Slovenská republika rád: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Dodanie zanku Slovenskej republiky Rád |
d dodal som zánik SRR |
||
Riadok 66:
== Zánik ==
Vyhlásenie Slovenského republiky rád (SRR) predchádzalo zriadenie boľševického režimu podľa ruského vzoru na konci marca 1919 v Maďarsku. Československo a Rumunsko presúvajúce svoje vojská na novo stanovenej hranici sa rozhodli zakročiť proti maďarským boľševikom. Rumunsko začalo vojenské operácie 16. apríla, Československo potom 27. apríla 1919. Svoje zohral aj strach pred šírením boľševickej revolúcie, pretože republiky rád nevznikali len v Maďarsku, ale aj na mnohých miestach Nemecka, v samotnej Viedni došlo v apríli 1919 k anarchistickému povstaniu.
Maďarská Červená armáda zahájila útok na postupujúce československej jednotky a podarilo sa ju obsadiť veľkú časť južného a východného Slovenska. V snahe stabilizovať situáciu a uchytiť sa na Slovenskú bola vyhlásená bábková Slovenská republika rád, ktorá mala zahnať obavy veľkej časti slovenskej populácie, ktorá sa k týmto pokusom stavala odmietavo, pretože v tom oprávnene videla iba snahu o obnovu predvojnových Uhorska tentoraz v červenom háve. Územie kontrolovanej SRR (poťažmo maďarskou Červenou armádou) bolo prevažne osídlené etnickými Maďarmi.
“Tento útvar síce vznikal pod rúškom šírenia komunistických a revolučných ideí, ale dá sa súčasne povedať, že to bola zásterka pre obnovenie maďarského vplyvu na slovensku,”
uvádza historik Jaroslav Šebek.
1. čs. delostrelecký pluk sa chystá na južné SlovenskoSlovenská republika rád (SRR) bola vyhlásená na ľudovom zhromaždení v Prešove 16. júna 1919. Bol zvolený dočasný revolučný výbor a následne revolučný vládne rada. Ku SRR sa prihlásilo 22.6. ľudovej zhromaždenie v Lučenci. Do čela revolučného výboru bol zvolený Čech z Kladna Antonín Janoušek. Diktatúra proletariátu nebola realizovaná, pretože nebolo možné ani zvolať najvyšší ľudový orgán – zjazd sovietov. Taktiež opatrenia ekonomického charakteru, malo obmedzený a dočasný charakter.
Už v čase vzniku Slovenská republika rád SRR prešla rumunská a československá armáda do protiútoku. Pred hroziacou porážkou pristúpila Maďarská republika rád na rokovanie. Jej zástupcovia súhlasili so stiahnutím vojsk z nemaďarských území. Recipročne zase požadovali stiahnutie rumunských vojsk od Tisy na východ, ktoré rumunská armáda so súhlasom Dohody dobyla. Medzi Maďarskom a Československom bolo 24. júna vyhlásené prímerie a 29. júna bola v Bratislave uzavretá dohoda na stiahnutie maďarskej Červenej armády z územia Slovenska.
Rumunskí dôstojníciSťahovanie jednotiek začalo pod dohľadom spojeneckej komisie 1. júla 1919 na demarkačnej čiaru stanovenú parížsku konferencií 12. júna 1919, ktorá zodpovedá dnešnej Slovensko – maďarskej hranici. Rumunsko pokračovalo v bojoch proti Maďarskej republike rád aj naďalej a 3. augusta 1919 sa mu podarilo dobyť aj Budapešť.
Hoci Vláda Slovenská republika rád SRR vystupovala ako reprezentant nezávislého štátu a nadväzovala “diplomatické” vzťahy s ďalšími republikami rád ruskú, ukrajinskú a maďarskú bola jej závislosť na Maďarskej republike realitou.
Slovenská republika rád SRR ako bábkový štát plne kopírovala maďarské vzory – počnúc súdmi, štátnou správou, armádou, a končiac výškou miezd zamestnancom. Po ústupe maďarskej Červenej armády sa tento bábkový režim defacto zrútil. Niektorí jednotlivci síce deklarovali odhodlanie pokračovať v odpore (samozrejme ústne), ale predstavitelia Slovenská republika rád SRR krátko po 1. júli sami opustili Slovensko a ešte nejakú dobu fungovali v maďarskom Miškovci (Miskolc). Posledné zvyšky Slovenská republika rád SRR zlikvidovali čs. jednotky 7. júla 1919.
== Iné projekty ==
{{projekt|s=Vyhlásenie Slovenskej republiky rád|s_štítok=Vyhlásenie Slovenskej republiky rád}}
| |||