Operácia Barbarossa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d gramatika
Riadok 29:
'''Operácia Barbarossa''' ({{v jazyku|deu|''Unternehmen Barbarossa''}}; {{V jazyku|rus|''План Барбаросса''}}) je kódové označenie pre [[invázia|inváziu]] vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] do [[ZSSR]], ktorá otvorila [[Veľká vlastenecká vojna|východný front]] a začala vojenskú kampaň označovanú v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu ako [[Veľká vlastenecká vojna]].
 
Operácia Barbarossa sa začala [[22. jún]]a [[1941]] a skončila v decembri [[1941]], kedy vyčerpaná nemecká armáda nedokázala v ťažkých zimných podmienkach a za silnejúceho odporu [[Červená armáda|Červenej armády]] pokračovať vo svojom postupe a prešla do obrany. Aj keď možno nemecké ťaženie v priebehu Barbarossy považovať za víťazné, pretože Sovietsky zväz utrpel veľmi ťažké straty a jeho schopnosť viesť vojnu bola silne naštrbená, išlo o nemecké víťazstvo veľmi draho zaplatené a nedostačujúce, pretože nestačilo na to, aby bol [[ZSSR]] zlomený, a dlhodobejšiu vojnu si [[Nacistickénacistické Nemecko|Veľkonemecká ríša]] a jej spojenci nemohli dovoliť. V nasledujúcich rokoch sa začala presadzovať prevaha priemyslu [[Spojencispojenci (druhá svetová vojna)|Spojencovspojencov]] (hlavne [[ZSSR]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo]]) a ich rastúce bojové skúsenosti takým spôsobom, že mu Nemecko a jeho satelity nakoniec nedokázali vzdorovať. Bojové operácie však rovnako podlomili bojaschopnosť Sovietskeho zväzu. Krajina sa z ťažkých porážok leta a jesene 1941 spamätávala až do roku 1943, kedy sa sovietskym vojskám podarilo definitívne získať iniciatívu nezvratne na svoju stranu.
 
== Prípravy ==
Nacistické Nemecko bolo od začiatku ideologickým nepriateľom Sovietskeho zväzu. Tento fakt sa prejavil napríklad už počas [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojny v Španielsku]]. Krátko koncom leta 1939 však Stalin a Hitler našli spoločnú reč v zahraničnej politike a v priebehu krátkej doby pripravili spoločný plán útoku na Poľsko a rozdelenie sféry vplyvu vo Východnejvýchodnej Európe (tzv. [[pakt Ribbentrop-Molotov]]). Obe krajiny sa od tejto dohody a najmä jej tajných dodatkov postupne odkláňali.
 
[[Súbor:Fall Barbarossa 1.jpg|náhľad|vľavo|Originál nemeckého plánu útoku na Sovietsky zväz v rozkaze č. 21.]]
[[18. december|18. decembra]] [[1940]] vydal [[Hitler]] tajný rozkaz č. 21, ktorý hovoril o napadnutí Sovietskehosovietskeho Ruska. Ospravedlnením mal byť fakt, že sa ich [[Červená armáda]] chystá napadnúť a drží v blízkosti hraníc 190 divízií. To, či boli prípravy na útok na Nacistickénacistické Nemecko skutočným dôvodom sústredenia sovietskych vojsk na Sovietskosovietsko-Nemeckýchnemeckých hraniciach, dodnes nebolo celkom dokázané. Hitler o napadnutí ZSSR písal aj vo svojej knihe ''Mein Kampf'', ako o zákonitom práve na ''[[Lebensraum]]'' (životný priestor) nemeckého národa. Lákalo ho najmä nerastné bohatstvo, či už išlo o ropu na [[Kaukaz]]e, uhlie a oceľ na [[Ukrajina|Ukrajine]], či o kvalitnú ornicu, ktorej plody mohli živiť jeho rastúcu ríšu. Nemenej podstatná bola likvidácia [[ZSSR]] ako potenciálneho nepriateľa, či možnosť získania miliónov [[Slovania|Slovanov]] a ostatných obyvateľov tejto časti sveta ako lacnej pracovnej sily.
 
Spočiatku nebol Hitler a generálny štáb ([[OKW]]) zajedno ohľadom cieľov operácie. Základom nemeckého úspechu mali byť hlboké prieniky tankových jednotiek, ktoré by paralyzovali sovietsku obranu. Hlavné sily [[Červená armáda|Červenej armády]] mali byť zničené západne od riek [[DneperDnepr]] a [[Západná Dvina]]. Popo čom mala nasledovať postupná likvidácia zvyšku obkľúčených sovietskych vojsk. Nemecké jednotky mali postúpiť na líniu [[Archangeľsk]] – [[Volga]] – [[Astrachaň]], čo by nemalo trvať dlhšie ako 2 až 3 mesiace. Hitler predpokladal, že [[Červená armáda]] nebude klásť efektívny odpor a nemecký [[blitzkriegBlitzkrieg]] ju v krátkej dobe načisto vyradí z boja, čo by znamenalo, že bojové operácie budú ukončené ešte pred začiatkom zimy.
 
