|
[[Súbor:Halobacteria.jpg|thumb|Archaea – [[Halobacteria]]]]
[[Súbor:Gamma phage.png|thumb|Virus – [[Gamma phage]]]]
# '''Biológia''' ([[grécke jazyky|grec.]] ''bios'', ''βιος'' – život; ''logos'', ''λογος'' – slovo) je náuka o živote. Toto všeobecné vyjadrenie zahŕňa viaceré skutočnosti:
'''Biológia''' ([[grécke jazyky|grec.]] ''bios'', ''βιος'' – život; ''logos'', ''λογος'' – slovo) je náuka o živote. Toto všeobecné vyjadrenie zahŕňa viaceré skutočnosti:
* V užšom zmysle je biológia veda o živých organizmoch, takých, ako ich poznáme na planéte [[Zem]]. Ale určenie presnej hranice medzi živou a neživou prírodou je niekedy problematické (v prípade [[vírus]]ov, [[viroid]]ov a [[prión]]ov). Preto presné vymedzenie predmetu biológie nie je jednoznačné.
* V širšom zmysle slova je biológia skupinou disciplín, klasických aj moderných, ktoré sa zaoberajú štruktúrou, funkciou a úrovňou organizácie (molekulárna, bunková, orgánová…) živých organizmov. Venuje sa aj vývojovým zmenám druhov – [[evolúcia]]. Na úrovni vzájomných vzťahov organizmov a ich vzťahov so životným prostredím študujú živú prírodu etológia a [[ekológia]].
* Zaoberá sa tiež praktickým využitím živej prírody človekom (aplikácia poznatkov v [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], [[medicína|medicíne]], [[farmakológia|farmakológii]] a pod.).
== Dejiny biológie ==
{{hlavný článok|Dejiny biológie}}
Biológiu ako vedu definovali nezávisle [[Gottfried Reinhold Treviranus]] (''Biologie oder Philosophie der lebenden Natur'', [[1802]]) a [[Jean-Baptiste Pierre Antoine de Monet]], rytier z Lamarcku (''Hydrogéologie'', 1802), ktorý ju uviedol takto:
:''„Všetko, čo vo všeobecnosti patrí medzi rastliny a živočíchy, ako aj všetky schopnosti vlastné každej z týchto bytostí bez výnimky, tvoria jedinečný a rozsiahly objekt samostatnej vedy, ktorá zatiaľ nebola založená, nemá ešte názov a ktorú ja pomenujem biológia.”''
Zavedenie samotného slova ''biológia'' sa niekedy spája s menom [[Karl Friedrich Burdach]]a a rokom [[1800]], ale objavuje sa už v názve tretieho zväzku ''Philosophiae naturalis sive physicae dogmaticae'': ''Geologia, biologia, phytologia generalis et dendrologia'', publikovanom v roku [[1766]] [[Michael Christoph Hanov]]om.
== Hlavné disciplíny ==
Vzhľadom na rozsiahly predmet záujmu biológie je nutné rozčleniť ju do jednotlivých disciplín. Organizmy môžeme pozorovať z rôznych hľadísk (času, miesta, morfológie) a triedenie je do značnej miery nejednotné.
** [[živočíchy]]
Existuje ale aj veľa iných delení.
* '''2)Mikrobiológia''' (z novogr. micron – malý a novogr. biologia – štúdium života) je veda skúmajúca jednobunkové mikroorganizmy (najmä baktérie, huby, kvasinky a plesne), nebunkové organizmy (vírusy) a subvírové patogény (prióny a viroidy), ich život, vlastnosti, činnosti, ich význam pre život rastlín, zvierat a ľudí. == Obsah ==
** 1Rozdelenie
** 2Klasifikácia
** 3Prehľad dejín mikrobiológie
** 4Pozri aj == Rozdelenie: == Podľa sledovaného objektu:
** bakteriológia (najstaršia)
** virológia (rozmach po objavení elektrónového mikroskopu)
** mykológia (štúdium plesní a kvasiniek)
** protozoológia Iné rozdelenie:
** lekárska mikrobiológia a veterinárna mikrobiológia: objasňuje pôvodcov chorôb:
*** imunológia – náuka o obranných reakciách organizmu proti infekcii
*** serológia – náuka o protilátkach v krvnom sére
** technická mikrobiológia a potravinárska mikrobiológia: využitie na výrobu liečiv a potravín (mliečne výrobky)
** poľnohospodárska mikrobiológia: študuje mikróby v pôde, ktoré sa zúčastňujú kolobehu látok v prírode
** geomikrobiológia
** morská mikrobiológia
** … Špeciálnymi aspektami mikrobiológie sa zaoberajú aplikované mikrobiologické vedy napríklad bakteriálna fyziológia, ktorá skúma životné pochody baktérií. == Klasifikácia == Zaraďovanie mikroorganizmov je v klasickej mikrobiológii podľa morfológie buniek, v modernej podľa biologických a biochemických prejavov, optimálne zaradenie kombináciou klasifikujúcich hľadísk – morfologických znakov a fyziologických vlastností (fyziológia je náuka o životných prejavoch a úkonoch organizmov za rozličných podmienok okolitého prostredia). == Prehľad dejín mikrobiológie ==
