Waffen-SS: Rozdiel medzi revíziami

'''Waffen-SS''' alebo '''Zbrane SS''' boli ozbrojené oddiely [[Schutzstaffel]] vedenej [[Heinrich Himmler|Heinrichom Himmlerom]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Waffen-SS vznikli v decembri 1939 zjednotením [[SS-Verfügungsdivision]], [[SS-Division Totenkopf]] a [[SS-Totenkopfverbände]]. Od roku 1940 boli Waffen-SS postupne pretvárané v samostatnú vojenskú organizáciu v hierarchii nemeckých branných síl. Jednotky Waffen SS mali z propagandistického hľadiska vytvoriť elitné vojsko ríšskeho vodcu SS [[Heinrich Himmler|Heinricha Himmlera]], popri regulárnych ozbrojených silách ([[Wehrmacht]]), narozdielna rozdiel od ktorých mali byť ovenčené leskom neporaziteľnosti. Niektoré divízie Waffen-SS boli prednostne zásobované najkvalitnejšími zbraňami a do ich radov boli pôvodne vyberaní zväčša dobrovoľníci. Na [[norimberský proces|Norimberskom procese]] boli pre krutosť a [[vojnové zločiny]] spáchané počas druhej svetovej vojny vyhlásení za zločineckú organizáciu.

Vyvinuli sa postupne z 200-člennej jednotky [[Adolf Hitler|Hitlerovej]] osobnej stráže ešte v období, kedy Hitler nebol [[kancelár]]om, ale vodcom [[NSDAP]]. V roku [[1929]] mal rovnako ako [[Ernst Röhm|Röhm]] s [[Sturmabteilung|SA]] aj Himmler so svojimi SS vojensko-politické ambície. Po Röhmomej poprave Hitler ubezpečoval, že [[Reichswehr]] zostane jedinými ozbrojenými silami Nemecka.

Základom pôvodnej ochranky Adolfa Hitlera bola takzvaná [[Leibstandarte]] SS Adolf Hitler, ktorá bola vytvorená [[Heinrich Himmler|Heinrichom Himmlerom]] na Hitlerovu žiadosť a bola mu kedykoľvek plne k dispozícii. Jednotka vznikla 17. marca 1933 a velil jej [[Josef Dietrich|Josef „Sepp“ Dietrich]]. Waffen-SS tvorili organizačne jednu zo zložiek [[SS]]<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 714- – 716</ref>.

V roku 1934 bolo v rámci SS vytvorené [[SS-Verfügungstruppe]], ktorému velil generál vo výslužbe [[Paul Hausser]]. Väčšina členov budúcich Waffen SS sa vtedy regrutovala z bývalých [[Freikorps]] a prešla nadštandardným vojenským výcvikom. Do marca 1935 boli Verfügungstruppe rozdelené na 5 [[prápor (vojenská jednotka)|práporov]] (Sturmbanne) o celkovej sile 3500 mužov. Boli to prápory č. 1 Oberbayern, č. 2 Elbe, č. 3 Sachsen, č. 4 Ostfriedland a č. 5 Brandenburg. Neskôr, keď bola v marci 1935 zavedená v [[Nacistické Nemecko|Nemecku]] všeobecná branná povinnosť boli ozbrojené oddiely SS reorganizované na dva [[pluk]]y (Standarten) po 5000 mužov, jednalo saišlo o pluky Deutschland a Germania. V auguste 1938 svojim nariadením ([[Führererlass]]) Hitler umožnil vytvorenie [[divízia (vojenstvo)|divízie]] SS s vlastným delostrelectvom.

