Alexandr Vasilievič Suvorov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 32:
V roku [[1773]] sa Alexandrovi Vasilievičovi podarilo dosiahnuť prevelenie na [[Balkán]], kde opäť slúžil pod vedením maršala [[Peter Alexandrovič Rumjancev|Rumjanceva]]. [[Rusko-Turecké vojny|Táto vojna]] prebiehala s prestávkami od roku [[1768]] až do roku [[1774]]. [[21. mája]] a [[28. jún]]a [[1773]] vypátral a porazil Turkov, v [[apríl]]i sa mu navyše podarilo obsadiť pevnosť [[Turtukaj]]. Zaujímavé je, že za samostatnosť, ktorej bol príkladom ho maršal Rumjancev postavil pred vojnový tribunál. Ten ho odsúdil na trest smrti, vtedy však prozreteľne zasiahla [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]] a oslobodila ho známym výrokom: „Víťazov nesúdia.“
[[14. september|14. septembra]] [[1773]] pri obrane Gprsova odrazil silný útok tureckej armády, čím prakticky zastavil jej postup. [[19. jún]]a [[1774]] spolu s generálom Kamenským v [[bitka pri Kozoluži|bitke pri Kozoluži]] porazil 40-tisícovú tureckú armádu. Za tento úspech bol povýšený na [[
V [[august]]e [[1774]] bol Suvorov poverený vedením trestných oddielov, ktoré mali potlačiť [[Povstanie Jemeľjana Pugačova|povstanie]] [[kozáci|kozákov]] pod vedením [[Ural (rieka)|Jajického]] vzbúrenca [[Jemeľjan Ivanovič Pugačov|Jemeľjana Pugačova]]. Kozákov však porazili iné ruské vojská neďaleko [[Volgograd|Caricynu]] a tí potom sami Pugačova vydali cárovnej, to všetko ešte predtým ako stihol dôjsť na bojisko. V rokoch [[1776]] až [[1783]] sa Suvorov naďalej nachádzal v južnom Rusku. V roku [[1777]] porazil [[Krym]]ského chána [[Droleg Gírej]]a, čím definitívne [[Krym]] pričlenil k [[Rusko|Rusku]]. Potláčal povstania na [[Kaukaz]]e a bojoval proti odbojným [[Nogajci|Nogajcom]].
| |||