Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva): Rozdiel medzi revíziami

'''Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky''' alebo '''Uspenský chrám''' ({{V jazyku|rus|''Собор Успения Божией Матери (Успенский собор)''}}) je jeden z najznámejších a najvýznamnejších [[pravoslávie|pravoslávnych]] chrámov v [[Moskva|Moskve]] i na svete. Ide o najstaršiu plne zachovanú stavbu v [[Moskva|Moskve]]. Nachádza sa na [[Chrámové námestie|Chrámovom námestí]] moskovského [[Moskovský kremeľ|Kremľa]].

Šesťsto rokov bol duchovným i politickým centrom Ruska, korunovali v ňom mnohých cárov, menovali najvyšších hodnostárov [[pravoslávie|pravoslávnej cirkvi]] -  – [[metropolita|metropolitov]] i [[patriarcha (cirkev)|patriarchov]], slúžili tu [[Božská liturgia|liturgie]] pred mnohými významnými bitkami a po veľkých víťazstvách, ohlasovali sa tu mnohé kľúčové panovnícke nariadenia.

Prvá kamenná stavba chrámu pochádzala z roku [[1326]] z obdobia vlády veľkokniežaťa [[Ivan I. (Moskovské kniežatstvo)|Ivana Kalitu]], ktorý ho dal postaviť na popud vtedajšieho moskovského metropolitu Petra na mieste predošlého dreveného kostola. Tento prvý murovaný chrám v Moskve zasvätili [[Zosnutie presvätej Bohorodičky|Zosnutiu Matky Božej]]. Chrám v roku [[1327]] vysvätil metropolita Peter, ktorý tu aj bol ako prvý metropolita pochovaný. Vzhľad zodpovedal vtedajšiemu byzantskému slohu -  – stavba bola murovaná z nahrubo opracovaných kvádrov bieleho kameňa s hladko tesanými ozdobnými elementami. V tejto podobe chrám existoval 145 rokov, kým ho z dôvodu schátralosti nariadil rozobrať a postaviť znovu cár [[Ivan III. (Rusko)|Ivan III.]] v roku [[1472]].

Nový chrám mal mať na vtedajšiu dobu obrovské rozmery, čo však spôsobilo pri prestavbe značné problémy jeho ruským staviteľom Ivanovi Krivcovovi a Ivanovi Myškinovi. Tesne pred dokončením došlo k zrúteniu budovy v dôsledku [[zemetrasenie|zemetrasenia]] v Moskve, a preto cár na stavbu objednal talianskeho architekta [[Aristotele Fioravanti|Aristotela Fioravantiho]]. Podľa jeho náčrtov sa stavba chrámu začala v roku [[1475]]. Vzorom bol architektovi chrám v ruskom meste [[Vladimír (Rusko)|Vladimír]], vďaka čomu architektúra chrámu v sebe spája tradičný staroruský štýl s prvkami talianskej [[renesancia|renesancie]]. Malo to aj symbolický význam: Dovtedajším hlavným chrámom Rusi bol práve chrám vo Vladimíre, avšakale po zjednotení všetkých ruských kniežatstiev [[Ivan III. (Rusko)|Ivanom III.]] bolo treba presunúť aj duchovné centrum do nového hlavného mesta -  – do [[Moskva|Moskvy]]. Stavba bola dokončená v roku [[1479]] a v rovnakom roku bol chrám aj vysvätený metropolitom Gerontijom.

Prvé maľby na vnútorných stenách chrámu boli vyhotovené v rokoch [[1482]] -  – [[1515]] najlepšími ruskými ikonopiscami, najznámejším z nich bol Dionisij. Nanovo bol chrám vyzdobený v rokoch [[1642]] -  – [[1644]], no niekoľko fragmentov pôvodných fresiek sa dochovalo. Chrám počas svojej existencie viackrát vyhorel a následne sa obnovoval a opravoval. Po požiari v roku [[1547]] dal cár [[Ivan IV. (Rusko)|Ivan IV. Hrozný]] pokryť strechy chrámu [[meď|medenými]] pozlátenými plátmi. V roku [[1547]] sa v chráme odohrala aj prvá [[korunovácia]] cára. Od tohoto roku boli všetci ruskí panovníci až do posledného cára korunovaní len v tomto chráme.

