Mäkkýše: Rozdiel medzi revíziami

Obrázok=[[Súbor:Risbecia tryoni.jpg|250px]]|

Kmeň po slovensky='''Mäkkýše'''|Kmeň po latinsky=Mollusca|

Sú to [[prvoústovce|prvoúste]] živočíchy bez vnútornej [[Oporná sústava|kostry]], preto ich zaraďujeme medzi [[bezstavovce]]. Majú už druhotnú telovú dutinu ([[coelom]]) a na rozdiel od mnohých iných bezstavovcov nikdy nie sú [[článkovanie|článkované]]. Ich telo sa obyčajne skladá z [[hlava|hlavy]] (ktorá ale môže byť redukovaná), vnútornostného vaku a [[sval]]natej nohy (tiež môže podliehať redukcii, alebo môže byť značne pozmenená). Majú záhyb [[pokožka|pokožky]] -  – [[plášť]] (pallium), ktorý niekedy produkuje pevnú schránku zloženú najmä z [[Anorganická látka|anorganickej]] hmoty (hlavne z [[uhličitan vápenatý|uhličitanu vápenatého]]). Žijú v [[sladká voda|sladkých]] aj [[more|slaných vodách]] a tiež na suchej zemi. Sú [[Bylinožravec|bylinožravé]] aj [[dravec|dravé]]. Množstvo mäkkýšov má veľký [[hospodárstvo|hospodársky]] význam, pretože predstavujú doplnok [[potrava|potravy]]. Významný je aj lov a pestovanie [[perla|perál]].

Mäkkýše majú rozličnú veľkosť, od {{mm|0,.5 mm|m}} až do 22 metrov. Na tele mäkkýšov nepozorujeme žiadnu článkovanosť -  – segmentáciu, a to ani u [[larva|larválnych]] štádií. V niektorých prípadoch (''[[Monoplacophora]]'', ''[[Polyplacophora]]'') v stavbe tela badať predsa len istú segmentáciu, táto však nemá nič spoločné so segmentáciou [[coelom]]u (ide o štruktúry ektodermálneho pôvodu). Tvar tela je prispôsobený spôsobu života a na jeho povrchu je množstvo [[sliz]]ových [[žľaza|žliaz]].

Telo je obojstranne (bilaterálne) symetrické (''[[Amphineura]]'', ''[[Monoplacophora]]'', ''[[Scaphopoda]]'', ''[[Cephalopoda]]'' a časť ''[[Bivalvia]]''), no môže byť aj parciálne bilaterálne asymetrické (veľká väčšina ''[[Gastropoda]]'' a časť ''[[Bivalvia]]'').

Súhrnná charakteristika jednotlivých orgánových sústav je často problematická, pretože v stavbe takmer všetkých sústav sú u jednotlivých skupín mäkkýšov značné rozdiely.

Špecifickým znakom mäkkýšov je mohutný rozvoj svalstva na brušnej strane, v čoho dôsledku sú vnútorné orgány vytláčané na chrbtovú stranu. Tým vzniká na brušnej strane mohutný svalový útvar -  – noha (ktorá ale nemá nič spoločné napríklad s [[končatina|končatinou]] stavovcov). Noha môže byť pozmenená na uchopovacie ramená (chápadlá), alebo na plávací orgán. Na nohe sa niekedy nachádzajú tzv. bysové žľazy, ktorých výlučok tuhne vo vode a vďaka tomu sa môžu prichytávať o podklad.

Telová dutina je redukovaný coelom – vzniká jednorázovýmjednorazovým, veľmi vzácne (''[[Nautiloidea]]'') dvojnásobným párovým vyliačením steny [[endoderm]]u ([[črevo|čreva]]). Coelomového pôvodu sú len [[gonáda|gonády]] a srdce v [[osrdcovník]]u (perikard), z ktorého odvádzajú [[metabolit]]y modifikované [[metanefrídie]], nazývané aj [[Bojanove orgány]] (kardiálne nefrídie). Je zaujímavé, že počet srdcových predsiení vždy korešponduje s počtom metanefrídií a [[žiabre|žiabier]] (sú 2, veľmi vzácne 4).

[[Tráviaca sústava]] začína [[ústny otvor|ústnym otvorom]] a prechádza do [[hltan]]u a [[pažerák]]a. Do ústnej dutiny ústia [[slinná žľaza|slinné]], ale aj [[jed]]ové či kyslé žľazy. Majú vápenatý útvar, [[radula|radulu]], ktorý slúži na drvenie, prípadne aj lovenie potravy. Pažerák ústi do priestranného [[žalúdok|žalúdka]], v ktorom sa môže nachádzať [[bielkovina|bielkovinový]] [[kryštál]] uvoľňujúci tráviace [[enzým]]y. Nemajú [[pečeň]] ani [[podžalúdková žľaza|podžalúdkovú žlazu]], ale [[hepatopankreas]], ktorý plní funkciu týchto dvoch orgánov a navyše zhromažďuje zásobné látky. Nasleduje [[črevo]], niekedy so záhybov zväčšujúcim jeho povrch (tento záhyb sa vyskytuje napr. aj u [[obrúčkavce|obrúčkavcov]]), ktorý ústi do plášťovej dutiny.

[[Nervová sústava]] je u väčšiny skupín gangliová. Ganglium je zhluk [[nervová bunka|nervových buniek]] plniacich funkciu [[mozog|mozgu]]. Zo zmyslových orgánov majú [[oko|oči]] (od najjednoduchších [[ploché oko|plochých]] až po [[komorové oko|komorové oči]]), [[hmatadlo|hmatadlá]] a [[statocysta|statocystu]].

[[Obehová sústava]] je otvorená. Srdce pumpuje [[krv]], ktorá sa voľne rozlieva v tele. Môže obsahovať [[krvné farbivo|krvné farbivá]] [[hemocyanín]], ale aj [[hemoglobín]] (ktorý majú tiež napr. cicavce). [[Dýchanie]] zabezpečujú u vodných druhov väčšinou žiabre, ktoré ale nemusia byť vyvinuté (u skupiny [[zubovky]] -  – ''Scaphopoda'') a ich funkciu nahrádza zvlnený okraj plášťa. Malá skupina suchozemských mäkkýšov dýcha bohato prekrvenou plášťovou dutinou.

[[Schránka]] sa skladá z 90% anorganickej a 10% [[organická látka|organickej hmoty]]. Anorganická schránka je z uhličitanu vápenatého (CaCO₃). Zriedkavo obsahuje schránka aj [[síričitan vápenatý|siričitan vápenatý]] (CaSO₃). Môže byť rôzne utváraná. Má 1 až 3 vrstvy, ktoré sa nazývajú (smerom zvnútra von) ''periostracum'', ''ostracum'' a ''hypostracum''. Schránka je utváraná buď z jedného (ulitníky) alebo z dvoch (lastúrniky) dielov. V procese [[vývin]]u vzniká schránka vo vnútri tela mäkkýša a až neskôr sa dostáva na povrch. U hlavonožcov ale celý život zostáva vo vnútri a má podobnú funkciu ako endoskelet u stavovcov -  – upína sa na ňu svalstvo. U ulitníkov môže byť schránka [[špirála|špirálovito]] zatočená a posunutá na jednu stranu tela živočícha.