K jednotke Verfügungstruppe boli na začiatku vyberaní iba vhodní jedinci, [[dobrovoľník|dobrovoľníci]]. Muži museli byť veku medzi 17 a 22 rokov a vysokí najmenej {{cm|180 cm|m}}. Nacisti verili, že takéto oddiely, v prípade že budú vybavené modernými zbraňami budú nadradené bežným vojenským jednotkám svojou vysokou morálkou aj výcvikom<ref>Panthaki, N., ''Waffen-SS (Schutzstaffel).'' in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 1372- – 1374</ref>. Členovia Waffen SS boli, spočiatku v drvivej väčšine dobrovoľníci, často bývalí členovia [[Hitlerjugend]], ktorí prešli pomerne prísnym výberom. Až v neskoršej fáze vojny, kedy už obyčajný nábor nestačil pokrývať ťažké straty, ktoré jednotky SS utrpeli na frontoch, boli do týchto jednotiek naberaní príslušníci aj inými spôsobmi. Noví príslušníci Waffen-SS prechádzali kvalitným fyzickým ako aj vojenským výcvikom. Súčasťou prípravy bola aj dôkladná ideologická príprava zahrňujúca štúdium viacerých [[nacizmus|nacistických]] a [[rasizmus|rasistických]] myšlienok, ktoré mali pomáhať realizovať. Každý vojak SS prešiel výcvikom so [[strelná zbraň|streľnou zbraňou]], po ktorom mohol nasledovať i ďalší špeciálny výcvik napr. s výbušninami či v ovládaní ťažkej techniky. Waffen SS tak dostával podstatne lepší výcvik, než väčšina [[Wehrmacht]]u. Prístup dôstojníkov a poddôstojníkov k vojakom bol tiež podstatne iný, než vo väčšine nemeckej armády. Vojaci Waffen SS boli veľmi cenní a ich velenie si ich veľmi vážilo. I preto v jednotkách SS panoval o niečo voľnejší režim, než bolo v nemeckej armáde zvykom. Medzi veliteľmi a vojakmi panovala často kamarátska atmosféra, v jednotkách bolo údajne časté i tykanie nadriadeným. Waffen-SS mali lepšie prídely jedla a celkovo lepšie podmienky. Panovali však značné rozdiely v kvalite jednotlivých jednotiek. Predovšetkým tankové a motorizované divízie boli zásobené podľa možností tou najlepšou technikou a výstrojom. Nebolo tomu však v priebehu celej doby ich existencie. Na začiatku druhej svetovej vojny boli jednotky Waffen-SS vyzbrojované staršími zbraňami (prevažne skonfiškovanými v [[Česko-Slovensko|česko-slovenskej]] a [[Rakúsko|rakúskej]] armáde). Konfiškovaná a koristná výzbroj horšej kvality bola tiež typická pre niektoré menej významné jednotky tvorené na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] z kolaborujúceho miestneho obyvateľstva.

