Francúzsko: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:France cities.png|thumb|left|thumb|Osídlenie s počtom obyvateľov presahujúcom 100 000]]

[[Súbor:Satellite image of France in August 2002.jpg|thumb|right|Francúzsko zo satelitu]]

 

Pevninová časť Francúzska zaberá plochu {{km2|543965|m}}. Na severe a západe je krajina rovinatá s miernym vlnením, na zvyšku územia prevažne pahorkatá a hornatá. Vo francúzskych [[Alpy|Alpách]] sa nachádza najvyšší bod [[Západná Európa|západnej Európy]] [[Mont Blanc]] ({{m|4810|m}}). Ďalšie hornaté kraje zeme zahŕňajú [[Pyreneje]], [[Francúzske stredohorie]] (Massif Central), [[Švajčiarska Jura]], [[Vogézy (pohorie)|Vogézy]], [[Armorický masív]] a [[Ardeny (pohorie)|Ardeny]]. Najväčšími francúzskymi riekami sú [[Loira (rieka)|Loira]], [[Rhôna (rieka)|Rhôna]] (prameniaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]), [[Garonne]] (v [[Španielsko|Španielsku]]), [[Seina]] a časť toku [[Rýn]]a. Tieto sú rozdelené do úmorí Atlantického oceána a Stredozemného mora.

 

 

{{Hlavný článok|Administratívne členenie Francúzska}}

Francúzsko je rozdelené na 27 [[región (Francúzsko)|regiónov]]. Regióny sa delia na [[departement (Francúzsko)|departementy]].

Hranice súčasného Francúzska zhruba zodpovedajú tým z čias starovekej [[Galia|Galie]] obývanej [[Kelti|Keltmi]] známymi ako Galovia. [[Galia]] bola podrobená [[Staroveký Rím|Rimanmi]] v [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] a Galovia nakoniec prevzali rímsky jazyk aj kultúru. História [[kresťanstvo|kresťanstva]] na tomto území má korene v [[2. storočie|2]]. a [[3. storočie|3. storočí]]. Galské západné hranice boli v [[4. storočie|4. storočí]] obsadené [[Germáni|germánskymi kmeňmi]], prevažne [[Frankovia|Frankmi]], ktorí dali krajine jej dnešný názov. Moderné meno „Francúzsko“ je odvodené z lénneho panstva okolo [[Paríž]]a, ktoré bolo pod správou [[Kapetovci|Kapetovcov]]. Existencia Francúzska ako samostatného štátu sa datuje od rozdelenia [[Franská ríša|Franskej ríše]] roku [[843]] na Východofranskú ríšu (''Francia orientalis'') na východe, Západofranskú ríšu (''Francia occidentalis'') na západe a Lotrinsko v strede. Z Východnej Franskej Ríše sa stala ''Svätá ríša rímska'' (dnešné [[Nemecko]]). A zo západnej časti vzniklo Francúzsko.

 

 

Zadlženosť bola jednou z príčin [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]], ktorá vypukla v roku [[1789]] a viedla k náhrade absolutistickej monarchie monarchiou konštitučnou a parlamentárnou [[3. september|3.]] a [[14. september]] [[1791]], [[10. august]]a [[1792]] bola následne nastolená [[Prvá francúzska republika]], potvrdená [[Ústava|ústavou]] z roku I, [[24. jún]]a [[1793]]. Vláda však v skutočnosti zostala v rukách revolučného kabinetu. [[22. august]]a [[1795]] bola vyhlásená ústava roku III, vlády sa chopil [[Direktoriát]] (Directoire). Následne v roku [[1799]] ovládol republiku [[Napoleon Bonaparte]], vydal ústavu z roku VIII zavádzajúcu jeho [[konzulát]] a neskôr, [[18. máj]]a [[1804]], štátnym prevratom založil [[Prvé francúzske cisárstvo|prvé cisárstvo]] (''Premier Empire''), v ktorom bol korunovaný za [[cisár]]a. Napoleon nakrátko ovládol väčšinu Európy, bojoval so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]], [[Rakúsko]]m a [[Rusko]]m, zakladal nové kráľovstvá a na ich čelo dosadzoval členov svojej rodiny. Na konci prvého cisárstva, [[5. apríl]]a [[1814]], Napoleon prehral, bol nútený abdikovať a trónu sa chopil [[Ľudovít XVIII.]] Po niekoľkých mesiacoch sa Napoleon vrátil z vyhnanstvá na ostrove [[Elba]], opäť sa dostal k moci, bol však definitívne porazený v [[Bitka pri Waterloo|bitke pri Waterloo]] [[18. jún]]a [[1815]] a monarchia bola znovu nastolená.

Francúzsko je zakladajúcim členom [[Európska únia|Európskej únie]] a to veľkou mierou definuje francúzsku zahraničnú politiku.

 

 

Vo Francúzsku sídli Organizácia pre ekonomickú spolupráci a rozvoj (''[[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]]'') a [[UNESCO]]. Ďalej tu sídli [[Medzinárodný úrad pre miery a váhy]] (sústava jednotiek [[SI]]) a [[Interpol]].