Mongolský vpád do Uhorska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Zdroje |
oprava, link |
||
Riadok 20:
V neskorších fázach malo prísť k dobytiu Nemecka a Francúzska. Tie sa však z nižšie spomenutých dôvodov nikdy neuskutočnili.
Mongoli pod vedením [[Batuchán]]a začali ťaženie do Uhorska začiatkom marca [[1241]]. V polovici marca prenikli predné voje cez [[Karpaty|Karpatské priesmyky]], ktoré bránilo vojsko palatína Dionýza. V polovici marca boli na území medzi Dunajom a Tisou a [[17. marca]] vypálili [[Vacov (Maďarsko)|Vacov]]. Rozhodujúca [[bitka pri rieke Slaná|bitka]] sa odohrala [[11. apríla]] neďaleko [[
Druhý mongolský prúd, vedený [[Orduchán]]om, porazil [[9. apríla]] pri [[Lehnica|Lehnici]] v Poľsku knieža [[Henrich II. Pobožný|Henricha II. Pobožného]] a prenikol cez [[Poľsko]] až na Kladsko, kde ho zastavili záseky bránené [[Česi|českým]] vojskom. Mongoli sa preto obrátili na juhovýchod a cez [[Morava (región)|Moravu]] (obliehali [[Olomouc]]) koncom apríla prenikli priesmykmi v okolí [[Trenčín]]a do Uhorska. Celá oblasť juhozápadného Slovenska bola vystavená niekoľkomesačnému plieneniu mongolských hôrd. Vypálili množstvo dedín, úrodu zničili, ľudí pobili, niektorí sa zachránili iba útekom do lesov alebo močarísk. Jediné miesta, ktoré sa Mongolom nepodarilo dobyť, boli opevnené hrady. V januári [[1242]] prekročil Orduchán s vojskom zamrznutý Dunaj a spojil sa s vojskom Batuchána. Ich spojené vojská plienili Uhorsko až do polovice roku 1242. Ich odchod spôsobila smrť veľkého chána [[Ogotaj]]a. Batuchán sa ponáhľal domov, aby mohol rozhodnúť o nástupníctve.
== Následky plienenia ==
|