Barok: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace Značky: možný vandalizmus vizuálny editor |
d Revízia 6386890 používateľa Andulka4ever (diskusia) bola vrátená |
||
Riadok 2:
[[Súbor:Stift melk 001 2004.jpg|náhľad|Kláštor Melk, [[Wachau]]]]
[[Súbor:Aeneas' Flight from Troy by Federico Barocci.jpg|thumb|''Aeneas uteká z horiacej Tróje,'' [[Federico Barocci]], [[1598]]: pohyb zachytený v dramatickom výjave z klasického zdroja, vylieta z roviny obrazu vďaka využitiu diagonálnej perspekívy]]
[[Súbor:Hyacinthe Rigaud 001.jpg|náhľad|Slávnostný portrét [[Francúzsko|francúzskeho]] [[kráľ]]a [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] ([[Hyacinthe Rigau]], [[1701]])]]
[[Súbor:Guido Reni - Massacre of the Innocents - Pinacoteca Nazionale Bologna.jpg|náhľad|Vraždenie betlehemských neviniatok ([[Guido Reni]], [[1611]]{{--}}[[1612]])]] [[Súbor:Frans Hals 022.jpg|náhľad|Usmievajúci sa šľachtic ([[Frans Hals]], [[1624]]): príklad barokovej módy v [[Holandsko|Holandsku]] – kruhový biely golier, prestrihnuté rukávy, šerpa, krajkové ukončenie spodnej košele, manžety kuželovitého tvaru, vyhnuté nahor a široký klobúk]]
[[Súbor:Anne of Denmark-1605.jpg|náhľad|Anna Dánska ([[John de Critz]], [[1605]])]]
Řádek 15 ⟶ 16:
[[Súbor:Kloster Schöntal 017.JPG|náhľad|Sv. Peter, kláštor Schöntal, [[Nemecko]]]]
[[Súbor:Las Soledades (Góngora).jpg|náhľad|Titulná strana [[Luis de Góngora y Argote|Góngorovej]] básne ''Las Soledades'' (''Samoty'')]]
'''Barok''' (alebo nespisovne '''baroko''') je označenie historického obdobia a umeleckého slohu, ktorý mu dominoval. Tento sloh má pôvod okolo roku [[1600]] v [[Rím]]e.<ref>{{citácia knihy|meno=Paul|priezvisko=Fargis|titul=The New York Public Library Desk Reference|rok=1998|vydanie=druhé|miesto=New York|vydavateľ=Macmillan General Reference|strany=262|isbn=0-02-862169-7}}</ref> a v [[Európa|Európe]] prevládal v [[17. storočie|17.]] a vo veľkej časti [[18. storočie|18. storočia]]. Jeho prvé náznaky a diela vytvorené v tomto slohu možno nájsť i pred rokom [[1600]], rovnako ako jeho vplyv ojedinele pretrvával i na začiatku [[19. storočie|19. storočia]], pričom sa miešal najmä s obdobím [[rokoko|rokoka]], ktoré bolo jeho vyvrcholením a má len málo odlišných znakov. Barok možno považovať za medzistupeň medzi renesanciou a moderným vekom; mohol by sa javiť ako ďalšia fáza vývinu umenia. Najreprezentatívnejším teoretickým traktátom boli ''Životy súčasných maliarov, sochárov a architektov'' (Vite de' pittori, scultori e architetti moderni; vydané v roku [[1672]] v [[Rím]]e) od [[Gian Pietro Bellori|Giana Pietra Belloriho]].
== Názov ==
Názov tohto obdobia má nejasný pôvod. Podľa niektorých vznikol z [[Portugalsko|portugalského]] slova ''„barocco“'' ([[perla]] nepravidelného tvaru),<ref name="Barok. Klasicizmus. Empír">''Barok. Klasicizmus. Empír.'' Bratislava, SVKL 1955, s. 5</ref> iní ho odvodzujú od mena [[Taliansko|talianskeho]] [[maliar (umelec)|maliara]] [[Federico Barocci|Federica Barocciho]],<ref>[[Jozef Minárik|Minárik, Jozef]]: ''Baroková literatúra.'' Bratislava, SPN 1984, s. 11</ref> alebo z latinského označenia štvrtého druhu druhej figúry [[sylogizmus|sylogizmu]] v [[Scholastika (filozofia)|scholastickej]] [[logika|logike]] (''baroco'').<ref name="Barok. Klasicizmus. Empír" /> Pomenovanie barok spočiatku označoval „zlý vkus“, pretože vyumelkovaný a prehnaný nový umelecký smer vyvolával v ľuďoch dojem nevkusu.{{chýba citácia}}
Ako označenie pre prevládajúci štýl umenia sa slovo barok začalo používať až v druhej polovici 18. storočia a chápalo sa ako protiklad klasických hodnôt. Ešte v 19. storočí sa slovom barok označovali najmä niektoré prvky talianskej architektúry zo 17. storočia. Prelom nastal v roku [[1888]], kedy vyšla kniha [[Heinrich Wölfflin|Heinricha Wölfflina]] ''Renaissance und Barock''. Slovo barok sa stalo vedeckým termínom, hoci ešte aj v tomto období sa vo všeobecnosti uznával barok iba v Nemecku, aj to len vo vedeckých kruhoch; všade inde bol považovaný za pokračovanie renesancie na nižšej úrovni.<ref name="Barok a rokoko">{{Knižná referencia|autor=[[Michael Kitson|Kitson, Michael]]|názov=''Barok a rokoko''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Pallas|rok=1972|strana=11}}</ref>
== Historické pozadie baroka ==
<!-- {{NPOV}} -->