V roku [[1625]] bola do chrámu prenesená časť Kristovho rúcha. Túto [[relikvia|relikviu]] daroval cárovi [[Michal III. (Rusko)|Michalovi III.]] a patriarchovi Filaterovi [[Perzia|perzský]] [[šach (titul)|šach]] [[Abbás I. (Perzia)|Abbás I.]]. Na počesť tejto udalosti zaviedla pravoslávna cirkev sviatok „Sviatok položenia Kristovho rúcha“, ktorý sa slávi 10. júla podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]. Ďalšiu významnú svätú relikviu získal kostol v roku [[1686]], kedy doň bol uložený jeden z klincov, ktorým bol ukrižovaný Kristus.

V roku [[1812]] bol chrám vyplienený napoleonskou armádou, najcennejšie poklady chrámu sa však podarilo včas odviezť do mesta [[Vologda]]. Chrám nanovo vysvätili [[30. august]]a [[1813]]. Vďaka svojej takmer nepretržitej funkčnosti bolo kostol nutné viackrát opravovať. Rozsiahle reštaurátorské práce v chráme prebiehali v rokoch [[1895]] -  – [[1897]] pod vedením architekta S. K. Rodionova a v prvom desaťročí [[20. storočie|20. storočia]] pod vedením S. U. Solovjova, neskôr v rokoch [[1911]] -  – [[1915]] I. P. Maškova.

V čase komunistickej diktatúry bol chrám cirkvi odobratý a využívaný ako [[múzeum]]. Vďaka tomu sa podarilo do dnešných čias zachovať interiér chrámu s minimálnymi poškodeniami.

V súvislosti s korunováciami panovníkov je treba spomenúť ešte dva historické fakty. [[4. február]]a [[1498]] bol v Uspenskom chráme korunovaný za cára aj [[Dmitrij Ivanovič]], vnuk [[Ivan III. (Moskovské kniežatstvo)|Ivana III.]], avšakale krátko nato sa stal obeťou mocenských hier, bol uväznený a zomrel, nikdy prakticky nevládol.

Druhá významná udalosť súvisiaca s korunováciami sa viaže k neposlušnému synovi [[Peter I. (Rusko)|Petra I.]] -  – cárovičovi Alexejovi. Keď sa [[Alexej Petrovič (Rusko)|Alexej Petrovič]] vrátil do Ruska a odprosil otca, ten ho donútil vzdať sa práva na ruský trón. Formálne sa tak stalo v januári [[1718]] práve v Uspenskom chráme<ref name="putevoditel">{{Citácia knihy

Okrem mocenského významu má chrám aj obrovský náboženský význam. V Uspenskom chráme vyhlasovali aj duchovných vodcov [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] -  – [[episkop|episkopov]]ov, [[metropolita|metropolitov]] a [[patriarcha (cirkev)|patriarchov]]. Takisto bol Uspenský chrám v rokoch [[1326]] -  – [[1700]] miestom posledného odpočinku všetkých [[metropolita|metropolitov]] a [[patriarcha (cirkev)|patriarchov]] ruskej [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]]. V chráme je pochovaných desať moskovských metropolitov a deväť patriarchov. Hroby sú umiestnené v podzemí, v kostole sú umiestnené ich náhrobky.

Uspenský chrám vo svojich útrobách uchováva aj niekoľko svätých relikvií (viac pozri v sekcii [Relikvie]).

Po zmene spoločenských pomerov nastalo opäť priaznivé obdobie pre Uspenský chrám. Už [[23. september|23. septembra]] [[1990]] tu bola slúžená prvá bohoslužba pariarchom Alexijom II. Chrám v roku [[1995]] vrátili ruskej [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] a opäť sa v ňom vykonávajú pravidelné pravoslávne [[bohoslužba|bohoslužby]]. V čase keď sa nekonajú bohoslužby je otvorený pre turistov ako múzeum (za vstupné). V chráme sa nachádza väčšina pôvodného vybavenia a umeleckých diel. Najznámejšie dielo -  – [[ikona]] Vladimírskej Matky Božej, je však umiestnená v [[Štátna Tretiakovská galéria|Tretiakovskej galérii]], v chráme sa nachádza len jej kópia.

Stavba má štvoruholníkový pôdorys a je vysoká 45 metrov, členenie stavby je symetrické. Steny sú postavené z bielych kamenných kvádrov, klenby a ostatné časti z [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]], na ktorých je omietka. Celkovo stavba pôsobí mohutne, akoby bola vytesaná z jedného bloku kameňa. Dojem [[monolit (stavebníctvo)|monolitu]] ešte umocňujú úzke štrbinové okná. Po obvode chrámu sú dekoratívne kamenné vlysy, ktoré sú v miestach nad bránami vyzdobené maľbami. Chrám má päť zlatých [[kupola|kupol]].

