'''Barcelona''' je hlavné mesto [[Katalánsko|Katalánska]] a provincie [[Barcelona (provincia)|Barcelona]]. Má 1,6 milióna obyvateľov (v aglomerácii však vyše 3 milióny). Leží na pobreží [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] na severovýchode [[Španielsko|Španielska]]. Po [[Madrid]]e je druhým najväčším španielskym mestom.
Barcelona patrí medzi najvýznamnejšie španielske mestá; svojou polohou a relatívnou blízkosťou pri francúzskych hraniciach je pre veľa Európanov ľahšie dostupná ako [[Madrid]].
Mesto je sídlom arcibiskupa, má niekoľko univerzít a vysokých technických a obchodných škôl a rad významných knižníc. Zároveň je dôležitým priemyselným centrom severovýchodného Španielska a vôbec najväčším obchodným a priemyselným centrom celého Španielska. Okolitý kraj je bohatý na suroviny.
V meste je niekoľko liniek metra, veľké medzinárodné letisko El Prat.
Podnebie je stredomorské prímorské.
== Dejiny ==
Bola založená asi [[Feničania|Feničanmi]] alebo Kartágincami. Potom to bola [[Staroveký Rím|rímska]] kolónia. Od 3. storočia po Kr. sídlo „Barcinona“. V 4. storočí tu bolo založené biskupstvo. Roku [[415]] dobytá [[Vizigóti|Vizigótmi]], okolo roku [[717]] [[Arabská ríša|Arabmi]], roku [[801]] [[Franská ríša|Franskou ríšou]]. V 10. a 11. storočí centrum Katalánska ([[barcelonské grófstvo]]). V 12. storočí, po roku [[1137]] (zjednotenie Katalánska a Aragónska), to bolo centrum zjednoteného Aragónskeho štátu a centrum stredomorského obchodu. V 13. storočí dostala Barcelona [[mestské privilégiá]]. Po roku [[1442]] (únia Aragónska s Neapolskom) došlo k úpadku mestab.
V rokoch 1803-1813 ju okupoval [[Napoleon]]. Od konca 19. storočia je mesto najdôležitejším priemyselným centrom Španielska a centrom katalánskeho separatizmu/národného hnutia. V roku 1909 tu vypuklo anarchistické povstanie a v rokoch 1937-1939 bola Barcelona hlavným mestom [[Katalánska republika|Katalánskej republiky]].
V roku 1992 sa tu konali letné [[Olympijské hry]]. Pri tejto príležitosti v meste vzniklo viacero významných stavieb.