Barok vychádza z krízy [[feudalizmus|feudalizmu]] a rozporov v náboženskom i spoločenskom povedomí.{{chýba citácia}} Charakteristickými pre barok boli pochmúrna nálada a chaos v [[Európa|Európe]] [[16. storočie|16.]] až [[18. storočie|18. storočia]]. Ľudia prišli o životné istoty, zhoršovali sa im životné podmienky, trápili ich vojny ([[Francúzsko|francúzske]] náboženské vojny [[1562]]{{--}}[[1593]]), vojny v [[Holandsko|Holandsku]] ([[1566]]{{--}}[[1648]]), konflikty a náboženských perzekúcie v [[Anglicko|Anglicku]] ([[1603]]{{--}}[[1688]]) a [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstania]] v [[Uhorsko|Uhorsku]], [[tridsaťročná vojna]], vojny s [[Osmanská ríša|Turkami]] ([[1663]]{{--}}[[1699]]), choroby ([[mor]]ová [[epidémia]] v [[Taliansko|Taliansku]] ([[1629]]{{--}}[[1631]]), [[Londýn]]e ([[1665]]{{--}}[[1666]]), [[Viedeň|Viedni]] ([[1679]]), [[Marseille]] ([[1720]]{{--}}[[1722]]) a v roku [[1771]] v [[Moskva|Moskve]]), a tak hľadali istotu aspoň v mystickom, božskom a nadpozemskom svete.{{chýba citácia}}
Náboženská reformácia sa v umení prejavila celkovo negatívne,{{chýba citácia}} pretože protestantské cirkvi zatracovali náboženské maľby a sochy. Úplne opačný postoj k umeniu zastávala [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]], ktorá prostredníctvom [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]] ([[1545]] – [[1563]]) veľmi silno ovplyvnila [[barokové umenie]].<ref>Helen Gardner, Fred S. Kleiner, and Christin J. Mamiya, ''Gardner's Art Through the Ages'' (Belmont, CA: Thomson/Wadsworth, 2005), p. 516.</ref> Ako nevhodné sa javili len diela kacírske, neslušné alebo s bezvýznamnými námetmi, naproti tomu sa vyžadovali obrazy a sochy [[Panna Mária|Panny Márie]], mučeníkov a svätcov v stave náboženského vytrženia alebo rozjímania.<ref>Kitson, Michael: ''Barok a rokoko.'' Bratislava, Pallas 1972, s. 13</ref> Celkovo možno povedať, že sa barokové umenie oveľa širšie a ľahšie rozvinulo v katolíckych ako protestantských krajinách, rovnako ako sa mu viac darilo v krajinách s feudálnou politikou, než v krajinách priemyselných a demokratickejších.
== Charakteristika baroka ==
Pre obdobie baroka je príznačná expanzia umenia po stránke zemepisnej (prostredníctvom katolíckych misionárov sa barok dostal aj za more, čiže do [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] a na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďaleký východ]]), rozšíril sa tiež okruh objednávateľov (okrem šľachty a cirkvi si umelecké diela objednávali tiež bohatí mešťania a obchodníci) a umelecké kategórie (napr. v 18. storočí vznikol celkom nový druh umenia – [[porcelán]]).{{chýba citácia}}
V tomto období nastal tiež veľký rozmach národných umeleckých škôl vo Francúzsku, Španielsku, Holandsku, Anglicku i v strednej Európe, ktoré pomohli viac rozvoju baroka ako renesancie. Najvýznamnejšou národnou akadémiou bola [[rím]]ska [[Akadémia sv. Lukáša]] (založená v roku [[1593]]) a francúzska [[Académie royal de peinture et de sculpture]] (založená v roku [[1648]], no aktívne činná až od roku [[1660]]). Akadémie boli ďalším účinným prostriedkom na upevňovanie váhy autorít v umení, no dbali aj na to, aby umelci mali primerané postavenie v spoločnosti.{{chýba citácia}} V 18. storočí tiež usporadúvali výstavy.
== Hlavné myšlienky baroka ==
Barok bol predovšetkým obdobím protikladov. Vzniklo množstvo [[antitéza|antitéz]], ktoré ovplyvňovali [[myslenie]], [[umenie]] i chápanie sveta; reprezentovali [[život]]ný pocit rozpoltenia a roztržky v [[duša|duši]] barokového [[človek (filozofia)|človeka]] a vychádza z vonkajších udalostí. Medzi najvýznamnejšie [[antitéza|antitézy]] patrili [[hmota (filozofia)|hmota]] a [[duch (filozofia)|duch]], svetskosť a [[askéza]], [[senzualizmus (filozofia)|senzualizmus]] a [[spiritualizmus]], [[realizmus]] a [[idealizmus]], klasická forma a kresťanský etos, [[empirizmus]] a [[mysticizmus]], či zmyslovosť a duchovný život.<ref name="Baroková literatúra s. 13">Minárik, Jozef: ''Baroková literatúra.'' Bratislava, SPN 1984, s. 13</ref>
Veľmi dôležitým pojmom tohto obdobia bola [[krása]]. Tá bola považovaná za [[ideál (filozofia)|ideál]], ktorý bol dokonalejší ako [[príroda]] sama. [[Umenie]] teda malo zdokonaliť [[príroda|prírodu]], aby nezobrazovala škaredosť skutočného [[život]]a{{Bez citácie}}. Za vzor bola v tomto smere považovaná [[antika]] a jej znázorňovanie [[príroda|prírody]].
