Apollo 15: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
→‎Galéria: obrázok
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
typografia, formulácia
Riadok 27:
}}
 
'''Apollo 15''' bol deviaty pilotovaný let v rámci [[Program Apollo|programeprogramu Apollo]], a štvrtý, pri ktorom ľudia pristáli na [[Mesiac]]i. Štartovacia zostava sa skladalapozostávala z [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Saturn V]], veliteľského a servisného modulu (skratka CSM) ''Endeavour''a lunárneho modulu (LM) ''Falcon''. Apollo 15 odštartovalo k Mesiacu [[26. júl]]a [[1971]].
 
Oproti predchádzajúcim misiám programu Apollo nastali malé zmeny. Raketa Saturn V bola zdokonalená, čím sa značne zvýšila jej nosnosť. Vďaka tomu bolo možné pridať do výbavy pristávacieholunárneho modulu aj mesačný elektromobil LVR ([[Lunar Roving Vehicle]]). Novinkou vo vybavení bola tiež malá [[umelá družica|družica]], ktorú posádka vypustila na [[kruh]]ovú mesačnú [[obežná dráha|obežnú dráhu]] vo výške {{km|110|m}} pred návratom na [[Zem]]. Družica označená ako PFS ([[Particles and Fields Subsatellite]]) mala hmotnosť približne {{kg|36}} a vysielala na Zem údaje o mesačnom [[magnetické pole|magnetickom]] a [[gravitácia|gravitačnom]] poli. Napájali ju [[slnečná batéria|slnečné batérie]]. Novou časťou vybavenia je aj [[laser]]ový výškomer pre “optickú„optickú rádiolokáciu"rádiolokáciu“ výšky povrchových útvarov na Mesiaci.
 
== Posádka ==
* {{minivlajka|USA}} [[David Randolph Scott|David R. Scott]] (3), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Kapitán|veliteľ]]
* veliteľ [[David Scott]] (3)
* {{minivlajka|USA}} [[Alfred Merrill Worden|Alfred M. Worden]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot veliteľského modulu|pilot veliteľského modulu]]
* pilot veliteľského modulu [[Alfred Worden]] (1)
* {{minivlajka|USA}} [[James Benson Irwin|James B. Irwin]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot lunárneho modulu|pilot lunárneho modulu]]
* pilot lunárneho modulu [[James Irwin]] (1)
 
<small>{{Malé|(vV zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie).</small>)}}
 
=== Záložná posádka ===
* {{minivlajka|USA}} [[Richard Francis Gordon|Richard F. Gordon, Jr.|Dick Gordon]], veliteľ
* {{minivlajka|USA}} [[Vance DeVoe Brand|Vance D. Brand]], pilot veliteľského modulu
* {{minivlajka|USA}} [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison H. Schmitt]], pilot lunárneho modulu
 
=== Podporná posádka ===
*[[Richard F. Gordon, Jr.|Dick Gordon]], veliteľ
* [[Charles Gordon Fullerton|C. Gordon Fullerton]]
*[[Vance Brand]], pilot veliteľského modulu
* [[Joseph Percival Allen|Joseph P. Allen]]
*[[Harrison Schmitt]], pilot lunárneho modulu
* [[Robert Parker|Robert A. Parker]]
* [[Karl Gordon Henize|Karl G. Henize]]
 
=== Letoví riaditelia ===
* [[Gerald D. Griffin]], zlatý tím
* Milton Windler, hnedý tím
* [[Glynn Lunney]], čierny tím
* [[Gene Kranz]], biely tím
 
== Priebeh letu ==
[[Súbor:Apollo 15 Saturn V Launch - GPN-2000-001115.jpg|thumb|left|Štart Apolla 15, 26. júl 1971]]
 
Raketa Saturn V s výrobným číslom SA-510 odštartovala sos svojímkozmickou nákladomloďou Apollo 15 dňa [[26. júl]]a [[1971]] o 13.:34:00,6 [[UTkoordinovaný svetový čas|svetového času]] z(UTC) zo štartovacej rampy [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|39-A39A]]. Let k Mesiacu prebehol hladko, vyskytli sa len malé problémy s nefungujúcim výškometrom v lunárnom module a s chybnou funkciou indikátora choduprevádzky motora SPS. Bez problémov prebehli aj menévremanévre navedenia na obežnú dráhu označené ako LOI-1 a LOI-2. Ich výsledkom bola obežná dráha okolo Mesiaca vo výške 17 – {{km|108|m}}. Oddelenie veliteľského a lunárneho modulu sa síce uskutočnilo o jeden obeh neskôr oproti plánu, ale pristátie prebehlobolo bez problémovbezproblémové. Lunárny modul ''Falcon'' pristál na mesačnom povrchu prineďaleko brázde100 km dlhej brázdy Hadley dňa [[30. júl]]a 1971 o 23.22:16.:29 UTUTC.
 