Jednotky SS sa zúčastnili väčšiny veľkých nemeckých ťažení počínajúc [[invázia do Poľska|inváziou do Poľska]] v roku [[1939]]. Významnú úlohu zohrali pri bojoch v rámci [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]], v roku [[1940]] sa ďalej zúčastnili na [[blitzkrieg|bleskovej vojne]] v krajinách [[Západná Európa|západnej Európy]]. Operovali na [[Balkán]]e, kde sa zúčastnili [[invázia do Juhoslávie a Grécka|útoku na Juhosláviu a Grécko]], no v týchto oblastiach sa podieľali i na boji proti [[partizán]]om. Po [[Operácia Barbarossa|vpáde do ZSSR]], boli významnou oporou nemeckých síl počas bojov. Zaznamenali úspechy nielen pri útočných operáciach ale aj pri obrane. V [[Boje o Leningrad a Pobaltie 1941  –  1944|bojoch o Leningrad]] zohrali významnú úlohu pri bojoch na rieke [[Volchov (rieka)|Volchov]], kde SS za ťažkých strát odrazili útok silnejších sovietskych síl a významne prispeli k stabilizácii frontu. Ďalším z ich veľkých úspechov bol úspešný [[tretia bitka o Charkov|protiútok pri Charkove]], kde [[II. tankový zbor SS]] pod vedením [[Paul Hausser|Paula Haussera]] výrazne prispel k nemeckému víťazstvu a zastaveniu sovietskeho postupu od [[Stalingrad]]u. V následnej [[bitka v Kurskom oblúku|bitke v Kurskom oblúku]] sa stretli so silnou obranou Červenej armády, ktorá pre tankových granátnikov pripravila vo svojej rozvrstvenej obrane peklo. Najmä straty pechoty, často spôsobené veľkým vyčerpaním jednotiek, boli na nemeckej strane vysoké. Tankové jednotky SS však v okolí [[Kursk]]a zaznamenali rad úspechov a zúčastnili sa i najväčšej tankovej [[bitka pri Prochorovke|bitky pri Prochorovke]]. Mnohé jednotky sa zúčastnili na boji proti partizánom v [[Bielorusko|Bielorusku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Poľsko|Poľsku]], kde spáchali rad vojnových zločinov a zverstiev. Známe je i nasadenie jednotiek SS na západe. [[12. divízia SS Hitlerjugend]], napr. zohrala významnú úlohu v [[Operácia Overlord|bitke v Normandii]]. V [[bitka o Ardeny|bitke o Ardeny]] bola jednou s hlavných nemeckých útočiacich síl 6. tanková armáda SS. Proti [[SNP]] zasahovalo tiež viacero jednotiek SS. Najznámejšie z nich boli [[18. divízia tankových granátnikov SS Horst Wessel]], či [[2. brigáda SS Dirlewanger]], tá sa stala známou najmä kvôli výčinom svojich príslušníkov počas [[Varšavské povstanie|Varšavského povstania]].

Jednotky Waffen-SS sa podieľali na množstve vojnových zločinov. Prvé z nich sa udiali už pri [[Poľská obranná vojna (1939)|vpáde do Poľska]]. Ďalších zločinov sa dopustili napr. proti britským vojnovým zajatcom pri meste [[La Basée Canal]], kde Fritz Knochlein zavraždil asi 100 z nich. Jednotky [[Totenkopfverbände]] mali za úlohu zabezpečovať činnosť a bezpečnosť [[koncentračný tábor|koncentračných]] a vyhladzovacích táborov. Na východnom fronte, v [[Poľsko|Poľsku]] a na [[Balkán]]e boli Waffen-SS súčasťou zoskupení [[Einsatzgruppen]], kde tvorili asi 1/4 ich personálu.<ref name="Teror a Waffen-SS">Hart, R.A., 2001: ''Teror a Waffen-SS.'' in Sharpe, M.E., ''Encyklopedie Světový terorismus. Od starověku až po útok na USA.'' Nakladatelství Svojtka, Praha, s. 106- – 108</ref> Tieto jednotky postupovali za jednotkami nemeckej armády a systematicky likvidovali rasových a ideologických nepriateľov. Tieto jednotky zabili desiatky tisíc ľudí na mnohých miestach v [[Pobaltie|Pobaltí]] a na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Príkladom bol [[masaker v rokline Babij Jar]] pri [[Kyjev]]e. Mnoho jednotiek SS v rámci [[partizánska vojna|protipartizánskeho boja]] vypálilo tisíce dedín po celej Európe ([[Chatyň]], [[Oradour-sur-Glane]], [[Ostrý Grúň]], [[Tokajík]] a iné). Potlačili [[povstanie vo varšavskom gete]] ale aj [[Varšavské povstanie]] v lete [[1944]]. Dopusti sa tiež mnohých vojnových zločinov proti zajatcom, na [[veľká vlastenecká vojna|východnom]] aj [[Západný front (2. svetová vojna)|západnom fronte]]. K najznámejším z nich patril [[Malmédsky masaker]], kde [[Kampfgruppe Peiper]] postrieľala [[17. december|17. decembra]] [[1944]] 308 spojeneckých vojakov a 111 belgických civilistov.