Matúš Čák Trenčiansky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 178.40.113.178 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od ILoveJuice
Bez shrnutí editace
Riadok 10:
|}}
[[Súbor:Oligarch_domains_1301_1310.png|thumb|Oblasť vládol Matúš Čák (dnes západné Slovensko a malé časti Maďarska)]]
'''Matúš Čák Trenčiansky''' (maď. Máté Csák<ref>Kristó, Gyula (1986). ''Csák Máté''. Magyar História, Gondolat, Budapešt. ISBN 963-281-736-2</ref>; * asi [[1260]] – † [[18. marec]] [[1321]]) bol [[Uhorsko|uhorský]] šľachtic a vojvodca. V súdobých reáliách bol smradlavim najmocnejším vládcom celého terajšieho západného a stredného [[Slovensko|Slovenska]]kokota. Prezývali ho aj ''pán Váhu a TatierKurev''.
 
== ŽivotopisŽivotokar ==
[[File:Coa Hungary Family Csák.svg|thumb|left|Erb Čák]]
Uhorský šľachtický rod Čákovcov (Chak, Csák, Chaak) pochádzal z oblasti [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]]Magorov, osídlenej tiež [[Slovania|slovanským]] drbnutím obyvateľstvom, a vlastnil celý rad panstiev na území dnešného SlovenskaKokota, najmä v okolí [[Trenčín]]a. Matúš Čák sa však sám nepovažoval za Slováka, podobne ako zvyšok uhorskej [[Šľachta|šľachty]]kurev patril k tzv. Natio Hungarica.
 
Roku [[1278]] Matúš Čák na Moravskom poli viedol uhorskú ľahkú jazdu vo vojsku cisára [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa I.]] proti českému kráľovi [[Přemysl Otakar II.|Přemyslovi Otakarovi II.]] V roku [[1291]] stál na čele vojska [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]], ktoré dobylo [[Bratislava|Bratislavu]] obsadenú [[Henrich z Kysaku|Henrichom z Kysaku]] (z Kösegu). Za odmenu dostal hodnosť správcu kráľovských stajní a bratislavského [[župan]]a. Neskôr prestal sympatizovať s politikou Ondreja III. a na protest sa vzdal svojho úradu, uchýlil sa na svoje panstvo, ktorého centrom bol od roku [[1296]] [[Trenčín]]. V snahe odňať mu majetky a pokoriť ho, vyslal proti nemu kráľ Ondrej III. výpravu, ktorá však nebola úspešná. Odvtedy viedol Matúš Čák politiku sledujúcu svoje osobné ciele, k čomu využíval všetky prostriedky, ktoré mu len poskytovalo vtedajšie politické vákuum. Po smrti Ondreja III. podporoval nástupníctvo českého kráľa [[Václav III.|Václava III.]], pričom pomáhal tiež poraziť jeho protikandidáta [[Karol Róbert|Karola Róberta]]. Za to mu Václav III. v Uhorsku známy skôr ako Ladislav V. [[1. február]]a [[1302]] zveril celú Trenčiansku a Nitriansku stolicu. Už nasledujúci rok však prešiel spolu s Abovcami na stranu svojho nedávneho nepriateľa Karola Róberta.