bombardérov]]. Až polovica tankov Červenej armády bola v nevyhovujúcom technickom stave, chýbali náhradné
Takzvaná [[Stalinova línia]], ktorú ZSSR budoval začiatkom [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] na svojich západných hraniciach taktiež nebola pri nemeckom vpáde
Sovietske sily čeliace vpádu vojsk osi na hraniciach boli rozčlenené do šiestich frontov v troch smeroch:
* [[
* [[
Oba fronty brániace severný smer boli podporované [[Severná flotila|severnou]] a [[
* [[
* [[
* [[
Do bojov pri Čiernom mori zasiahla aj sovietska [[Čiernomorská flotila]].
V zálohe sovietskeho vrchného štábu sa okrem toho nachádzala [[
== Bojové operácie ==
=== Začiatok útoku ===
[[Súbor:Operation Barbarossa.png|thumb|right|Pôvodný nemecký plán]]
Ráno [[22. jún]]a [[1941]] nacistické Nemecko spoločne so svojimi európskymi spojencami napadli Sovietsky zväz a začali tak jednu z najbrutálnejšich a najväčších vojnových kampaní v histórii ľudstva.<ref>Axelrod, A., Encyclopedia of World War II. Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 622-623</ref> Boje sa začali na nemecko-sovietskej hranici dlhej od [[
Samotný útok bol veľmi dobre pripravený a utajený. Medzi vojakmi pred začiatkom kolovali domnienky, že cieľom je prechod územím Sovietskeho zväzu (so Stalinovým požehnaním) a útok na kolónie Veľkej Británie. Sovietsky zväz bol do poslednej chvíle radovými vojakmi považovaný za spojenca Nemecka. Až večer 21. júna bol vojakom prečítaný Hitlerov propagandistický oznam vysvetľujúci dôvody napadnutia Sovietskeho zväzu.
Riadok 85:
Samotnému útoku na mnohých miestach predchádzali diverzné akcie nemeckých špeciálnych jednotiek [[Brandenburg (jednotka)|Brandenburg]] tajnej služby [[Abwehr]]<ref>Kurowski, F., 2006, Baulehr-Bataillon 800 z. b. V. Brandenburg. Akce německých komand v letech 1939-1945 na celém světě. Svojtka & Co., Praha, s. 65 – 67</ref>. Viaceré z nich boli vykonané vojakmi prezlečenými do sovietskych uniforiem. Tieto jednotky mali zväčša za úlohu zaistiť dôležité mosty alebo sa zamiešať medzi ustupujúce sovietske jednotky a poskytovať spravodajské informácie.
Nemci mali hneď od začiatku veľkú prevahu a úspešne
Informácie o napadnutí krajiny obyvateľstvu o 12. hodine 22. júna vyhlásil v rádiu minister zahraničných vecí [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. M. Molotov]]. Ako prvý označil konflikt za [[vlastenecká vojna|vlasteneckú vojnu]]. Zároveň nezabudol dodať, že krajina vedie spravodlivú vojnu a nepriateľ bude porazený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| |||