== Rozdelenie baroka ==
Barok panoval v [[Európa|Európe]] pomerne dlhé časové obdobie. Časovo ohraničujú barok dve udalosti – [[Tridsaťročná vojna]] ([[1618]] – [[1648]]) a [[Veľká francúzska revolúcia]] ([[1789]]). Jeho vývoj môžeme rozdeliť na tri základné obdobia::<ref>[[The Columbia Encyclopedia]], 6th ed. 2011</ref><ref>[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/438648/Western-painting/69563/Early-and-High-Baroque-in-Italy Encyclopædia Britannica: Western painting]</ref><ref>Shearer West (ed.) The Bulfinch Guide to Art History: A Comprehensive Survey and Dictionary of Western Art and Architecture. Bullfinch 1996. ISBN 0-8212-2137-X</ref>
* ''raný barok'' (približne obdobie [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] ([[1618]] – [[1648]])
* ''vrcholný barok'' (druhá polovica [[17. storočie|17. storočia]])
* ''neskorý barok'' ([[18. storočie]])
Posledné dozvuky barokového obdobia, označované aj ako neskorý barok, sú známe skôr pod názvom [[rokoko]], a toto obdobie trvalo od [[40. roky 18. storočia|40. rokov]] do [[70. roky 18. storočia|70. rokov]] [[18. storočie|18. storočia]]. Rokoko bolo blízkym príbuzným baroka asi tak, ako manierizmus renesancie, čiže to bola čiastočná adaptácia predošlého štýlu a čiastočne reakcia proti nemu{{Bez citácie}}. Toto pomerne krátke obdobie postupne plynulo prešlo do nového, prevládajúceho umeleckého smeru – [[klasicizmus|klasicizmu]].
Slovo barok je vo svojej podstate používané na nepresné vymedzenie umenia 17. a 18. storočia v jeho najvšeobecnejšom zmysle, pretože napriek tomu, že to bol prevládajúci štýl, ktorý silne poznamenal všetky ostatné, v skutočnosti sa popri ňom rozvíjali aj ďalšie štýly (napr. [[klasicizmus]]). Ako príklad môže poslúžiť klasicistický prúd, ktorý vznikol súčasne s barokom a udomácnil sa najmä vo Francúzsku, alebo realizmus, ktorý bol reprezentovaný takými umelcami, ako bol [[Michelangelo Merisi da Caravaggio]] a mnohí holandskí maliari.
== Človek v období baroka ==
Barokový človek sa zmietal medzi absolútnymi silami dobra a zla, [[Boh]]a a [[satan]]a. Musel premáhať svetské pokušenia, [[hriech]], seba, vlastnú slabosť, duševné a telesné útrapy, drsnú [[príroda|prírodu]], biedu, skutočných i fiktívnych nepriateľov v každodennom živote, v [[náboženstvo|náboženskej]] sfére a vo [[vojna|vojnách]]. V tomto heroickom zápase sa rodili [[polarita|polaritné]] [[psychika|psychické]] a [[morálka (súhrn hodnôt)|morálne]] vlastnosti barokového človeka. Nebola to iba askéza, sebazapieranie, pohŕdanie pozemským šťastím, sebaopovrhovanie, sebaponižovanie, hlboká [[pokora]] a uvedomovanie si vlastnej malosti, ničotnosti a pominuteľnosti (''pulvis et cinis et nihil – prach a popol a nič'', ''vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť'', ''omnia vanitas'') <ref name="Baroková literatúra s. 13" />, ale aj sklon k pôžitkárstvu, nádhere, veľkoleposti, teatrálnosti, sebavyzdvihovaniu, afektovanosti, pozérstvu, neskromnosti, pýche, nedotklivému pocitu osobnej, rodinnej, rodovej, stavovskej a národnej dôležitosti, dôstojnosti, povesti, sláve a cti. Aktivita a energia barokového človeka sa veľmi ľahko premieňali na hrubé [[vášeň|vášne]], [[násilie]], brutalitu a [[kriminalita|kriminalitu]].
== Barokový hrdina ==
Hrdinom baroka je [[svätec]], [[mučeník]], vojvodca, dobrodruh či dobyvateľ, ktorí premáhajú seba, svoje slabosti a bojujú proti prírode a svojim nepriateľom tak v každodennom živote, ako aj vo svojej viere a vo vojnách.<ref name="Baroková literatúra s. 14">Minárik, Jozef: ''Baroková literatúra.'' Bratislava, SPN 1984, s. 14</ref> To viedlo spolu so zlými životnými podmienkami v reálnom živote (aj v [[umelecké dielo|umeleckých dielach]]) často k prejavom hrubého násilia, brutality a k veľmi vysokej [[kriminalita|kriminalite]], čo prinášalo ľuďom len neustály útlak v mene [[teror]]u a násilia.
== Nacionalizmus ==
V tomto období po prvý raz vznikajú veľmi silné prejavy [[nacionalizmus|nacionalizmu]], ktoré boli dôležitým míľnikom k vytváraniu [[národ]]ného povedomia. Tieto prejavy vychádzali najmä z prostredia [[intelektuál]]ov, ktorí mali ako jedni z mála dostatočné vzdelanie na to, aby si uvedomovali a mohli kritizovať zlý stav [[národ]]a a jeho [[jazyk (lingvistika)|jazyk]].<ref name="Baroková literatúra s. 14" /> Začal sa klásť dôraz na [[národ]]né jazyky, vedomie a [[vlastenectvo]], čo sa prejavovalo aj v [[umenie|umení]].