Sovietske najvyššie velenie na čele so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] ignorovalo všetky varovania, že sa ho Nemecko chystá napadnúť. Tupo sa spoliehalspoliehalo na [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt]], ktorý s Nemeckom uzavrel [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] v [[august]]e [[1939]] a akékoľvek spravodajské informácie považovalpovažovalo za dezinformáciu a britskú propagandu. V súlade so Stalinovým názorom potom napr. považoval za dezinformáciu všetky správy o nepriateľskej činnosti aj veliteľ rozviedky červenejČervenej armády gen. [[FilippFilip Ivanovič Golikov|Golikov]]. V tomto ho podporovali aj nemecké dezinformácie, ktoré napr. tvrdili, že nemecké jednotky sa presunuli do Poľska aby boli mimo dosahu britského letectva. Rovnako tvrdili, že ide o krycí manéver pred [[Operácia Seelöwe|útokom na Britské ostrovy]].
 
[[5. marec|5. marca]] [[1941]] sovietsky špión [[Richard Sorge]] zhotovil a zaslal do ZSSR fotokópie prísne tajných [[Joachim von Ribbentrop|Ribbentropových]] telegramov nemeckému veľvyslancovi Ottovi v [[Tokio|Tokiu]] o plánovanom útoku Nemecka proti ZSSR v druhej polovici júna. O niečo neskôr, [[19. máj]]a Sorge oznámil do Moskvy presné správy o sústredení 150 nemeckých divízií na západných hraniciach ZSSR. [[15. jún]]a, týždeň pred nemeckým útokom dokázal napriek veľkému nebezpečenstvu a ohrozeniu vlastného života zaslať krátku správu, ktorá hovorila, že Nemci zaútočia [[22. jún]]a. Na presvedčenie Stalina to však nestačilo. Nestačilo ani to, že od októbra 1940 do júna 1941 narušilo západné štátne hranice ZSSR 185 nemeckých lietadiel. Tieto lietadlá zámerne prenikali nad územie Sovietskeho zväzu aby fotografovali vojenské objekty. Len v máji a júni 1941 sovietski pohraničníci zadržali 461 narušiteľov hraníc. Nemci navyše vysadzovali na sovietskom území diverzné skupiny so zbraňami a rádiostanicami. Jeden deň pred vpádom do krajiny, informoval pohraničné jednotky o pláne vpadnúť do krajiny nemecký dezertér, komunista Alfred Liskow. (Zajatca onedlho sovietske orgány na Stalinov príkaz zlikvidovali.<ref>Hughes-Wilson, J., 1999, ''Military Intelligence Blunders.'' Carroll & Graf Publishers, Inc., New York, s. 57</ref>) Ale po tom, čo podobné informácie podal aj špión na nemeckom veľvyslanectve v Moskve napokon Stalin na nátlak generálneho štábu nariadil bojovú pohotovosť, ale s poznámkou, že možno ide iba o provokáciu. Táto informácia sa však dostala k jednotkám neskoro&nbsp;–&nbsp;v skorých ranných hodinách v nedeľu 22. júna. Na väčšine úsekov len niekoľko hodín pred začiatkom útoku. Pohotovosť tak pred začiatkom nemeckého útoku Sovieti na mnohých miestach fakticky nestihli vyhlásiť.
Riadok 54:
 
