Dejiny Nemecka: Rozdiel medzi revíziami

 

Počas obdobia rozdelenia franskej ríše za neskorých Merovejovcov patrili germánske územia [[Austrázia|Austrázii]]. V roku 718 napadol franský majordomus Austrázie [[Karol Martel]] Sasov ako odplatu za to, že sa spojili s jeho konkurentmi v [[Neustria|Neustrii]]. Karolov syn, [[Karloman]], obnovil v roku 743 vojnu proti Sasom, ktorí poskytli pomoc bavorskému vládcovi a nepriateľovi Frankov, [[Odil]]ovi. V roku 751 [[Pipin III.]], Majordomus merovejských kráľov, prijal kráľovský titul a bol posvätený samotným pápežom. Na oplátku sa franskí králi od tohto okamihu stavali do úlohy záštity pápežov. Pipinov syn, [[Karol Veľký]], absolvoval súbor náročných a dlhotrvajúcich vojnových ťažení proti pohanským nepriateľom Frankov: Sasom a [[Bavor]]om. Oba kmeňové zväzy boli nakoniec porazené a prinútené k prijatiu kresťanstva. Ich krajiny sa stali súčasťou franskej ríše, ktorá tak dosiahla svoj najväčší územný rozmach.

 

==Stredovek (843 – 1517)==

[[Súbor:Treaty of Verdun cs.svg|thumb|250px|Rozdelenie franskej ríše podľa verdúnskej zmluvy, 843.]]

[[Súbor:Balduineum Wahl Heinrich VII.jpg|thumb|250px|Kniežatá – volitelia (kurfirsti) Svätej ríše rímskej (úplne vpravo český kráľ).]]

 

Počas vlády Henrichovho syna, [[Oto I. Veľký|Ota I. Veľkého]], došlo k posilneniu kráľovskej moci povýšením [[biskup]]ov do stavu ríšskych kniežat (Reichsfürsten). V roku 951 sa Oto oženil s ovdovenou talianskou kráľovnou [[Adelheid]], čím získal nárok na Lombardskú korunu. Podarilo sa mu tiež eliminovať vonkajšie hrozby podrobením [[Slovania|Slovanov]], sídliacich v oblasti medzi riekami [[Labe]] a [[Odra]] (ktorí sa ale čoskoro opäť oslobodili) a predovšetkým víťazstvom nad nomádskymi [[Maďar]]mi v bitke na rieke [[Lech]] v roku 955. V roku 962 bol Oto I. korunovaný v Ríme [[cisár]]om a plne sa tak ujal dedičstva Karola Veľkého. Týmto aktom bola fakticky založená [[Svätá ríša rímska]].

<br>Dôsledkom týchto katastrof boli zásadné sociálne, ekonomické, náboženské a politické zmeny. Vzrastajúce peňažné hospodárstvo viedlo k prehlbujúcej sa sociálnej nerovnosti medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami. Skorý nástup [[kapitalizmus|kapitalizmu]] zároveň privodil pozvoľný úpadok [[feudalizmus|feudalizmu]]. Mocné a bohaté rodiny ako napríklad [[Fuggerovci]] nadobudli vďaka svojim obchodným a finančným aktivitám na dôležitosti, pretože sa stali hlavnými veriteľmi kráľov a pápežov. Postavenie nižšej šľachty ([[rytier]]ov), ktorá tradične nachádzala svoje uplatnenie vo vojnách, bolo podlomené vzostupom významu žoldnierskych vojsk a posilnením úlohy pechoty.

 

 

Medzi habsburskými vládcami tejto doby vynikal predovšetkým [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximilián I.]], ktorý sa pokúsil ríšu reformovať. Založil říšsku súdnu komoru (Reichskammergericht), ustanovil spoločné ríšske dane a zvýšil právomoci ríšskeho snemu (Reichstag). Účinok reforiem ale zmarilo pretrvávajúce teritoriálne rozštiepenie ríše. Maxmiliánovým najväčším úspechom bola jeho svadobná politika. Sám týmto spôsobom získal [[Burgundsko]]. Svojho syna, [[Filip I. (Kastília)|Filipa I. Pekného]], oženil s dedičkou španielskej ríše a dynastickými zväzkami s [[Jagelovci|Jagelovcami]] získal pre Habsburgovcov české kráľovstvo a Uhorsko, a preto býva považovaný za skutočného tvorcu habsburskej hegemónie v Európe.

Počiatok reformácie sa datuje na [[31. októbra]] [[1517]], kedy [[Martin Luther]] zverejnil na dverách kostola vo [[Wittenberg]]u 95 téz, v ktorých sa vyslovil proti [[odpustky|odpustkom]] a iným nešvárom v cirkvi. O štyri roky neskôr bol za to z cirkvi vylúčený, ale reformácia sa v tej dobe už nezadržateľne šírila Nemeckom.

 

[[Súbor:Martin_Luther,_1529.jpg|thumb|[[Martin Luther]], nemecký reformátor]]