** 17. storočie: Anton van Leeuwenhoek – zostrojenie mikroskopu so zväčšením 100 – 270-krát.
** 19. storočie: francúzsky chemik Louis Pasteur – zakladateľ mikrobiológie, laboratórnej techniky (tekuté kultivačné pôdy, sterilizácia, pasterizácia – zahrievanie mlieka, vína, piva, niektorých liečebných a živých roztokov pri teplote 100 °C, pri ktorej dochádza k usmrteniu mikroorganizmov, bakteriálne spóry). Objavil pôvodcu pasteurelózy hydiny, očkoval HD proti antraxu, najväčšia sláva: očkovanie proti besnote
** 19. storočie: anglický chirurg Joseph Lister – podstata popôrodnej sepsy.
** 19. – 20. storočie: nemecký mikrobiológ Robert Koch – farbiace metódy, objav pôvodcu antraxu, cholery, tuberkulózy.
** 20. storočie: objav penicilínu Flemingom a elektrónového mikroskopu Ruskom.
**
**
** = '''3)Anatómia človeka = Anatómia človeka''' alebo '''antropotómia''' alebo '''teloveda''' je časťou všeobecnej anatómie. Skúma stavbu orgánov a orgánových sústav ľudského tela. Ľudské telo, tak ako ostatné živočíšne telá, je tvorené anatomickými sústavami, tie sú tvorené orgánmi. Orgány sú tvorené tkanivami, ktoré sa skladajú z jednotlivých buniek a nebunkových štruktúr. Tkanivá skúma ''histológia'', bunky zase ''cytológia''. Anatómia skúma štruktúry zdravého ľudského tela, preto sa tiež niekedy označuje aj ako ''„normálna“ anatómia''. Patologickými zmenami ľudského tela sa zaoberá ''patologická anatómia''. == Obsah ==
*** 1Pododbory anatómie človeka
*** 2Výskum
*** 3Pozri aj
*** 4Literatúra == Pododbory anatómie človeka ==
*** ''makroskopická anatómia'' - venuje sa štúdiu štruktúr viditeľných voľným okom
*** ''mikroskopická anatómia'' - venuje sa štúdiu mikroskopických štruktúr
**** ''cytológia'' - študuje bunky
**** ''histológia'' - študuje tkanivá
*** ''Systémová (systematická) anatómia'' - zaoberá sa štúdiom jednotlivých systémov, resp. sústav ľudského tela, ako napr. nervový systém, tráviaca sústava a pod.
*** ''Topografická (regionálna) anatómia'' - zaoberá sa anatómiou určitej časti ľudského tela, napr. ruky, krku a pod.
**** ''praktická anatómia'' - tiež tzv. „úžitková“ anatómia, anatómia pre všeobecné medicínske účely
**** ''klinická anatómia'' - napr. ''rádiologická anatómia'' - zaoberá sa štúdiom anatómie, viditeľnej pri jednotlivých rádiologických zobrazovacích metódach; ''chirurgická anatómia'' - študuje chirurgické prístupy, a pod.