== Barok v odievaní ==
Baroková [[móda]] bola ovplyvňovaná [[politika|politickou]] a [[náboženstvo|náboženskou]] situáciou v [[Európa|Európe]]. Ovplyvňovali ju vzťahy medzi jednotlivými [[štát|krajinami]], proti sebe stojacimi [[náboženstvo|náboženstvami]], no najmä vládla snaha odlíšiť sa od predošlého obdobia [[renesancia|renesancie]] a [[manierizmus|manierizmu]]. Raná baroková [[móda]] sa viaže približne k obdobiu [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] ([[1618]] – [[1648]]). Zmeny v [[móda|móde]] sa začali ako prvé prejavovať v [[Holandsko|Holandsku]] u bohatých mešťanov. Tí sa postupne vracali ku [[konzervativizmus|konzervatívnej]] [[móda|móde]] (striedmy strih, čierna [[farba]] odevu, doplneného len bielym [[golier]]om a manžetami). [[Golier]]e boli ovplyvnené [[španielsko]]u [[móda|módou]] a ich [[kruh]]ový tvar bol považovaný za jedinú prijateľnú [[výstrednosť]] v obliekaní. Baroková móda sa nazývala tiež „parochňový sloh“, nakoľko sa v tomto období rozmohla [[móda]] dámskych, no taktiež pánskych [[parochňa|parochní]].<ref name="Obrazová encyklopedie módy s. 189 – 190">[[Ludmila Kybalová|Kybalová, Ludmila]] – [[Olga Herbenová|Herbenová, Olga]] – [[Milena Lamarová|Lamarová, Milena]]: ''Obrazová encyklopedie módy.'' Praha, Artia 1973, s. 189 – 190</ref> V polovici [[17. storočie|17. storočia]] prišli do [[móda|módy]] aj rôzne druhy [[maska|masiek]], ktoré však už začiatkom [[18. storočie|18. storočia]] zmenili svoj [[význam]] a poukazovali najmä na to, že ich majiteľka je [[Prostitúcia|ľahkých mravov]]. V tom istom období prišli do módy i rukávniky ušité z kožušiny, ktoré nosili tak ženy, ako i muži. Vrátila sa tiež [[móda]] spodnej bielizne, rovnako ako i šnurovacie živôtiky (šnurovačky).
=== Pánska móda ===
Na začiatku [[17. storočie|17. storočia]] [[Holandsko|holandská]] [[móda]] ovplyvnila aj [[móda|módne]] odievanie vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Flámsko (historické územie)|Flámsku]], [[Nemecko|Nemecku]] alebo [[Česko|Čechách]], no prevzali ju napríklad aj [[Anglicko|anglickí]] [[Obchodná činnosť|obchodníci]] a puritáni. Namiesto tesne strihaných kabátov sa začali preferovať voľnejšie strihy s [[Čipka|čipkovým]] [[golier]]om na [[rameno|ramenách]] a úzky [[pás]] nahradili voľné šerpy, ktoré sa nosili často aj cez jedno rameno (pôvodne boli prebrané z vojenskej [[uniforma|uniformy]]). Zmenil sa i tvar rukávov, ktoré boli voľného strihu a dostali [[kužeľ]]ovité, kornútové manžety siahajúce až k lakťu, no tie sa časom skrátili asi o polovicu, takže spod nich vytŕčali rukávy spodného [[odev]]u. Veľmi často boli rukávy prestrihnuté zhora až po zápästie, kde sa znovu zošívali. Krátke nohavice sa rozšírili a predĺžili až pod [[kolenný kĺb|koleno]], črievice nahradili vojenské čižmy so sárou v tvare [[kužeľ|kornúta]], siahajúceho až nad kolená. Napriek vojenskému vplyvu na [[móda|módu]] bola v [[Nemecko|Nemecku]], [[Holandsko|Holandsku]], [[Anglicko|Anglicku]], ale aj ďalších krajinách čoraz viac obľúbená u mužov aj u žien [[čipka]], ktorá nahradila čoraz nemodernejšie [[šperk]]y. Vďaka tomu sa na [[odev]]och omnoho viac vážila hodnota [[látka|látok]]<ref>Kybalová, Ludmila – Herbenová, Olga – Lamarová, Milena: „Obrazová encyklopedie módy“. Praha, Artia 1973, s. 177</ref> a ich vypracovania, než módnych [[ozdoba|ozdôb]]. Mužský [[odev]] dopĺňal široký [[plášť (odev)|plášť]], často zdobený lemom z kožušiny, a pokrývka [[hlava (anatómia)|hlavy]] – široký [[klobúk]] s vyhrnutou krempou, ozdobený dlhými [[perie|perami]].
=== Dámska móda ===
V dámskej [[móda|móde]] vládli približne rovnaké pravidlá pre vzhľad odevu ako v [[móda|móde]] pánskej. Na rozdiel od mužov však boli po väčšinu tohto obdobia ženské krivky sťahované v živôtikoch, zdobených bohatou výšivkou, [[šperk]]ami, často i tuhým [[zlato|zlatým]] [[golier]]om, ktorý sa nazýval „[[Sasko|saský]] [[golier]]“, a neraz ich zdobila i presvitajúca spodná bielizeň. Šaty boli farebne veľmi pestré, zdobené výstrednými detailmi. Medzi najobľúbenejšie [[materiál]]y na výrobu šiat patrili [[brokát]] vyšívaný [[zlato]]m alebo [[hodváb]], [[čipka|čipky]], stuhy, a u nižších spoločenských vrstiev sa šaty šili prevažne zo súkna a [[vlna|vlny]].<ref name="Obrazová encyklopedie módy s. 189 – 190" />
Koncom [[17. storočie|17. storočia]] prišli do [[móda|módy]] znovu [[kov]]ové obruče, ktoré podopierali sukne, a tak udržiavali ich vzhľad, a živôtiky sa znovu vystužovali kosticami. Dôležitou ozdobou každých šiat boli stuhy, ktoré podporovali dojem rozviatosti a [[pohyb]]u. Medzi doplnky patrili najmä [[vejár]]e, spony na topánky, [[rukavice]], no taktiež šatky na [[krk]], ktoré podľa potreby mohli tiež zakrývať hlavu, čím nahradili čepce alebo [[klobúk]]y, ktoré spolu s hornou časťou plášťa tvorili bežnú pokrývku hlavy. Ženy nosili tiež dlhé voľné plášte, alebo krátky plášť s pelerínou, často zdobené kožušinovým [[golier]]om.
== Baroková filozofia ==
{{Hlavný článok|Baroková filozofia}}
Baroková životná klíma bola klímou surového násilia a teroru. Barokový človek poznal tri spôsoby, ktoré ho mali priviesť k jednote vnútorného rozpoltenia<ref name="Baroková literatúra s. 14" />:
* ''cestu mysticizmu'' (citu, lásky), čo znamenalo pokorovanie, potláčanie a bičovanie zmyslov, citov, vášní, ktoré majú viesť k splynutiu duše s [[Kristus|Kristom]] (napr. diela [[Ján z Kríža|sv. Jána z Kríža]] a životopis [[Terézia z Ávily|svätej Terézie Ježišovej]]);
* ''cestu heroizmu'' (vôle, činu), kedy sa viera považovala za akt vôle, a nie povinnosti; dôležitý bol pocit dôstojnosti, osobnej cti, ceny, sebavedomia, veľkorysosti a majestátnosti, no tiež sa prejavovala pýcha, moralizovanie, pomstivosť, zákernosť, intrigy a krutosť. V umení sa táto cesta prejavovala najmä dielami zobrazujúcimi umučenie, ukrižovanie, opismi krutého trýznenia, posledného súdu, pekla s telesnými trestami, hniloby a hnusu (napr. učenie [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] alebo [[Ignác z Loyoly|Ignáca z Loyoly]]);
* ''cestu múdrosti'' (myslenia), podľa ktorej všetko pochádza zo Stvoriteľa a k nemu po celý život aj smeruje, a keďže svet i dejiny sú dielom božej prozreteľnosti, nemožno ich meniť, len sa snažiť o pochopenie božej vôle.
Týmito tromi spôsobmi úsilia o dosiahnutie jednoty boli späté tri typy barokového človeka: mystik, mravný héros a univerzálny mudrc ([[Pansofia|pansof]]).
Do popredia sa dostali [[Boh|božské]], nadpozemské a [[metafyzika|metafyzické]] hodnoty, ako i viera v [[záhrobie|záhrobný]] život, a taktiež zosilneli rôzne [[náboženský kult|náboženské kulty]] (kult [[Panna Mária|Panny Márie]]), vo veľkej miere sa uctievali zázračné [[sochárske dielo|obrazy]], [[sochárske dielo|sochy]], a začali sa konať veľkolepé púte, vďaka čomu sa tiež úspešne upevňovala moc [[náboženstvo|náboženstva]] a [[Náboženská spoločnosť|cirkvi]].
Na druhej strane poznávanie sveta a skutočnosti viedlo k mohutnému rozšíreniu [[povera|povier]], [[astrológia|astrológie]], [[alchýmia|alchýmie]], [[okultizmus|okultizmu]], [[mágia (okultizmus)|mágie]], démonizmu, vyvolávaniu [[duch (prízrak)|duchov]], vizionárstvu, vkladaniu [[znamenie|znamení]], [[Viera (náboženstvo)|viere]] v [[čarodejník|bosorky]], čary, [[chiromantia|chiromantiu]], [[horoskop]]y, ako aj iracionálnu [[medicína|medicínu]] a k hrôze z konca sveta.
== Barokové umenie ==
{{Hlavný článok|Barokové umenie}}
Barok úzko súvisí s víťazstvom [[protireformácia|protireformácie]] a upevnením moci a postavenia [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]], ale na druhej strane tiež [[absolutizmus|absolutistickej moci]] [[panovník]]ov. Príčina vzniku baroka ako umeleckého slohu vychádzala zo snahy umeleckými prostriedkami vyvolať pocit pokory a odovzdanosti [[Boh]]u, čo sa cirkev snažila dosiahnuť mohutnosťou, veľkoleposťou a nádherou stavieb, ale aj maliarskych a sochárskych diel, aby tak vyjadrila nadradenosť cirkvi nad poddanými{{Bez citácie}}. Jedným z rádov cirkvi, ktoré sa snažili obnoviť moc katolíckej cirkvi, bol aj [[Jezuiti|jezuitský rád]] a jeho zakladateľ [[Ignác z Loyoly]]. Známe sú jeho výroky a plamenné výzvy ako ''„Prišiel som, aby som zapaľoval oheň v srdciach.“'' Ten oheň mala byť vlastne [[viera (náboženstvo)|viera]], ktorú chcel zapaľovať v srdciach ostatných.
Tak ako väčšinu slohov, aj barok tvorili umelci. K jeho vrcholným dielam však patria tiež malé diela, ktoré boli určené pre súkromné účely, rovnako krásne a pôsobivé ako monumentálne diela, ktoré boli určené pre verejnosť, hoci práve tieto monumenty sú najtypickejším prejavom baroka. Okrem toho v tomto období náboženských zmien a nepokojov cirkev a rády mali ešte v prvej polovici barokového obdobia pomerne prísny postoj k umeniu, ktorý vychádzal ako z ich učenia, tak tiež z ekonomických dôvodov. Aj vďaka tomu vznikla väčšina katolíckych barokových kostolov a ich výzdoby najmä v 2. polovici 17. storočia až v 18. storočí. Pre vývoj barokového umenia sa stal dôležitým bodom dejinách rok [[1598]], kedy bola prenesaná z Ferrary do Ríma séria [[Tizian]]ových mytologických obrazov.<ref>Kitson, Michael: Barok a rokoko. Bratislava, Pallas 1972, s. 42</ref> Tieto obrazy študoval takmer každý maliar, ktorý vtedy pracoval v Ríme až do [[30. roky 17. storočia|30. rokov 17. storočia]], a kopírovali ich tiež napr. [[Peter Paul Rubens]] či [[Nicolas Poussin]].