Prvý výstup na mesačný povrch sa uskutočnil po odpočinku posádky. Scott a Irwin najprv vybrali a uviedli do prevádzky mesačnýmesačné Rovervozidlo a potom sa vybrali na prvú jazdu ku [[kráter]]u Elbow rýchlosťou približne 10 až 12 km/h. Na okraji kráteru zastavili a začali priamy televízny prenos na Zem. Kamera, ktorá bola umiestnená na vozidle, bola diaľkovo ovládaná z riadiaceho strediska v [[Houston]]e a vysielala farebné panoramatické zábery. Po odobratí vzoriek a [[geológia|geologickom]] prieskume sa [[astronaut]]i vrátili k LMlunárnemu modulu, v ktorého blízkosti nainštalovali laboratórium [[Apollo Lunar Surface Experiment Package|ALSEP]]. Prvá vychádzka trvala celkovo 6 hodín, 32 minút a 1442 minútsekúnd, a Rover počas nej prešiel {{km|10|m}}.
 
Druhý výstup sa uskutočnil [[1. august]]a 1971 od 11:48:48 UTC do 19:01:02 UTC. Výprava bola opäť plne venovaná geologickému prieskumu. Rover počas nej prešiel vzdialenosť {{km|12.5|m}}. Nasledujúceho dňa sa uskutočnila tretia a zároveň posledná prechádzka, ktorá začala o 08:52:14 UTC a skončila o 13:42:04 UTC. Zostal čas aj na pečiatkovanie listov pre filatelistov. Asi 10 metrov od vozidla astronauti inštalovali pamätnú dosku s menami ôsmich [[Spojené štáty|amerických]] astronautov a šiestich [[Sovietsky zväz|sovietskych]] kozmonautov, ktorí zahynuli pri plnení úloh, a pri doske zanechali aj striebornú sošku astronauta ([[Fallen Astronaut]]). Po splnení všetkých úloh nasledoval o 17:11:23 UTC štart lunárneho modulu a spojenie ''Falcona'' s ''Endeavourom'' nastalo o 19:10:25 UTC. Na obežnej dráhe strávila vesmírna loď ešte dva dni, počas ktorých došlo k vypusteniu družice. Návratový manéver k Zemi sa uskutočnil [[4. august]]a o 21:22:45 UTC. Počas spiatočnej cesty Worden vystúpil z lode do otvoreného vesmíru, aby priniesol kazety s filmami. Išlo o prvý výstup astronauta do otvoreného vesmíru v cislunárnom priestore (priestor medzi Zemou a dráhou Mesiaca).
Prvý výstup na mesačný povrch sa uskutočnil po odpočinku posádky. Scott a Irwin najprv vybrali a uviedli do prevádzky mesačný Rover a potom sa vybrali na prvú jazdu ku [[kráter]]u Elbow. Po odobratí vzoriek a [[geológia|geologickom]] prieskume sa [[astronaut]]i vrátili k LM, v ktorého blízkosti nainštalovali laboratórium ALSEP. Prvá vychádzka trvala 6 hodín a 14 minút a Rover počas nej prešiel {{km|10|m}}.
 
Apollo 15 pristálo [[7. augusta]] 1971 o 20:45:53 UTC v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] 530 km severne od [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovov]], kde na nich čakala lietadlová loď [[USS Okinawa (LPH-3)|USS ''Okinawa'']]. Pristátie bolo tvrdšie než plánovaných 9,8 m/s, pretože jeden z troch padákov sa neotvoril.
Druhý výstup prebehol [[1. august]]a 12.02 do 1 8.50 UT. Výprava bola opäť plne venovaná geologickému prieskumu. Rover počas nej prešiel vzdialenosť {{km|12.5|m}}. Nasledujúceho dňa prebehla tretia a posledná prechádzka, ktorá začala o 09.05 UT a skončila o 13.36 UT. Už o 15.11.27 UT nasledoval štart lunárneho modulu a spojenie ''Falcona'' s ''Endeavourom'' nastalo o 19.10.27 UT. Na obežnej dráhe strávila vesmírna loď ešte dva dni, počas ktorých došlo k vypusteniu družice. Návratový manéver prebehol [[4. august]]a o 21:37 UT a návratový modul sa hladiny [[Tichý oceán|Tichého oceána]] dotkol [[7. august]]a o 20.46 UT.
 
== Parametre misie ==