Fonograf: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
na upravu, chyba categ |
||
Riadok 1:
{{na úpravu}}
{{wikify}}
Fonograf alebo gramofón bol najrožšírenejší prístroj na počúvanie reprodukovanej hudby od roku 1870 do 80-tych rokov 20. storočia.▼
▲'''Fonograf
== História ==
'''Fonautograf'''
Prvý známy vynález fonografického nahrávacieho zariadenia je '''fonautograf''', patentovaný [[25. marca]] [[1857]]. Vynašiel ho francúz Edouard-Leon Scott. Dokázal zachytiť zvuk na viditeľné médium ale nebol určený na prehrávanie nahratého zvuku. Zariadenie pozostávalo zo suda alebo lievika pripojeného k membráne. Membrána bola pripojená k ihle, ktorá zapísala záznam zvuku na začiernené sklo. Fonautograf bol používaný na štúdium zvuku a reči. Jeho význam bol plne pochopený až s vynálezom fonografu, ktorý ukázal že priebeh signálu zapísaný fonautografom bola nahrávka, ktorú bolo možné opäť prehrať.
'''Fonograf'''
[[Thomas Alva Edison]] ohlásil vynález fonografu-zariadenia na nahrávanie a prehrávanie zvuku [[21. novembra]] [[1877]] a demonštroval ho po prvý krát [[29. novembra]]. Fonograf bol patentovaný [[19. februára]] [[1878]]. Zvuk bol na prvom fonografe zapisovaný na valec potiahnutý staniolovou fóliou a otáčaný ručne pomocou kľuky. Pri reprodukcii bolo nutné otáčať kľukou rýchlosťou podobnou tej pri nahrávaní aby bol zvuk zrozumiteľný. Patentovaný fonograf už obsahoval naťahovací strunový motor a experimentálny diskový fonograf. Edison však ďalej až do roku 1913 pracoval s valcovým fonografom v presvedčení o vedeckej korektnosti tohto prístupu. V roku 1886 [[Alexander Graham Bell]], Chichester Bell a Charles Tainter použili odolnejší voskový valec a pripevnili ihlu ako nástroj na rezanie čím dostali čistejšiu nahrávku. Svoju verziu patentovali pod názvom grafofón.
| |||