Námestie svätej Alžbety: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Obsah: formulácia |
d wikilinky, replaced: Židia (etnikum) → Židia AWB |
||
Riadok 75:
| Počet strán3 = 242
| Tlač3 = Tlačiarne SNP v Martine
}}'''Námestie svätej Alžbety''' je slovenský román z vojnového obdobia 2. svetovej vojny. Dielo slovenského básnika, publicistu a prozaika [[Rudolf Jašík|Rudolfa Jašíka]] vyšlo prvýkrát v roku [[1958]].
== Dej románu ==
Riadok 85:
=== Obsah ===
Román vydáva svedectvo o tom, ako Rudolf Jašík vnímal pomery v [[Nitra|Nitre]], v meste pod viničným vrchom, a rozpráva príbeh o láske chudobného chlapca z predmestia k mladému [[Židia
Pre Igora je táto tzv. židovská otázka nezmyslom. Žltý Dodo, demoralizovaný živel z podsvetia, sa spája s tajomníkom [[HSĽS]], aby obaja profitovali na židovskom utrpení. Tajomník strany vo veľkom štýle a Dodo za [[Judáš Iškariotský|judášsky groš]]. Tajomník HSĽS ako [[plukovník]] [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] povýši na [[poručík]]a holiča Flórika z Námestia svätej Alžbety, kde Flórik predtým strihal Židov. Aj Flórik pochopí svoje postavenie a bohatne na utrpení. [[Nadporučík]] Haso, zástupca tajomníka HSĽS, je ideovým ľudákom. Tajomník HSĽS o svojich podriadených nemá vysokú mienku, podľa hesla: ''„ale hlupákov potrebujeme, bez nich by nebolo nášho šťastia“'', čím vystihuje stavbu vtedajšej ľudáckej moci. V pomere k židovskej problematike vidieť súvis medzi ekonomikou a politikou. Tajomník a jeho pomocníci sú pripravení zbohatnúť i za cenu zločinu. Proti týmto charakterom autor stavia čistý charakter chudobného chlapca z periférie, jeho nezištné city voči židovskému dievčaťu, jeho vzťah k povozníkom Maximu a Samkovi, k chudobným obyvateľom židovského pôvodu z Námestia svätej Alžbety, z miesta jeho najšťastnejších chvíľ, strávených v starej veži. [[Komunista]] Maguš rozpozná problematiku židovskej otázky a predpovedá, že po Židoch prídu na rad aj ďalší obyvatelia. V Magušových slovách sa demaskuje krátkozrakosť a bezcitnosť meštiackeho [[Individualizmus|individualizmu]] a jeho antihumanizmus.
Prostredníctvom Igora sa autor búri proti [[Fatalizmus|fatalizmu]], ktorým mnohí prenasledovaní Židia reagovali. Ukazuje sa to na osudoch povozníkov Maxiho a Samka, ktorí aj s rodinami spáchajú samovraždu. Aj to je formou protestu, odmietnutie fatalistickej poslušnosti. Igorovou vzburou sa stáva vražda Flórika, ktorý je preňho bezprostredný pôvod vlastného utrpenia - je začiatkom uvedomovacieho procesu k pochopeniu sociálnych príčin osobného nešťastia.<ref>JAŠÍK, R.: ''Námestie svätej Alžbety'', Slovenské vyd. krásnej literatúry, 1962</ref>
|