Barokoví aj renesanční umelci pracovali takmer pre rovnakých objednávateľov – dvor, aristokraciu a cirkev, no časom sa táto skupina rozrástla o nové vrstvy. Podobne ako v období renesancie, aj v období baroka udávali tón veľké umelecké osobnosti. Ak renesanciu reprezentovali velikáni ako [[Leonardo da Vinci]], [[Michelangelo]], [[Raffael]], [[Tizian]] alebo [[Albrecht Dürer]], v období baroka sa takýmito vodcami v oblasti umenia stali [[Gian Lorenzo Bernini]], [[Nicolas Poussin]], [[Peter Paul Rubens]], [[Rembrandt|Rembrandt Harmenszoon van Rijn]] a [[Diego Rodríguez de Silva y Velázquez|Velázquez]]. Všetci títo umelci sa inšpirovali najmä antickým umením [[Staroveký Rím|starého Ríma]] (nie [[Staroveké Grécko|Grécka]]),<ref>Kitson, Michael: Barok a rokoko. Bratislava, Pallas 1972, s. 8</ref> hoci na ich dielach je možné popri podobnostiach nájsť aj významné rozdiely. Diela barokových umelcov sú dekoratívnejšie, vyskytuje sa v nich viac kontrastov svetla a tieňa, no taktiež vyjadrujú zdanlivo menej sebakontroly. Lyrická čistota, ktorá bola tak príznačná pre renesanciu, sa tu nevyskytovala často, a striedmosť v ich dielach vyznievala skôr ako strohosť.
Barok sa preslávil najmä v [[architektúra|architektúre]], v [[maliarstvo|maliarstve]] a [[sochárstvo|sochárstve]], no taktiež v [[hudba|hudbe]], [[literatúra|literatúre]], [[Divadlo (umenie)|divadle]] a [[móda|móde]].
=== Barok v architektúre ===
{{Hlavný článok|Baroková architektúra}}
V barokovom slohu boli postavené [[chrám]]y a [[kláštor]]y. Neskôr sa stavali podľa tohto slohu aj svetské stavby ako [[palác]]e, [[Letohrádok|letohrádky]], [[Zámok (stavba)|zámky]] a [[Kaštieľ|kaštiele]], vznikalo množstvo tzv. ''malých architektúr'' – na vidieku to boli prícestné, poľné, lesné a iné [[kaplnka|kaplnky]], sochy [[svätec|svätých]] ([[Ján Nepomucký]], [[Svätý Vendelín|sv. Vendelín]], [[Svätý Urban|sv. Urban]] a ďalší) a v mestách sa stavali [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|morové]], [[Panna Mária|mariánske]] a [[Najsvätejšia Trojica|trojičné]] stĺpy. Okná budov a portály boli ozdobené a nepravidelné. Charakteristické črty slohu tvorili hlavne bohatá výzdoba – [[zlato]], [[mramor]], veľa [[socha|sôch]].
=== Barok v maliarstve ===
{{Hlavný článok|Barokové maliarstvo}}
Pre [[barokové maliarstvo]] bolo charakteristické zvýraznenie [[pohyb]]u, zložité riešenie [[Priestor (architektúra)|priestorového]] usporiadania maľovaných [[objekt]]ov, ostré [[kontrast]]y [[svetlo|svetla]] a [[tma|tmy]], no taktiež výrazná farebnosť malieb. V tomto období vznikali najmä [[oltár]]ne [[maľba|obrazy]], nástenné maľby ([[freska]]) a slávnostné dvorné [[portrét]]y, medzi najmenej populárne patrili [[krajinomaľba|krajinomaľby]] a [[zátišie (maliarstvo)|zátišia]].
Z motívov prevládali najmä [[náboženstvo|náboženské]] motívy (obrazy [[katolicizmus|katolíckych]] [[mučeník]]ov a [[svätec|svätcov]]), ale tiež [[mýtus|mytologické motívy]] ([[starovek|antickí]] [[boh]]ovia), využívané na maľovanie [[alegória|alegorických]] obrazov, na ktorých sa objavovali postavy [[vojvoda|vojvodov]] a [[štátnik]]ov, ako aj [[múza|múzy]] a antické mytologické a [[dejiny|historické]] postavy.
=== Barok v sochárstve ===
V barokovom [[sochárstvo|sochárstve]] sa kládol dôraz na [[ornament|dekoratívnu]] [[plastika|plastiku]], a tak vznikalo množstvo [[sochárske dielo|sôch]] a [[súsošie|súsoší]] na [[fasáda|priečeliach]] [[budova|budov]], v [[kostol]]och, na [[oltár]]och, v [[park]]och, alebo na pohrebných [[sarkofág]]och v [[rodina|rodinných]] [[hrobka|hrobkách]] a vynikajúce [[reliéf (sochárske dielo)|reliéfy]], ktoré vďaka práci s perspektívou stierali [[rozdiel]]y medzi reliéfom a [[maľba|maľbou]]. Za [[námet]] slúžili najmä [[postava|postavy]] [[ideál (filozofia)|zidealizovaných]] katolíckych [[svätec|svätcov]], ale tiež napríklad [[sochárstvo|sochárske]] [[portrét]]y (náhrobná plastika).
Barokoví [[umelec|umelci]] sa snažili svojim [[sochárske dielo|sochám]] vtlačiť [[život]] pomocou silných [[emócia|emócií]], výrazmi [[tvár]]í a celým [[postoj]]om osoby. Barokové [[sochárstvo]] sa snažilo znázorniť postavy v prirodzenom pohybe, ale aj vystihnúť ich duševný stav ([[Smútok (cit)|smútok]], [[radosť]], [[hnev]] alebo [[strach]]). Sochy uvádzal sochár do pohybu [[gesto|gestami]], povievajúcimi [[odev|šatami]] a vlasmi.
Z materiálov sa tešili najväčšej obľube [[kameň]] a [[mramor]]. V tvorbe sa kombinovali hladké, leštené a drsné plochy, menili sa farby materiálu a dbalo sa i o tie najjemnejšie [[detail]]y (napr. [[detail]]y kožušiny na plášťoch, napodobenie [[štruktúra|štruktúry]] látky, [[detail]]y [[šperk]]ov, účesov a pod.).