=== Sovietske sily ===
Samotné sovietske ozbrojené sily mali krátko po začiatku bojov v 187 [[Divíziadivízia (vojenstvo)|divíziách]] na bojisku necelé 3 milióny mužov, 38 000 diel a mínometov, vyše 9&nbsp;917 vojenských lietadiel<ref>Miroslav Šnajdr: ''Operace Barbarossa / letecká válka 22. června 1941'', Votobia, Olomouc, 2003, s. 79&nbsp;–&nbsp;82</ref> a až 13&nbsp;100 tankov. Červená armáda sa však práve v tejto dobe nachádzala v štádiu prestavby a modernizácie. Len málo z jej skoro desaťtisíc lietadiel sa dalo porovnať s modernými strojmi Luftwaffe. Navyše takmer polovica strojov bola v nevyhovujúcom technickom stave. Na nové stíhacie stroje [[Jak-1]], či [[MiG-3]], ktoré sa v tom čase začali dodávať vzdušným silám, sa piloti sotva začali precvičovať. Podobne to bolo i s bombardovacími a bojovými [[Pe-2]] a [[Il-2]]. Základom boli nemoderné [[I-16]], alebo ešte zastaranejšie [[I-153]].
[[Súbor:Bt7 6.jpg|náhľad|vpravo|Sovietske tanky [[BT (tank)|BT]] patrili spolu s typom [[T-26]] k najrozšírenejším sovietskym tankom na začiatku operácie.]]
Sovietske tankové jednotky boli v tej dobe vybavené najmä tankmi [[BT-5]], [[BT-7]] a hlavne [[T-26]]. Aj keď nešlo o najmodernejšie konštrukcie boli tieto tanky „papierovo“ rovnocenné nemeckým strojom [[PzKpfw II]], [[LT-35|PzKpfw 35]] a [[LT-38|PzKpfw 38]]<ref>Steven Zaloga, James Grandsen: ''Soviet Tanks and Combat Vehicles of World War Two.'' Arms and Armour Press, London, 1984, s. 126</ref>, takisto väčšine starších typov [[PzKpfw III]]. Nasadenie sovietskych tankových vojsk bolo poznačené mnohými chybami. Závažné bolo najmä to že pred vojnou Stalin zlikvidoval väčšinu dôstojníckeho zboru Červenej armády. Tankové, či mechanizované [[zbor (vojenstvo)|zbory]] boli zrušené a ich tankové jednotky rozdelené medzi pechotné divízie. Keď sa začala vojna, neboli sovietske vojská schopné postaviť proti nemeckým tankovým klinom väčšie množstvá svojich obrnencov. Ak sa to aj podarilo, boli sovietske tanky rýchlo ničené útokmi nemeckých [[strmhlavý bombardér|strmhlavých bombardérov]]. Až polovica tankov Červenej armády bola v nevyhovujúcom technickom stave, chýbali náhradné dielydielce, viazli aj dodávky pohonných hmôt. Chýbala tiež kvalitná protitanková munícia. To všetko sa podpísalo pod ich slabosť. Významný bol i fakt, že dôstojnícky zbor nemal prakticky žiadne skúsenosti s vedením operácii veľkého rozsahu, striktne sa pridržiaval nezmyselných smerníc a príkazov vyššieho velenia, ktoré nemalo v prvých dňoch bojov dostatok presných informácii o dianí na fronte. Pod neúspechy v počiatočných fázach bojov sa podpísala i slabá koordinácia vojsk, spôsobená okrem chýb velenia aj nedostatkom [[rádiostanica|rádiostaníc]], veľmi pálčivým najmä u tankových jednotiek.
 
Takzvaná [[Stalinova línia]], ktorú ZSSR budoval začiatkom [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] na svojich západných hraniciach taktiež nebola pri nemeckom vpáde taktiež bojaschopná. Sčasti aj preto, že jej výzbroj bola demontovanádemontovali a odvezenáodviezli do oblastí, ktoré ZSSR obsadil v roku [[1939]] a [[1940]], tamojšie opevnenia sa však v dobe napadnutia krajiny iba začínali stavať. Druhým problémom bola vtedajšia sovietska vojenská doktrína, tá počítala s tým, že ZSSR nikto nemôže nečakane napadnúť. Ak by sa aj tak stalo, jednotky Červenej armády ho mohutným [[protiútok]]om vytlačia na jeho vlastné územie a tam zničia. Neúspešná realizácia tohto plánu vyšla Sovietsky zväz v lete [[1941]] veľmi draho.
 
Sovietske sily čeliace vpádu vojsk osi na hraniciach boli rozčlenené do šiestich frontov v troch smeroch:
* [[Sovietsky Severný front|Severný front]] vedený generálplukovníkom [[Markian Michailovič Popov|M. M. Popovom]] bránil oblasti hraničiace s Fínskom. ZahrnovalZahŕňal jednotky [[Sovietska 14. armáda|14.]], [[Sovietska 7. armáda|7.]] a [[Sovietska 23. armáda|23. armády]] ako aj množstvo menších jednotiek.
* [[Sovietsky Severozápadný front|Severozápadný front]] spadal pod velenie generálplukovníka [[Fiodor Izidorovič Kuznecov|F.I. Kuznecova]] bránil oblasť [[Pobaltské štáty|pobaltských republík]]. Tvorilo ho 34 divízií [[Sovietska 8. armáda|8.]], [[Sovietska 11. armáda|11.]] a [[Sovietska 27. armáda|27. armády]].
 
Oba fronty brániace severný smer boli podporované [[Severná flotila|severnou]] a [[BaltskáBaltická flotila|baltickou flotilou]].
 
