Staroveké Grécko: Rozdiel medzi revíziami

Každý mestský štát mal svoje vlastné vojsko, ktoré pozostávalo z občanov, mužov. Každý muž mal povinnosť obraňovať svoj štát a v prípade vojny sa stať vojakom. Tradične boli muži rozdelení do jednotlivých tried (vačšinou ich bolo päť), podľa majetkovej, či skupinovej príslušnosti. Elitou gréckeho vojska boli [[hopliti]], teda ťažkoodenci (od slova hoplon=zbraň). Hopliti boli zoradený do šíku zvaný [[Falanga (šík)|falanga]]. Išlo o zomknutý útvar, kde sa vojaci navzájom kryli, zároveň však hrozilo nebezpečenstvo, že ak nepriateľ falangu rozruší, vojaci budú zachvátení panikou a ľahko porazení. Falanga však bola pomerne účinnou taktikou, pomohla odraziť vpád Peržanov a počas výbojov [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] dokonca zničiť Perzskú ríšu. Nestačila však na tiež dobre organizované [[Rímske vojsko|rímske légie]], vďaka čomu Gréci podľahli [[Rimania|Rimanom]]. Falangu prebrali aj iné národy, ako [[Etruskovia]], [[Ilýri]], [[Italikovia]] a istú dobu, počas kráľovstva ju používali aj [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]]. Grécki hopliti mali dobrú zbroj, ktorá pozostávala z bronzovej prilby a pláteného, prípadne kovového panciera. Existovalo viac druhov gréckych prílb, napr. [[korintská prilba]], [[chalkidská prilba]], či [[Prilba Attica|atická prilba]]. Obľúbeným pancierom bol kovový chránič trupu, často aj so znázornením svalstva ([[Lorica musculata]]). Hoplit mal aj náholenníky a vypuklý oválny štít ([[aspis]]). Strata štítu v boji znamenala hanbu, čo vo svojej známej satire zosmiešňuje básnik archaického obdobia [[Archilochos]]. Bojovalo sa krátkym mečom ohnutého listového tvaru (xifos) a neskôr aj dlhou kopijou (macedónska [[Sarissa]]) . Okrem ťažkých hoplitov boli aj ľahkoodenci, ktorí prakmi, či oštepmi z diaľky začínali boj. Kavaléria nepredstavovala u mestských štátov jadro armády, plnila len okrajovú funkciu, naopak v severnom Grécku bola dôležitou súčasťou kráľovských vojsk. Známa je tesálska a macedónska jazda. V severogréckych štátoch [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]], [[Epirus (historické územie)|Epirus]] a [[Tesália (historické územie)|Tesália]] tvorili jadro armády vojaci, ktorí v civilnom živote boli pastieri a roľníci. Macedónske vojsko však neskôr prešlo zmenov a Macedónia ako bolo vôbec prvá na svete vytvorila profesionálnu armádu, ešte pred Rimanmi. Aj tento fakt stojí za veľkým úspechom Macedónie počas vlády [[Filip II. (Macedónia)|Filipa II.]] a jeho syna [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Rovnako ako aj taktiku, aj vybavenie gréckych vojakov bolo preberané rozličnými národmi. Tak sa grécke prilby a panciere používajú u [[Ilýri|Ilýriov,]] [[Tráci|Trákov]], [[Etruskovia|Etruskov]] či [[Kelti|Keltov]]. Grécke zbrane a zbroj prevzali aj [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]], ktorí grécke zbroje ďalej pretvárali a modifikovali niekoľko stáročí po zániku samostatných gréckych štátov.