=== Barok v dekoratívnom umení ===
Dekoratívne [[umenie]] dosiahlo svoj vrchol koncom [[18. storočie|18. storočia]]. Jeho najlepšie obdobie zasahovalo ešte aj do obdobia [[rokoko|rokoka]] a [[klasicizmus|klasicizmu]]. Hlavné slovo v tomto druhu [[umenie|umenia]] malo [[Francúzsko]], a to najmä svojou produkciou, z ktorej veľkú časť vyvážali do zahraničia. Vývoj tohto umenia sa sústredil do [[Kráľ (panovník)|kráľovských]] ateliérov, kde pôsobili kresliči a návrhári (napr. [[Jean Berain starší]], [[Claude Gillot]], [[Antoine Watteau]] a mnohí ďalší). Obrazy, ktoré boli súčasťou zariadenia interiéru, mali len dekoratívne poslanie a nachádzali sa často na rímse nad [[dvere|dverami]]. Dôležitou súčasťou interiérovej výzdoby sa stali [[tapiséria|tapisérie]], ktoré vznikali v [[manufaktúra]]ch, boli vytvárané so samostatnými motívmi alebo sa tematicky spájali do sérií (napr. ''Portréty bohov'').
Najznámejšie z manufaktúr boli v [[Beauvais]] a [[Aubusson (Creuse)|Aubusson]], alebo patrili rodinám Gobelinovcov či Savonnerie.<ref>''Svetové dejiny umenia.'' Praha, Cesty 1996, s. 431</ref> Medzi ďalšie významné mená [[Francúzsko|francúzskeho]] dekoratívneho [[umenie|umenia]] patria napr. [[Gilles-Marie Oppenordt]], ktorého majstrovstvo spočívalo v dokonalom spojení nástennej výzdoby so zariadením; z [[maliar (umelec)|maliarov]] sú to napr. [[Jacques de Lajoue]], [[François Boucher]] alebo [[Jean-Baptiste Pillement]].
Veľká pozornosť sa venovala taktiež nábytku. Hoci postupne vznikali nábytkárske dielne aj na ostatných [[Európa|európskych]] [[panovník|panovníckych]] dvoroch, líšili sa od [[Francúzsko|francúzskych]] dielní nielen zručnosťou a originalitou, ale v porovnaní s [[Francúzsko|francúzskymi]] [[umelec|umelcami]] sú ich diela voľnejšie, nakoľko používali viac svetlého [[drevo|dreva]] a bieleho laku. Medzi najobľúbenejšie druhy nábytku patrili rohové skrinky, nízke stolíky a komody, neskôr sa centrom záujmu stali veľké skrine, ktoré boli obľúbené od [[Rakúsko|Rakúska]] až po [[Holandsko]]. Medzi nábytok sa počítali aj prepychové koče a sane, ktoré nezaostávali svojou bohatou výzdobou, ktorá sa niekedy zdala až nevkusná.
Medzi najznámejších umelcov tohto smeru celkom určite patrí [[André Charles Boulle]], ktorý vytváral presný, čistý, klasický nábytok, zdobený kovovými inkrustáciami. V [[Taliansko|Taliansku]] patrí medzi najznámejších výrobcov nábytku [[Pietro Piffetti]] z [[Turín]]a, v [[Mníchov]]e sú to napr. [[Joseph Effner]] a [[François de Cuvilliés]], a medzi najvyhľadávanejších ebenistov patrí [[Joachim Dietrich]]. V [[Anglicko|Anglicku]] sa v tomto období dostali k slovu umelci ako [[William Kent (dizajnér)|William Kent]] alebo [[Thomas Chippendale]], ktorý vytvoril množstvo stoličiek, lôžok a knihovničiek.
=== Barok v hudbe ===
{{Hlavný článok|Baroková hudba}}
[[Baroková hudba]] sa vyvíjala približne medzi rokmi [[1600]] až [[1750]]. Spočiatku bola považovaná za veľmi [[harmónia|harmonicky]] zmätenú, po [[melódia (hudba)|melodickej]] stránke zbytočne komplikovanú, a až [[19. storočie]] jej prinieslo pozitívne hodnotenie. Jej vývoj sa začal trochu netradične v [[Holandsko|Holandsku]]. Najvýznamnejšou [[hudba|hudobnou]] veľmocou v tomto období však bolo [[Taliansko]], odkiaľ sa nová [[hudba]] postupne rozšírila do ostatných [[Európa|európskych]] krajín. Jednou z nemnohých krajín, ktoré [[Taliansko|talianska]] [[hudba|hudobná]] tvorba ovplyvnila len veľmi málo, bolo [[Francúzsko]]. Tu sa podriaďovali nové trendy v [[hudba|hudbe]] potrebám a vkusu kráľovského dvora, a tak sa [[hudobný skladateľ|hudobní skladatelia]] snažili viesť vývoj [[hudba|hudby]] svojou vlastnou cestou.
Barok je však tiež obdobím, v ktorom vznikli nové druhy hudby, napr. [[opera]], [[oratórium (hudba)|oratórium]] alebo [[kantáta]]. Vznikali tiež nové hudobné nástroje, ako napríklad [[čembalo]] (virginal, harpsichord, clavecin) a podobne. Napriek veľkému tlaku reformácie nie je cirkevná hudba vždy v popredí záujmu [[hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]]. Medzi najvýznamnejších barokových skladateľov patria okrem iných [[Johann Sebastian Bach]], [[Georg Friedrich Händel]] a [[Antonio Vivaldi]].
=== Barok v literatúre ===
{{Hlavný článok|Baroková literatúra}}
[[Baroková literatúra]] nepriniesla so sebou takmer nič nové. Nadväzovala na tradície a literárne formy predošlých období ([[stredovek]], [[renesancia]], [[humanizmus]]), prebrala však z [[umenie|umenia]] nového obdobia všetky jeho charakteristické črty, znaky, názory, zakomponovala ich do už známych postupov, vďaka čomu si mohla vytvoriť svoju vlastnú identitu. Napriek tomu sa jej podarilo vyvinúť len veľmi málo rozdielnych prvkov, a to tak v [[poézia|poézii]], ako i v teoretických prácach a [[dráma|dráme]].