*** ''plastická'', resp. ''umelecká anatómia'' - študuje proporcie ľudského tela, jeho vzhľad a zmeny v pokoji a pri pohybe
*** ''antropologická (porovnávacia) anatómia'' - študuje stavbu tela a jej rozdiely vo veľkých populáciách; jej zmeny v čase a priestore
*** ''komparatívna (porovnávacia) anatómia'' - skôr odbor všeobecnej anatómie; zaoberá sa stavbou tela jednotlivých druhov živočíchov a jej vzájomným porovnávaním
*** ''Embryológia'' - zaoberá sa vývojom ľudského zárodku
*** ''Patologická anatómia'' - zaoberá sa zmenami štruktúry (mikroskopickými i makroskopickými) spojenými s chorobami. Anatómia sa venuje štúdiu a popisu makroskopických častí ľudského tela. Ja preto základom väčšiny ďalších teoretických i praktických odborov medicíny, s ktorými sa vo väčšej či menšej miere prelína. Z tých najdôležitejších treba spomenúť:
*** ''na molekulárnej a bunkovej úrovni'' - biochémia, molekulárna biológia, genetika, farmakológia
*** ''na bunkovej až tkanivovej úrovni'' - histológia, patologická anatómia, cytológia, hematológia
*** ''na orgánovej a systémovej úrovni'' - chirurgia, rádiológia, vnútorné lekárstvo Aj zaradenie do jednotlivých úrovní nie je striktné a väčšina medicínskych odborov využíva poznatky alebo sa venuje oblastiam od úrovne molekúl až po orgánové systémy. Vzájomné medziodborové prelínanie (často veľmi výrazné) je bežné a z hľadiska praktickej i teoretickej medicíny mimoriadne významné. == Výskum == Najčastejším a zároveň najstarším spôsobom štúdia anatómie je pitva. V súčasnosti anatómia využíva pri výskume aj rôzne zobrazovacie techniky s využitím rtg žiarenia,ultrazvuku i techník magnetickej rezonancie. Pri štúdiu drobných a mikroskopických detailov bežne používa lupu a mikroskop. Keďže stavba ľudského tela je úzko spätá z jeho funkciou, anatómia má veľmi blízko k fyziológii. == Pozri a ==
*** vývin jedinca
*** Homo sapiens
*** anatómia
***
== Iné projekty ==
{{portál|Biológia|Biologický}}
{{Projekt|wikt=biológia|commonscat=Biology|wikt_štítok=biológia}}
== Externé odkazy ==
= 4)Cytológia =
* [http://dmoz.org/Science/Biology/ DMOZ]{{eng icon}}
Epitelové bunky zafarbené na keratín a DNA.
{{portál|Biológia|Biologický}}
'''Cytológia''' (gréc. ''cytos'' – bunka, lat. ''logos'' – veda) je veda skúmajúca štruktúru a funkcie živých buniek, je súčasťou histológie. Bunka je najmenšia funkčná jednotka organizmu, ktorá sa podieľa na stavbe tkanív. Medzi jej súčasťami je rovnovážny, ale dynamický vzťah, prejavujúci sa navonok základnými životnými procesmi: látkovou premenou, rastom, rozmnožovaním a dráždivosťou.
== Dejiny cytológie ==
Počiatky '''cytológie''' siahajú viac ako 300 rokov do minulosti a sú úzko späté s vynálezom mikroskopu, ktorý umožnil objav a štúdium bunky. Anglický fyzik Robert Hooke (1635 – 1703) uskutočnil svoje prvé pozorovania vlasnoručne zhotoveným primitívnym mikroskopom v roku1665. Vo vzorke korkového dreva pozoroval malé komôrky, ktoré mu pripomínali bunky včelieho plástu, podľa ktorých ich aj pomenoval''celluly'' – bunky. Hoci Hook ako prvý pozoroval bunky, nerozumel ešte ich funkcii ani stavbe.
Holanďan Antoni van Leeuwenhoek (1632 – 1723) zostrojil dokonalejší mikroskop s dvomi konvexnými šošovkami zasadenými do mosadzných platničiek tak, aby sa dali pridržať blízko oka. Takto bol schopný dosiahnuť až 300-násobné zväčšenie, neporovnateľne prekračujúce možnosti Hookeovho mikroskopu a objavil dovtedy neznámy svet mikroorganizmov. V roku 1674 podal prvý presný opis červených krviniek.
Prvý opis bunkového jadra v živočíšnej bunke (konkrétne vo vtáčom vajci) uverejnil v roku 1825 Jan Evangelista Purkyně (1787 – 1869). Jadro v rastlinnej bunke opísal Robert Brown (1831).
Základy klinickej cytológie, tak ako ju poznáme dnes, položil Muller v roku 1838, kedy publikoval dielo ''On the nature and structural characteristics of cancer and those morbid growths that may be confused with it'' (''O povahe a štruktúre rakoviny a zhubného rastu s ňou súvisiaceho''). Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí pozorovali zdravé bunky, Muller bol schopný rozoznať nádorové bujnenie a dokázal odlíšiť bunky karcinómu a sarkómu.
Ani významné objavy však neposkytovali vedcom dostatočné množstvo informácií na pochopenie významu bunky ako základnej stavebnej a funkčnej jednotky všetkých organizmov. Vlastnú bunkovú teóriu formulovali až v roku 1838 botanik Matthias Schleiden (1804 – 1881) a zoológ Theodore Schwann (1810 – 1882). Išlo o zovšeobecnenie predstáv o stavbe buniek ako základných jednotiek živých organizmov, o ich rozmnožovaní, ontogenetickom vývine a úlohe pri vzniku mnohobunkových organizmov. Takmer súčasne na zjazde prírodopiscov v Prahe (1837) predniesol svoju teóriu o analógii medzi živočíšnou a rastlinnou bunkou Purkyně. Neskôr roku 1839 pomenoval základnú živú hmotu protoplazma. Zatiaľčo Schwann považoval za hlavnú bunkovú štruktúru membránu, Purkyně kládol dôraz na cytoplazmu a jadro.
Grécky vedec Georgios N. Papanikolaou objavil význam fixácie vzoriek za vlhka a vyvinul techniku farbenia buniek v mikroskopickom preparáte. Zaoberal sa estrogénovýmcyklom cicavcov a vyšetroval bunkové vzorky z vagíny morčiat. V roku 1941 publikoval spolu s Trautom článok o význame cytologického vyšetrenia vagíny v diagnostike rakoviny maternice. Táto práca sa neskôr stala podkladom pre preventívne skríningové testy na odhalenie včasných štádií rakoviny maternice.
V roku 1851 zaznamenala cytológia ďalší krok vpred, keď bola použitá ako diagnostická metóda. Angličan Dr. Walshe vtedy napísal v súvislosti s rakovinou pľúc: „''if the cancer had softened, the microscopic characters of that product may be found sometimes in sputa''”.
Odvtedy zaznamenala cytológia prudký rozvoj, najmä vďaka objavom nových metód štúdia bunky. Pomocou elektrónového mikroskopu je možné pozorovať objekty (bunkovéorganely a pod.) menšie ako 0,2 nm, čo je oproti klasickému svetelnému mikroskopu až 1000-násobné zväčšenie. S rozvojom poznatkov v oblasti chémie sa sústredila pozornosť na chemické zloženie buniek, čím sa cytológia začala postupne stávať experimentálnou disciplínou, na rozdiel od pôvodne deskriptívnej disciplíny zameranej na pozorovanie a opis.
Rozvoj cytológie viedol vo viacerých biologických disciplínach k štúdiu organizmov na bunkovej úrovni (botanika, zoológia
= 5)Ekológia =
Ekológia študuje procesy na planéteZem.
'''Ekológia''' (← z gréc. ''oikos'' – dom, ''logos'' – veda) je vedný odbor biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a životným prostredíma vzťahy medzi živými organizmami navzájom. Osoba, ktorá sa zaoberá ekológiou, sa volá '''ekológ'''.
Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológie k štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny.
Podľa inej uznávanej definície, používanej obzvlášť v humánnej ekológii, je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jednéhodruhu, organizovanou aktivitou tohto druhu a životným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha.
== Obsah ==
[skryť]
* 1Názov
* 2Ekologické disciplíny
** 2.1Pododbory
* 3Základné pojmy
* 4Ekologická kríza
** 4.1História ekologických katastrof a kríz
*** 4.1.1Pravek
*** 4.1.2Starovek
*** 4.1.3Antika
*** 4.1.4Stredovek
*** 4.1.5Novovek
*** 4.1.6Súčasnosť
* 5Iné projekty
* 6Zdroje
== Názov[upraviť | upraviť zdroj] ==
Termín ekológia zaviedol v roku 1866 nemecký biológ Ernst Haeckel. Vo svojom diele ''Všeobecná morfológia organizmov'' ho definuje ako vedu ''„…o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života.“''
V angličtine sa niekedy stretávame s písaním slova ekológia tak, ako ho uviedol Eugenius Warming v názve svojho diela ''The Oecology of Plants'' (''Ekológia rastlín'').
Špecialista zaoberajúci sa ekológiou sa nazýva ekológ.
== Ekologické disciplíny[upraviť | upraviť zdroj] ==
Ekológia je obsiahla veda, ktorá sa člení na hlavné a vedľajšie pododbory. Základné rozdelenie je:
* všeobecná ekológia – zovšeobecňuje ekologické javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov
* špeciálna ekológia – študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia
* aplikovaná ekológia – zaoberá sa praktickým využitím poznatkov ekológie
=== Pododbory[upraviť | upraviť zdroj] ===
Medzi hlavné pododbory (usporiadané podľa rozsahu predmetu štúdia od najužšieho po najširší) patria:
* behaviorálna ekológia – študuje ekologické a evolučné základy správania živočíchov a úlohu ich správania v procese adaptácie na podmienky ich životného prostredia
* druhová ekológia (autekológia) – skúma priame vzťahy druhov k ich prostrediu
* populačná ekológia (demekológia) – zaoberá sa dynamikou populácií jednotlivých biologických druhov a vzájomnými vzťahmi medzi populáciami a faktormi prostredia
* ekológia spoločenstiev (synekológia) – študuje vzťahy medzi druhmi v rámci biologických spoločenstiev
* krajinná ekológia – skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami krajinnej sféry
* ekológia ekosystémov – zaoberá sa tokom látok a energie v ekosystéme
* globálna ekológia (makroekológia) – pristupuje k otázkam ekológie z globálneho hľadiska
* geonika – sleduje vplyvy činností človeka a ním vyvolaných aktivít na prírodné prostredie a interakciu prírodného a antropogénneho prostredia
Ekológia sa rozdeľuje aj podľa cieľových skupín záujmu, napríklad:
* ekológia zvierat
** ekológia hmyzu
** humánna ekológia
* ekológia rastlín
== Základné pojmy[upraviť | upraviť zdroj] ==
bióm – biosféra – biotop – ekologická nika – ekosystém – spoločenstvo – životné prostredie
== Ekologická kríza[upraviť | upraviť zdroj] ==
Ekologická kríza vo zmysle ohrozenia Zeme je reálna skutočnosť. Jej hroziace následky môžu poškodiť celú Zem, dlhodobo a nenávratne. Z tohto hľadiska ide o tri ekologické hrozby:
* ''vyčerpanie'' prírodných zdrojov
* ''znečistenie'' životného prostredia
* ''ohrozenie'' života
Tieto tri prvky sú navzájom prepojené. Nie sú hromadne riešené, lebo si to vyžaduje finančné prostriedky.
=== História ekologických katastrof a kríz[upraviť | upraviť zdroj] ===
==== Pravek[upraviť | upraviť zdroj] ====
* výrub väčšiny lesov
==== Starovek[upraviť | upraviť zdroj] ====
* zmena „Úrodného polmesiaca“ na púšť a polopúšť
* vyčerpanie pôdy
==== Antika[upraviť | upraviť zdroj] ====
* ničenie lesov okolo stredozemného mora (na výrobu lodí, strojov, a stavieb)
* vyčerpanie pôdy
* erózia a následne zosuvy pôdy
==== Stredovek[upraviť | upraviť zdroj] ====
* sťahovanie národov – vojny a následná devastácia niektorých častí Európy, Ázie a Afriky
==== Novovek[upraviť | upraviť zdroj] ====
* priemyselná revolúcia – negatívny dosah – masová likvidácia lesov
* drancovanie surovín, aglomerácia
* vojny – požiare
* odpad, kyslé dažde, znečistenie vôd
==== Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj] ====
* globalizácia – mnohé zdroje stoja pred vyčerpaním
* erózia a ničenie poľnohospodárskej pôdy, nevhodné poľnohospodárske technológie
* ničenie dažďových lesov (Južná Amerika, Ázia)
* zmena polostepí na polopúšte (Severná Amerika, Sibír, Austrália)
* požiare
* hromadný výlov rýb a morských živočíchov – vymieranie živočíšnych druhov, na druhej strane premnoženie nevhodných druhov a následné škody (Austrália – králiky, u nás – jelenia a srnčia zver)
* zásahy do vodných režimov (priehrady, zmena riečísk, nevhodné zavlažovanie – Rusko, Sibír, severná Afrika, Ázia)
* rádioaktívne zamorenie – úniky pri spracovaní rádioaktívnych materiálov, katastrofy (černobyľská havária), vojenská hrozba
* narušenie ozonosféry – skleníkové plyny, kyslý dážď, zvyškové teplo, odpady, doprava, veľké havárie (tankery, ropné plošiny)
* konzumná spoločnosť – strata morálnych hodnôt a následné civilizačné dosahy.
== Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj] ==
* '''Commons''' ponúka multimediálne súbory na tému '''Ekológia'''
== Zdroje[upraviť | upraviť zdroj] ==
* Eichler Jozef: ''Křesťanství a ekologie''
* = 6)Paleontológia = '''Paleontológia''' (z gréčtiny) je veda o vývoji života na planéte, o starých rastlinách a živočíchoch, ktoré skúma na základe ich fosílií zachovaných v skalách. Patrí sem štúdium fosílií, stôp, brlohov, častí tiel, fosilizovaných výkalov (koprolitov) a chemických rezíduí. Moderná paleontológia dáva evolúciu života na Zemi do širšieho kontextu. Študuje dlhodobé zmeny geografie („paleogeografia“) a zemskej klímy (paleoklimatológia) v jednotlivých geologických obdobiach a ich vplyv na evolúciu života. Ďalej odpoveď ekosystémov na tieto zmeny a ich vplyv na biodiverzitu. Paleontológia sa prekrýva sgeológiou, ktorá študuje horniny a geologické formácie, ale taktiež s botanikou, mikrobiológiou, zoológiou aj ekológiou. Súčasťou paleontologických štúdií porovnávanie zemského zvrásnenia s jeho geologickým vekom a dávajú ich do súvislosti s evolúciou skamenelých organizmov. Paleontológia využíva to rovnakú biologickú klasifikáciu ako biologické odbory, ktorú zaviedol Carl Linné a zaraďuje vymreté druhy do genealogických rámcov, ktoré poukazujú na ich vzájomnú príbuznosť. == Obsah == [skryť]
** 1Delenie
** 2Ekonomický význam
** 3Významní paleontológovia
** 4Pozri aj
** 5Iné projekty == Delenie[upraviť | upraviť zdroj] == Paleontológia sa delí na tieto vedné odbory:
** '''paleobotanika''' (štúdium pravekých rastlín)
** '''paleozoológia''' (štúdium pravekých živočíchov)
** '''mikropaleontológia''' (štúdium mikrofosílií) Paleontológovia sa môžu ďalej špecializovať na paleontológiu bezstavovcov alebo stavovcov. Štúdium kostí ľudských predkov ''hominidov'' sa zaoberá paleoantropológia. Štúdiom skamenelého peľu rastlín sa zaoberá palynológia. Takéto štúdium umožňuje odhadnúť aj hojnosť, alebo naopak zriedkavosť výskytu určitých rastlín v sledovanom paleontologickom období. == Ekonomický význam[upraviť | upraviť zdroj] == Hlavným ekonomickým významom paleontológie je v použitie fosílií, na určenie veku a povahy hornín, ktoré ich obsahujú, prípadne vek vrstiev hornín nad alebo pod týmito skamenelinami. Táto informácia je dôležitá pre ťažobný priemysel, hlavne pre naftárske spoločnosti. Jednoduchý pohľad na skamenelinu v hornine je jeden z najrýchlejších a najjednoduchších spôsobov, ako určiť vek danej horniny. Určenie veku však nie je jediným použitím paleontológie. Fosílie organizmov v určitých horninách tiež poukazujú naprostredie, v ktorom hornina vznikala. Tieto informácie sú tiež hodnotné poznatky pri vyhľadávaní ropy a plynu. == Významní paleontológovia[upraviť | upraviť zdroj] ==
** Georges Cuvier
** Charles Darwin
** = 8)Dendrológia = Drevina dub (v strede) '''Dendrológia''' (z gr. δένδρον (dendron) = strom) je veda študujúca '''dreviny''', teda stromy, kry, liány a pod. Je odborom vedy botanika a zamestnáva dendrológov. Dendrológia je súčasťou systematickej botaniky. Jej pôvod súvisí s rozvojom nemeckého lesníctva v polovici 19. storočia. Prvá dendrologická učebnica bola súčasťou učebníc pestovania lesov. Postupne sa vyčleňovali jednotlivé aplikované odbory ako napríklad'''lesnícka, sadovnícka''' a '''ovocinárska''' denrológia a z nich boli odovedené drevárske, krajinárske a melioračné. Súčasťou štúdie dendrológie je skúmanie aklimatizácie nepôvodných drevín. Zaoberá sa tiež úlohou drevín v určitých ekosystémoch (informácie o stanovištiach druhov a uzemiach ich prirodzeného rozšírenia a klíme, ktorá tam panuje). == Obsah == [skryť]
*** 1Základné triedenie drevín
**** 1.1Ihličnaté dreviny
**** 1.2Listnaté dreviny
**** 1.3Kry
**** 1.4Popínavé dreviny
*** 2Estetické hodnoty drevín
**** 2.1Veľkosť
**** 2.2Tvar
**** 2.3Textúra
**** 2.4Farba
**** 2.5Premenlivosť v priebehu roka a v priebehu vývoja drevín
*** 3Rajonizácia drevín
*** 4Iné projekty
*** 5Zdroje == Základné triedenie drevín[upraviť | upraviť zdroj] == === Ihličnaté dreviny[upraviť | upraviť zdroj] === Patria sem napríklad jedľa biela, borovica, sekvoja, tis, ginko, smrek, tuja, smrekovec opadavý, jedľovec, borievka a ďalšie. === Listnaté dreviny[upraviť | upraviť zdroj] === Patria sem napríklad pagaštan, javor, breza, jeľša, buk, dub, jabloň, orech, platan, moruša, višňa, hruška, vŕba, jarabina, lipa, gaštan, jaseň, lieska a ďalšie. === Kry[upraviť | upraviť zdroj] === Patria sem napriklad muchovník kanadský, beztvarec krovitý, dulovec nádherný, hamamel virgínsky, orgován, baza čierna, slivka, nátržník krovitý, zlatovka prostredná, bršlen,mahónia, vres, skalník a ďalšie. === Popínavé dreviny[upraviť | upraviť zdroj] === Rozdeľujú sa na ovíjavé s úponkami (pavinič pätlistý), samopopínavé (brečtan, hortenzia), ovíjavé (vistéria) a dreviny bez vlastných upevňovacích orgánov (ruža, jazmín). == Estetické hodnoty drevín[upraviť | upraviť zdroj] == Pri sadovníckych a krajinárskych úpravách je potrebné okrem funkčnosti prehliadať i na estetické hodnoty. Ide o ich vonkajšie vlastnosti : ''veľkosť, tvar, textúra, farba, premenlivosť počas roka, premenlivosť v priebehu celoživotného vývoja drevín a ostatné vlastnosti''. === Veľkosť[upraviť | upraviť zdroj] === Roumieme ňou rozmery dreviny vo vyspelom veku (výška, šírka a hrúbka). Na veľkosť prihliadame pri komponovaní vegetačných úprav. Stromy vytvárajú kostru a kulisu jednotlivých častí kompozície. Rámujú priehrady, výhľady, začleňujú stavby do prostredia, zakrývajú nevhodné objekty a vytvárajú tieň. Kry dopĺňajú stromy, uzatvárajú priestor, zvyšujú rozmanitosť a v malých úpravách náhrádzajú stromy. V priestore musia byť vegetačné prvky usporiadané tak, aby menšie boli pred väčšími. === Tvar[upraviť | upraviť zdroj] === Ide o obrysy drevín, pozorované z rôznych strán. Rozlišuje prirodzený tvar (pri stromoch môže mať vajcovitý, kuželovitý a oválny, pri kroch vzpriameném guľovité, poliehavé, kuželovité) a tvarové formy (atypické tvary – stĺpovité, bizarné, previsnuté, dáždnikové, zakrpatené, stĺpovité). === Textúra[upraviť | upraviť zdroj] === Textúra je vlastnosť povrchu korún (veľkosť, farba listov, hrúbka, spôsob vetvenia). Rozlišujeme jemnú (mäkká a neurčitá), hrubú (pevná a tvrdá), ťažkú (veľké listy, husté olistenie) a ľahkú (riedke olistenie, vzdušné, presvetlené). === Farba[upraviť | upraviť zdroj] === Frebnosť sa uplatňuje pri všetkých častiach drevín, kvetov, plodov, konárikov a kôry. === Premenlivosť v priebehu roka a v priebehu vývoja drevín[upraviť | upraviť zdroj] === Premenlivosť textúr a farebné stupne – vyznamná (5 rokov – pučanie, kvitnutie, opadávanie listov), priemerná (v priebehu 2 rokov). == Rajonizácia drevín[upraviť | upraviť zdroj] ==
*** Podľa poľnohospodárskych oblastí : kukuričná oblasť (200 m n. m.), repná (350 m n. m.), zemiaková (500 m n. m.), horská (800 m n. m.), vysokohorská.
*** == 9)Dejiny cytológie[upraviť | upraviť zdroj] == Počiatky '''cytológie''' siahajú viac ako 300 rokov do minulosti a sú úzko späté s vynálezom mikroskopu, ktorý umožnil objav a štúdium bunky. Anglický fyzik Robert Hooke (1635 – 1703) uskutočnil svoje prvé pozorovania vlasnoručne zhotoveným primitívnym mikroskopom v roku1665. Vo vzorke korkového dreva pozoroval malé komôrky, ktoré mu pripomínali bunky včelieho plástu, podľa ktorých ich aj pomenoval''celluly'' – bunky. Hoci Hook ako prvý pozoroval bunky, nerozumel ešte ich funkcii ani stavbe. Holanďan Antoni van Leeuwenhoek (1632 – 1723) zostrojil dokonalejší mikroskop s dvomi konvexnými šošovkami zasadenými do mosadzných platničiek tak, aby sa dali pridržať blízko oka. Takto bol schopný dosiahnuť až 300-násobné zväčšenie, neporovnateľne prekračujúce možnosti Hookeovho mikroskopu a objavil dovtedy neznámy svet mikroorganizmov. V roku 1674 podal prvý presný opis červených krviniek. Prvý opis bunkového jadra v živočíšnej bunke (konkrétne vo vtáčom vajci) uverejnil v roku 1825 Jan Evangelista Purkyně (1787 – 1869). Jadro v rastlinnej bunke opísal Robert Brown (1831). Základy klinickej cytológie, tak ako ju poznáme dnes, položil Muller v roku 1838, kedy publikoval dielo ''On the nature and structural characteristics of cancer and those morbid growths that may be confused with it'' (''O povahe a štruktúre rakoviny a zhubného rastu s ňou súvisiaceho''). Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí pozorovali zdravé bunky, Muller bol schopný rozoznať nádorové bujnenie a dokázal odlíšiť bunky karcinómu a sarkómu. Ani významné objavy však neposkytovali vedcom dostatočné množstvo informácií na pochopenie významu bunky ako základnej stavebnej a funkčnej jednotky všetkých organizmov. Vlastnú bunkovú teóriu formulovali až v roku 1838 botanik Matthias Schleiden (1804 – 1881) a zoológ Theodore Schwann (1810 – 1882). Išlo o zovšeobecnenie predstáv o stavbe buniek ako základných jednotiek živých organizmov, o ich rozmnožovaní, ontogenetickom vývine a úlohe pri vzniku mnohobunkových organizmov. Takmer súčasne na zjazde prírodopiscov v Prahe (1837) predniesol svoju teóriu o analógii medzi živočíšnou a rastlinnou bunkou Purkyně. Neskôr roku 1839 pomenoval základnú živú hmotu protoplazma. Zatiaľčo Schwann považoval za hlavnú bunkovú štruktúru membránu, Purkyně kládol dôraz na cytoplazmu a jadro. Grécky vedec Georgios N. Papanikolaou objavil význam fixácie vzoriek za vlhka a vyvinul techniku farbenia buniek v mikroskopickom preparáte. Zaoberal sa estrogénovýmcyklom cicavcov a vyšetroval bunkové vzorky z vagíny morčiat. V roku 1941 publikoval spolu s Trautom článok o význame cytologického vyšetrenia vagíny v diagnostike rakoviny maternice. Táto práca sa neskôr stala podkladom pre preventívne skríningové testy na odhalenie včasných štádií rakoviny maternice. V roku 1851 zaznamenala cytológia ďalší krok vpred, keď bola použitá ako diagnostická metóda. Angličan Dr. Walshe vtedy napísal v súvislosti s rakovinou pľúc: „''if the cancer had softened, the microscopic characters of that product may be found sometimes in sputa''”. Odvtedy zaznamenala cytológia prudký rozvoj, najmä vďaka objavom nových metód štúdia bunky. Pomocou elektrónového mikroskopu je možné pozorovať objekty (bunkovéorganely a pod.) menšie ako 0,2 nm, čo je oproti klasickému svetelnému mikroskopu až 1000-násobné zväčšenie. S rozvojom poznatkov v oblasti chémie sa sústredila pozornosť na chemické zloženie buniek, čím sa cytológia začala postupne stávať experimentálnou disciplínou, na rozdiel od pôvodne deskriptívnej disciplíny zameranej na pozorovanie a opis. Rozvoj cytológie viedol vo viacerých biologických disciplínach k štúdiu organizmov na bunkovej úrovni (botanika, zoológia
{{prírodné vedy}}
[[Kategória:Biológia| ]]
[[Kategória:Mikrobiológia]]
| 