Na [[portál]]i nad hlavným južným vchodom je vyobrazená Vladimírska Matka Božia medzi [[archanjel|archanjelmi]]mi [[archanjel Michal|Michalom]] a [[archanjel Gabriel|Gabrielom]]. Nižšie sú vyobrazení moskovskí svätci -  – Alexij, Jonáš, Peter, Ivan Novgorodský, moskovský metropolita Filip a novgorodský episkop Nikita. Vstupná drevená brána južného vchodu býva označovaná aj ako ''Zlatá brána'', pretože z vnútornej strany je pokrytá [[meď|medenými]] plátmi, na ktorých sú [[zlato|pozlátené]] biblické výjavy, ornamenty a nápisy v staroruštine. Nad severným vchodom sú vyobrazenia šiestich ruských svätcov. Severný vchod bol určený pre metropolitu a cirkevných hodnostárov, keďže severne od kostola boli cirkevné súkromné komnaty. V súčasnosti sa používa západný vchod, ktorý sa v minulosti využíval len v čase trhov, sviatočných sprievodov či korunovačných slávností. Do chrámu sa vstupuje cez drevený prístrešok s dubovými dverami.

Chrám je trojloďový, napriek nedostatku denného svetla nepôsobí pochmúrne. Priestor pôsobí vzdušne, otvorene. Celková plocha chrámu je rozdelená na východnej strane [[ikonostas]]om na väčšiu verejnú časť a menšiu neverejnú. Keďže do chrámu preniká iba málo vonkajšieho svetla, osvetlenie zabezpečujú len mohutné lustre. Centrálny strieborný luster váži okolo 330 {{kg|330}}. V lustroch sa používali len sviečky z čistého včelieho [[vosk]]u, pretože sa netopili a nestekali, mali príjemné svetlo a pri horení voňali. Strop podopierajú štyri stĺpy, každý s hrúbkou viac ako 2 metre. Svetlo sa odráža od zlatých farieb na [[freska|freskách]] a [[ikona|ikonách]], čo znásobuje jas.

Na niekoľkých miestach sa dochovali najstaršie [[freska|fresky]] z roku [[1481]] od ikonopisca Dionisija. V roku [[1642]] dal vyblednuté nástenné maľby z rokov [[1513]] -  – [[1515]] obnoviť cár [[Michal III. (Rusko)|Michal III.]]. Na obnove pracovalo približne 150 maliarov z celého Ruska a okrem obnovenia farieb boli maľby dozdobené tenkou vrstvou [[zlato|zlata]] na celkovej ploche {{m2|500 m²}}. Celkovo je na stenách 249 obrazov a 2066 postáv. Tematicky ide o výjavy z [[Evanjelium (spisy)|Evanjelia]]. Na štyroch stĺpoch podopierajúcich strop sú postavy 140 mučeníkov.

Architektúra a výzdoba kostola symbolizujú [[kozmos]]. Klenby predstavujú nebo a príbytok Spasiteľa, ktoré „držia“ stĺpy kostola. Mučeníci zobrazení na stĺpoch svojím životom a mučeníckou smrťou podopierajú cirkev, tak ako stĺpy stavby podopierajú jej strop.

[[Súbor:Russia-Moscow-Kremlin Museums Exhibitions-10-2.jpg|náhľad|Monomachov trón]]V prednej časti chrámu pred prvými dvoma stĺpmi sa nachádzajú 3 modliace kreslá, ktoré pripomínajú malé stavby -  – modlitebne. Modliace kreslo cárov označované ako '''Monomachov trón''' dal z dreva vyrobiť cár [[Ivan IV. (Rusko)|Ivan IV. Hrozný]]. Na drevenom obklade trónu sú výjavy zo života kniežaťa [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II. Monomacha]]. Kamenné '''Patriarchov trón''' je doslova primurovaný k juhovýchodnému stĺpu kostola. Samotná sedacia časť je z jemného červeného [[zamat]]u. Toto kreslo bolo určené pre patriarchu alebo metropolitu, ktorý sa tu modlil, ak neviedol [[bohoslužba|bohoslužbu]]. '''Cárovnin trón''' pochádza zo [[17. storočie|17. storočia]], je z dreva a nachádza sa pri severovýchodnom stĺpe. Na strieške „trónu“ sú z troch strán výjavy narodenia [[Panna Mária|Matky Božej]], [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] a [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]]. Na čalúnenej zadnej stene je vyšitý dvojhlavý orol -  – symbol cárskeho Ruska. Na krídlach má erby ruských miest a na hrudi erb Moskvy so [[Svätý Juraj|svätým Jurajom]].