* [[Sovietsky Západný front|Západný front]] pod velením generála [[Dmitrij Grigorievič Pavlov|D. G. Pavlova]] pozostával z [[Sovietska 3. armáda|3.]], [[Sovietska 4. armáda|4.]], [[Sovietska 10. armáda|10. armády]] a veliteľstva [[Sovietska 13. armáda|13. armády]], pod ktoré spadali ostatné samostatné jednotky. Celková sila frontu bola 45 divízií.
* [[Sovietsky Juhozápadný front|Juhozápadný front]] generálplukovníka [[Michail Petrovič Kirponos|M. P. Kirponosa]] tvorilo 45 divízií [[Sovietska 5. armáda|5.]], [[Sovietska 6. armáda|6.]], [[Sovietska 12. armáda|12.]] a [[Sovietska 26. armáda|26. armády]] ako aj rad menších jednotiek.
* [[Sovietsky Južný front|Južný front]] pod velením generála [[Ivan Vladimirovič Ťulenev|I. V. Ťuleneva]] bol vytvorený až 3 dni po útoku 25. júna 1941 z jednotiek [[Sovietska 9. armáda|9.]] a [[Sovietska 18. armáda|18. armády]] s [[Sovietsky 2. mechanizovaný zbor|2.]] a [[Sovietsky 18. mechanizovaný zbor|18. mechanizovaným zborom]], mal celkovú silu 26 divízií.
 
Do bojov pri Čiernom mori zasiahla aj sovietska [[Čiernomorská flotila]].
 
V zálohe sovietskeho vrchného štábu sa okrem toho nachádzala [[Sovietska 16. armáda|16.]], [[Sovietska 19. armáda|19.]], [[Sovietska 20. armáda|20.]], [[Sovietska 21. armáda|21.]], [[Sovietska 22. armáda|22.]] a [[Sovietska 24. armáda|24. armáda]], ktoré boli neskôr označené ako [[Záložný front]].
 
== Bojové operácie ==
=== Začiatok útoku ===
[[Súbor:Operation Barbarossa.png|thumb|right|Pôvodný nemecký plán]]
Ráno [[22. jún]]a [[1941]] nacistické Nemecko spoločne so svojimi európskymi spojencami napadli Sovietsky zväz a začali tak jednu z najbrutálnejšich a najväčších vojnových kampaní v histórii ľudstva.<ref>Axelrod, A., Encyclopedia of World War II. Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 622-623</ref> Boje sa začali na nemecko-sovietskej hranici dlhej od [[BaltskéBaltické more|Baltu]] po ústie [[Dunaj]]a {{km|2000|m}} a o tri dni neskôr aj na hranici ZSSR, Fínska a Nórska dlhej {{km|1200|m}}.
 
Samotný útok bol veľmi dobre pripravený a utajený. Medzi vojakmi pred začiatkom kolovali domnienky, že cieľom je prechod územím Sovietskeho zväzu (so Stalinovým požehnaním) a útok na kolónie Veľkej Británie. Sovietsky zväz bol do poslednej chvíle radovými vojakmi považovaný za spojenca Nemecka. Až večer 21. júna bol vojakom prečítaný Hitlerov propagandistický oznam vysvetľujúci dôvody napadnutia Sovietskeho zväzu.
Riadok 85:
Samotnému útoku na mnohých miestach predchádzali diverzné akcie nemeckých špeciálnych jednotiek [[Brandenburg (jednotka)|Brandenburg]] tajnej služby [[Abwehr]]<ref>Kurowski, F., 2006, Baulehr-Bataillon 800 z. b. V. Brandenburg. Akce německých komand v letech 1939-1945 na celém světě. Svojtka & Co., Praha, s. 65&nbsp;–&nbsp;67</ref>. Viaceré z nich boli vykonané vojakmi prezlečenými do sovietskych uniforiem. Tieto jednotky mali zväčša za úlohu zaistiť dôležité mosty alebo sa zamiešať medzi ustupujúce sovietske jednotky a poskytovať spravodajské informácie.
 
Nemci mali hneď od začiatku veľkú prevahu a úspešne postupovalpostupovali na všetkých smeroch. Zaskočená [[Červená armáda]] kládla intenzívny odpor iba lokálne, čo nebol pre skúsené nemecké jednotky žiadny podstatný problém. [[Luftwaffe]] si hneď prvý deň získala vzdušnú prevahu, keď pri opakovaných náletoch a vzdušných bojoch v priebehu 1 dňa zničila 1200 sovietskych lietadiel. Veliteľ letectva západného frontu v Bielorusku, generál [[Ivan Ivanovič Kopec|I. I. Kopec]] v priebehu 22. júna obletel všetky svoje podriadené letiská. V zdesení zo vzniknutej situácie po pristátí spáchal samovraždu.
 
Informácie o napadnutí krajiny obyvateľstvu o 12. hodine 22. júna vyhlásil v rádiu minister zahraničných vecí [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. M. Molotov]]. Ako prvý označil konflikt za [[vlastenecká vojna|vlasteneckú vojnu]]. Zároveň nezabudol dodať, že krajina vedie spravodlivú vojnu a nepriateľ bude porazený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu