Dornier Do 17: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy
Riadok 44:
Kokpit a predná časť trupu mali tradičný stupňovitý kokpit a nos bol plne presklený. Prvé verzie boli prezývané „lietajúca ceruzka“, kvôli štíhlemu a dlhému trupu. V dôsledku skúseností zo [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojny]] bola zvýšená strecha kokpitu a spodná polovica priestoru posádky bola rozšírená smerom von, aby tak mohlo byť vytvorené miesto pre člena posádky obsluhujúceho ďalší obranný guľomet.
 
Priestor kabíny bol rozšírený smerom k nábežným hranám krídel, kde bolo miesto dolného zadného a horného zadného strelca na jednej rovine. Kabína pozostávala z pilotovho sedadla a predného strelca v prednej časti kokpitu. Pilot sedel na ľavej strane, blízko čelného okna z [[Plexisklo|plexiskla]]. Jeden z guľometčíkovguľometníkov sedel na pravom sedadle, mierne posunutom dozadu, aby poskytoval miesto pre guľomet [[MG 15]] kalibru {{mm|7.92|m}}.
 
Posádka Do 17 najčastejšie pozostávala zo 4 ľudí. Bombometčík, ktorý obsluhoval aj guľomet MG 15 v presklenom nose a zadný v nižšej polohe; dvaja guľometčíciguľometníci obsluhovali dopredu strieľajúci guľomet MG 15 v čelnom skle a 2 guľomety MG v bočných okienkach na každej strane a tiež dozadu strieľajúce zbrane. Kabína poskytovala jasný a panoramatický výhľad vo veľkých výškach. Štandardná výzbroj bola 3 300 nábojov kalibru {{mm|7.92|m}} v 44 dvojitých bubnových zásobníkoch.
 
Krídla mali plochu {{m2|55}} a rozpätie {{m|18|m}} s nábežnou hranou, ktorá tvorila s odtokovou hranou takmer dokonalý polkruh. Korene nábežnej hrany splývali s hornou časťou trupu a kabínou. Ako sa krídlo rozširovalo dozadu, bolo zahnuté pod ostrým uhlom, takže odtoková hrana končila v takmer v polovici boku trupu, čím bol zvýšený uhol útoku. Táto konštrukčná črta bola použitá pri všetkých budúcich konštrukčných návrhoch Dornierových bombardérov, konkrétne [[Dornier Do 217|Do 217]].