=== Barok v divadle ===
{{Hlavný článok|Barokové divadlo}}
[[Barokové divadlo]] prešlo v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] veľkým rozkvetom. Okrem vzniku množstva národných variantov divadla tiež začali vznikať prvé profesionálne [[Divadlo (organizácia)|divadelné súbory]], ktoré nepôsobili len ako zábavný prvok pri slávnostných príležitostiach, ale ich divadelné predstavenia začali navštevovať diváci aj vo svojom voľnom čase.<ref name="Řeč dramatu">{{Knižná referencia|autor=[[Stanislav Perkner|Perkner, Stanislav]] – [[Jan Hyvnar|Hyvnar, Jan]]|názov=''"Řeč dramatu"''|mesto=Praha|vydavateľstvo=Horizont|rok=1987|strana=58}}</ref> Toto obdobie vytvorilo nielen [[Dramatické dielo|dramatické texty]], ale aj modely divadla, ktoré predurčili ďalší vývoj [[Európa|európskej]] divadelnej kultúry. Barokové [[Divadlo (umenie)|divadlo]] a [[dráma]] sú úzko späté s [[Renesancia|renesanciou]], [[Manierizmus|manierizmom]] a [[Klasicizmus|klasicizmom]], nakoľko sa medzi týmito umeleckými smermi v oblasti divadla nedajú určiť presné hranice. Divadelné umenie sa však v každom z európskych štátov prejavovalo veľmi rozdielne (napr. v [[Anglicko|Anglicku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Francúzsko|Francúzsku]]).
== Názory na barok ==
„Pre barok… je základným činiteľom, utvárajúcim jeho charakter, akási dvojlomnosť: snaha postihnúť za viditeľným svetom, prístupným zmyslom, druhý svet, iný život, inú priestorovosť, inú atmosféru. To sa javí nielen v [[obraz]]och a vôbec v [[umelecké dielo|umeleckom diele]], ktoré s obľubou znázorňuje človeka na hraniciach sveta pozemského a sveta nadprirodzeného, v tom hlavne v okamihoch [[smrť|smrti]], ale aj v jeho celom formálnom ustrojení. Barokový maliar vytrháva s obľubou svojho hrdinu alebo scény, zbavuje ich nepreniknuteľným chiaroscurom akejkoľvek súvislosti s [[realita|realitou]] pozemského sveta, ktorý ich obklopuje, alebo ich ponecháva v kontexte ostatného [[život]]a a [[dej|diania]], vybavuje ich takými gestami a farbami, že by ste k nim márne hľadali obdobu v živote okolo seba. Jeho divý [[naturalizmus]] sleduje iba to, aby vás strhol prudšie a hlbšie do mimoriadneho diania, ktoré sa pred vami roztvára, otvoriť vám naliehavejší pohľad do iného sveta, než je vaše prítomné okolie. Jeho tvarovosť sa rozvíja do týchto teatrálnych gest, ako v iných, menej drasticky líčených zobrazeniach, lenže druhý, iný svet týchto nadprirodzených gest má vám byť priblížený tým, že ho nazeráte médiom najskutočnejšej skutočnosti. Je to akýsi sen, zakliaty do zmyslami poznateľnej [[Skutočnosť (realita)|reality]]… Podčiarkol som ako základnú tendenciu baroka snahu spoznať [[Boh]]a cez tento svet, zastihnúť v jeho realite [[Absolútno]], v prirodzenom nadprirodzené.“ ([[Zdeněk Kalista]])<ref>{{cite web|url=http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Barok+kalista+z-e&pobl= |title=FILIT Otvorená filozofická encyklopédia |accessdate=5. september 2008 |accessmonthday= |accessyear= |author=Jozef Piaček a kolektív |last= |first= |authorlink= |coauthors= |date= |year= |month= |format= |work= |publisher= |pages= |language= |archiveurl= |archivedate=}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* Jaroslav Herrout: ''Staletí kolem nás''. [[Praha]] : Orbis, [[1970]].
* Jaroslava Staňková – Josef Pechar: ''Tisíciletý vývoj architektury''. [[Praha]] : Státní nakladatelství technické literatury, [[1979]].
* Robert Cumming: ''Umenie''. [[Bratislava]] : Slovart, [[2007]].
* [[Jozef Minárik]]: ''Baroková literatúra''. [[Bratislava]] : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, [[1984]].
* Jan Kouba: ''ABC hudebních slohů''. [[Praha]] : Supraphon, [[1988]].
* Michael Kitson: ''Barok a rokoko''. [[Bratislava]] : Pallas, [[1972]].
* Léon Moussinac: ''Divadlo od počiatku po naše dni''. [[Bratislava]] : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, [[1965]].
* Stanislav Perkner – Jan Hyvnar: ''Řeč dramatu''. [[Praha]] : Horizont, [[1987]].
* Ludmila Kybalová – Olga Herbenová – Milena La[[marov]]á: ''Obrazová encyklopedie módy''. Praha : Artia, [[1973]].
* ''Barok. Klasicizmus. Empír''. [[Bratislava]] : SVKL, [[1955]].
* ''Svetové dejiny umenia''. [[Praha]] : Cesty, [[1996]].
== Pozri aj ==
* [[Dejiny umenia]]
* [[Dejiny filozofie]]
* [[Dejiny cirkvi]]
* [[Dejiny literatúry]]
* [[Dejiny hudby]]
* [[Dejiny estetiky]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Baroque art|commons_štítok=barokové umenie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.baroccosempre.com/download.php Barok v hudbe]
{{Západné umelecké smery}}
[[Kategória:Barok| ]]
| |||