[[Ikonostas]] pochádza z roku [[1653]] a je umiestnený na severnej strane chrámu. Je tvorený piatimi radmi [[ikona|ikon]] a vytvára umelú „stenu“ chrámu od podlahy po strop, ktorá oddeľuje verejnú časť chrámu od neverejnej obradnej. Ikonostas symbolizuje jednotu [[Starý zákon|Starého zákona]] a [[Nový zákon|Nového zákona]]. Prvý rad zhora tvoria ikony praotcov a patriarchov. Druhý rad sú starozákonní [[Prorok|proroci]]. V treťom rade sú vyobrazenia cirkevných sviatkov a výjavy z Evanjelia. Uprostred štvrtého -  – hlavného radu ikon je ikona [[Ježiš Kristus|Krista]] a po oboch stranách ikony [[Panna Mária|Matky Božej]], [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] a [[apoštol]]ov. Spodný rad tvoria ikony získané kniežatami a cármi z miest podriadených Moskve. Uspenský chrám sa môže pochváliť jednou z najväčších zbierok ikon z [[11. storočie|11.]] -  – [[12. storočie|12. storočia]] na svete. Prevažná väčšina chrámových ikon pochádza zo [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočia]]. Najcennejšími sú ikony „''Bohorodička Hodigitria (Sprievodkyňa) a svätý Juraj''“, „''Spasiteľ -  – Prísne oko''“, „''Svätá Trojica''“, „''Vladimírska Matka Božia''“ (dve kópie), „''Zosnutie Bohorodičky''“, „''Apoštoli Peter a Pavol''“ a mnohé ďalšie.

V chráme sa nachádzal aj originál zázračnej '''ikony Vladimírskej Matky Božej''', dnes je originál umiestnený v špeciálnej vitírne v [[Štátna Tretiakovská galéria|Tretiakovskej galérii]]. V chráme je dnes umiestnená kópia zo [[16. storočie|16. storočia]]. O vzniku a pôvode tejto najznámejšej ruskej ikony sa toho dodnes veľa nevie. Privezená bola z [[Konštantínopol]]u a v [[12. storočie|12. storočí]] bola prevezená z [[Kyjev]]a do mesta [[Vladimír (Rusko)|Vladimír]]. Traduje sa, že v ruských dejinách spôsobila viacero zázrakov, ktoré zachránili ruský národ. Ruskí cári a najvyšší cirkevní hodnostári uctievali zázračnú ikonu rôznymi drahocennými darmi, ktorými okrášľovali obraz. Metropolita Fotij dal vyhotoviť zlatý obklad obrazu, cár [[Alexej I. (Rusko)|Alexej I.]] dal utkať [[zlato|zlatý]] záves vážiaci 3 {{kg|3}}, ktorý zakrýval a chránil ikonu. Nad hlavou Matky Božej umiestnili zlatú [[svätožiara|svätožiaru]] vykladanú [[diamant]]ami, [[perla]]mi a [[smaragd]]ami. Obloženie ikony sa dnes nachádza v [[Zbrojná sieň (Kremeľ)|Zbrojnej sieni moskovského Kremľa]].

Vpravo od ikony Spasiteľa na tróne je umiestnená hlavná ikona chrámu zobrazujúca '''Zosnutie Matky Božej'''. Ikona z [[15. storočie|15. storočia]] bola zhotovená priamo pre tento kostol a je taktiež bohato [[zlato|pozlátená]]. Za lôžkom [[Panna Mária|Matky Božej]] stojí [[Ježiš Kristus|Kristus]] držiaci malé dieťa -  – dušu Panny Márie.

Obrázok:2003-04-18 Moskau Kreml Wand in Kirche voller Ikonen.jpg|Ikonostas -  – centrálna časť (dole vpravo od brány ikona „''Spasiteľ na tróne''“)

* [[Ježiš Kristus|Kristov]] klinec -  – jeden zo štyroch klincov, ktorými bol Kristus pribitý na kríž na [[Golgota|Golgote]]