Staroveké Grécko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Epikouros (diskusia | príspevky)
Riadok 45:
=== Grécko v rímskom období ===
[[Súbor:Arch of Galerius.jpg|thumb|280x280px|Víťazný oblúk cisára [[Galérius|Galéria]], 4. stor., [[Solún]].]]
[[Súbor:Ephesus Celsus Library Façade.jpg|thumb|257x257px|Kelsiova knižnica v [[Efez|Efeze]], 2. stor. po Kr.]]
Počas rímskeho obdobia si Grécko dlho udržiavalo určitú autonómiu. Rimania rešpektovali kultúrnu a vzdelanostnú úroveň Grécka a stále sa chodili vzdelávať do Atén, na [[Rodos (ostrov)|Rodos]], alebo navštevovali významné grécke mestá a veštiarne. Cisár [[Nero]] obľuboval Grécko a dal tam usporadúvať početné hudobné a básnické súťaže, z ktorých si prinášal zlaté vence víťaza. Za to získavali grécke mestá oslobodenie od daní alebo rôzne úľavy. Cisár [[Vespazián]] načas obmedzil privilégiá gréckych miest, ale cisár [[Hadrián]], ako veľký filhelén dal napr. v Aténach vybudovať veľký chrám Dia Olympského, knižnicu a agoru, kúpele, novú štvrť a víťazný oblúk. Inšpiroval sa stavbami v Aténach a vo svojej vile v [[Tivoli]] si dal vybudovať napodobeninu aténskej stoy (stĺporadia)a [[Karyatída|karyatídy]]. Tradičné helenistické grécke centrá mestá boli po Ríme najväčšie mestá ríše, boli to maloázijský [[Efez]], sýrska [[Antiochia]] a egyptská [[Alexandria]]. Tieto mestá mali viac ako pol milióna obyvateľov. Navyše západná Malá Ázia bolo územie Rímskej ríše s vôbec najväčšou kocentráciou miest, veľké mestské centrá boli od seba vzdialené len niekoľko kilometrov. V Aténach naďalej fungovali filozofické školy (predovšetkým Platónova Akadémia), konali sa tiež tradičné slávnosti, ako panaténaje a olympijské hry. Až v roku 395 ich cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius I.]] zakázal a v roku 529 cisár [[Justinián I.]] dal zavrieť filozofické školy v Aténach.
 
Architektúra a sochárstvo prežívali aj počas rímskeho obdobia veľký rozkvet, tradičné centrá gréckej kultúry ako Atény a Efez sa stali ríšskymi centrami umeleckých dielní, kde sa vyrábali sochy, sarkofágy a vlysy. V architektúre sa presadil korintský sloh. Stavali sa rozsiahle kolonády a fóra, monumentálne budovy, kúpele, divadlá, akvadukty a štadióny.
Počas rímskeho obdobia si Grécko dlho udržiavalo určitú autonómiu. Rimania rešpektovali kultúrnu a vzdelanostnú úroveň Grécka a stále sa chodili vzdelávať do Atén, na [[Rodos (ostrov)|Rodos]], alebo navštevovali významné grécke mestá a veštiarne. Cisár [[Nero]] obľuboval Grécko a dal tam usporadúvať početné hudobné a básnické súťaže, z ktorých si prinášal zlaté vence víťaza. Za to získavali grécke mestá oslobodenie od daní alebo rôzne úľavy. Cisár [[Vespazián]] načas obmedzil privilégiá gréckych miest, ale cisár [[Hadrián]], ako veľký filhelén dal napr. v Aténach vybudovať veľký chrám Dia Olympského, knižnicu a agoru, kúpele, novú štvrť a víťazný oblúk. Inšpiroval sa stavbami v Aténach a vo svojej vile v [[Tivoli]] si dal vybudovať napodobeninu aténskej stoy (stĺporadia). V Aténach naďalej fungovali filozofické školy (predovšetkým Platónova Akadémia), konali sa tiež tradičné slávnosti, ako panaténaje a olympijské hry. Až v roku 395 ich cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius I.]] zakázal a v roku 529 cisár [[Justinián I.]] dal zavrieť filozofické školy v Aténach.
 
V roku 395 cisár Theodosius rozdelil Rímsku ríšu na dve časti. Hranica medzi Východorímskou ríšou a Západorímskou ríšou sledovala jazykovú hranicu: na východe sa rozprávalo prevažne grécky, na západe latinsky. Grécko sa stalo súčasťou [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], ktorá síce pokračovala v tradícií rímskeho štátu, no jej kultúra a prejav bol grécky, pričom si zakladala na pokračovaní kultúry starovekého Grécka. Niektorí historici kladú zánik antickej gréckej kultúry do 6. stor., kedy Grécko obsadili [[Slovania]], ktorí počas svojich nájazdov zničili dovtedy prosperujúce tradičné centrá gréckej kultúry na európskom kontinente, napríklad [[Atény]], [[Korint]], [[Sparta (starovek)|SpartaSpartu]] a [[Téby (Bojócia)|Téby]], ktorých obyvateľstvo mestá opustilo a utiahlo sa na vidiek, čím fakticky na niekoľko stáročí končí tisícročná kultúra vyspelých gréckych mestských centier v Grécku. Grécko sa z týchto pohrôm dokázalo spamätať až v 10. stor., no kultúrne centrá Grékov boli natrvalo prenesené do [[Malá Ázia|maloázijských]] miest a do [[Konštantínopol|Konštantínopolu]].
 
== Starogrécke kmene ==