Operácia Barbarossa: Rozdiel medzi revíziami

Operácia Barbarossa sa začala [[22. jún]]a [[1941]] a skončila v decembri [[1941]], kedy vyčerpaná nemecká armáda nedokázala v ťažkých zimných podmienkach a za silnejúceho odporu [[Červená armáda|Červenej armády]] pokračovať vo svojom postupe a prešla do obrany. Aj keď možno nemecké ťaženie v priebehu Barbarossy považovať za víťazné, pretože Sovietsky zväz utrpel veľmi ťažké straty a jeho schopnosť viesť vojnu bola silne naštrbená, išlo o nemecké víťazstvo veľmi draho zaplatené a nedostačujúce, pretože nestačilo na to, aby bol [[ZSSR]] zlomený, akeďže dlhodobejšiusi vojnudlhodobú sivojnu [[Nacistické Nemecko|Veľkonemecká ríša]] a jej spojenci nemohli dovoliť. V nasledujúcich rokoch sa začala presadzovať prevaha priemyslu [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] (hlavne [[ZSSR]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo]]) a ich rastúce bojové skúsenosti takým spôsobom, že mu Nemecko a jeho satelity nakoniec nedokázali vzdorovať. Bojové operácie však rovnako podlomili bojaschopnosť Sovietskeho zväzu. Krajina sa z ťažkých porážok leta a jesene 1941 spamätávala až do roku 1943, kedy sa sovietskym vojskám podarilo definitívne získať iniciatívu nezvratne na svoju stranu.

Nacistické Nemecko bolo od začiatku ideologickým nepriateľom Sovietskeho zväzu. Tento fakt sa prejavil napríklad už počas [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojny v Španielsku]]. Krátko pred koncom leta 1939 však Stalin a Hitler našli spoločnú reč v zahraničnej politike a v priebehu krátkej doby pripravili spoločný plán útoku na Poľsko a rozdelenie sféry vplyvu vo Východnej Európe (tzv. [[pakt Ribbentrop-Molotov]]). Obe krajiny sa od tejto dohody a najmä jej tajných dodatkov postupne odkláňali.

[[18. december|18. decembra]] [[1940]] vydal [[Hitler]] tajný rozkaz č. 21, ktorý hovoril o napadnutí Sovietskeho Ruska. Ospravedlnením mal byť fakt, že sa ich [[Červená armáda]] chystá napadnúť a drží v blízkosti hraníc 190 divízií. To, či boli prípravy na útok na Nacistické Nemecko skutočným dôvodom sústredenia sovietskych vojsk na Sovietsko-Nemeckých hraniciach, dodnes nebolo celkom dokázané. Hitler o napadnutí ZSSR písal aj vo svojej knihe ''Mein Kampf'', ako o zákonitom práve na ''[[Lebensraum]]'' (životný priestor) nemeckého národa. Lákalo ho najmä nerastné bohatstvo, či už išlo o [[ropa|ropu]] na [[Kaukaz]]e, [[uhlie]] a oceľ[[železná ruda|železnú rudu]] na [[Ukrajina|Ukrajine]], či kvalitnúúrodnú ornicupôdu, ktorej plody mohli živiť jeho rastúcu ríšu. Nemenej podstatná bola likvidácia [[ZSSR]] ako potenciálneho [[geopolitika|geopolitického]] a [[ideológia|ideologického]] nepriateľa, či možnosť získania miliónov [[Slovania|Slovanov]] a ostatných obyvateľov tejto časti sveta ako lacnej pracovnej sily.

Spočiatku nebol Hitler a generálny štáb ([[OKW]]) zajedno ohľadom cieľov operácie. Základom nemeckého úspechu mali byť hlboké prieniky tankových jednotiek, ktoré by paralyzovali sovietsku obranu. Hlavné sily [[Červená armáda|Červenej armády]] mali byť obkľúčené a zničené západne od riek [[Dneper]] a [[Západná Dvina]]. Po čom mala nasledovať postupná likvidácia zvyšku obkľúčených sovietskych vojsk. Nemecké jednotky mali postúpiť na líniu [[Archangeľsk]] – [[Volga]] – [[Astrachaň]], čo by nemalo trvať dlhšie ako 2 až 3 mesiace. Hitler predpokladal, že [[Červená armáda]] nebude klásť efektívny odpor a nemecký [[blitzkrieg]] ju v krátkej dobe načisto vyradí z boja, čo by znamenalo, že bojové operácie budú ukončené ešte pred začiatkom zimy.