Kostol: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
od Bronta
Riadok 1:
''Tento článok je o kresťanských kostoloch, ostatné pozri v článku [[sakrálna stavba]].''
 
[[Súbor:Kostol sv. Štefana, Piešťany (2008).jpg|thumb|Kostol svätého Štefana v [[Piešťany|Piešťanoch]]]]
'''Kostol ''' sa najčastejšie definuje ako [[kresťanstvo|kresťanská]] [[budova]] určená primárne na [[bohoslužba|bohoslužby]] (v užšom zmysle len na verejné bohoslužby). Existujú však aj iné definície - podrobnosti pozri v kapitole Definícia.
 
== Definícia ==
'''Kostol''' (odvodené z [[latinčina|lat.]] castellum - hrad, pevnosť) je [[sakrálna stavba]], ktorá slúži [[kresťanstvo|kresťanom]]<ref>[http://slovniky.korpus.sk/?w=kostol&s=exact&c=y2f2&d=kssj4&ie=utf-8&oe=utf-8 Krátky slovník slovenského jazyka 4] uvádza: "kostol -a m. budova na (kresť.) bohoslužby, chrám".</ref> (v širšom zmysle aj nekresťanom<!--<ref>podľa Krátkeho slovníka cudzích slov sa slovo kostol vzťahuje na všetkých kresťanov (aj nekresťanov) - TÚTO INFORMÁCIU SOM SEM VLOŽIL ALE ZATIAĽ JU NEMÁM OVERENÚ</ref>-->) na výkon [[bohoslužba|bohoslužieb]]. [[Latinská cirkev|Rímskokatolícke]] kánonické právo pod označením kostol rozumie posvätnú budovu, určenú na božský kult, do ktorej veriaci majú právo prichádzať, aby v nej najmä verejne vykonávali božský kult ([[CIC]], kán. 1214).
V literatúre sa vyskytujú nasledujúce definície slova kostol:
 
A. Kostol ako budova (definície sú zoradené približne od najširšej po najužšie, najčastejšie sa vyskytuje definícia č. 2a ):
Východní kresťania (čiže [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíci]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávni]]) nepoužívajú slovo kostol<ref name=sudorc>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor| meno = Karol| autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kostolov sú tisícky, pribúdajú nové| periodikum = Denník SME| odkaz na periodikum = Denník SME| rok = 2011 | mesiac = jún | ročník = 19| číslo = 141| strany = 8 | url = | issn = 1335-440X}}: "Gréckokatolícka cirkev (nepoužíva termín kostol, ale chrám a cerkov či cerkva)"</ref> a označujú svoje kostoly ako [[cerkev]] alebo [[chrám]]<ref>Porov. cerkev. In: {{Citácia knihy
*1. Kostol je (kresťanská aj nekresťanská) budova určená na bohoslužby; chrám<ref name="KSSJ">kostol. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Balážová
| titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| meno = Ľubica
| odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| vydanie = 4
| typ vydania = dopl. a upr.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2003
| isbn = 80-224-0750-X
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=kostol&s=exact&c=g026&d=kssj4&ie=utf-8&oe=utf-8#
| počet strán = 985
| strany = 269
}}</ref><ref>kostol. In: {{Citácia knihy
| titul = Synonymický slovník slovenčiny
| odkaz na titul = Synonymický slovník slovenčiny
| vydanie = 3
| typ vydania = nezm.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2004
| isbn = 80-224-0801-8
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=kostol&s=exact&c=U1df&d=sss&ie=utf-8&oe=utf-8#
| počet strán = 998
| strany =
}}</ref><ref>kostol. In: ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]''. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=kostol&s=exact&c=o841&d=peciar&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online]</ref><ref>kostel. In: ''[[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]''. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=kostol&s=exact&c=Z552&d=bernolak&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = kostel. In: Elektronický slovník staré češtiny
| spoluautori = et al.
| url = http://vokabular.ujc.cas.cz/hledani.aspx
| titul = [[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovník súčasného slovenského jazyka : A-G]]
| dátum vydania =
| vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| miestodátum aktualizácie = Bratislava17.06.2016
| dátum prístupu = 8.2.2017
| vydavateľ = Ústav pro jazyk český AV ČR
| miesto = Praha
| poznámka = [zadať „kostel“ do jednoduchého vyhľadávania, zvoliť ''Elektronický slovník staré češtiny'']
}}</ref><ref name="zeno1">{{Citácia knihy
| priezvisko = Adelung
| meno = Johann Christoph
| odkaz na autora = Johann Christoph Adelung
| titul = Grammatisch-kritisches Wörterbuch der hochdeutschen Mundart : Band 2
| vydanie = 2
| vydavateľ =
| miesto = Leipzig
| rok = 1796
| url = http://www.zeno.org/Adelung-1793/A/Kirche,+die
| strany = 1581{{--}}1583
}}</ref>
*2. Kostol je a) kresťanská budova určená (najmä) na bohoslužby; kresťanský chrám<ref name="KSSJ"/><ref>kostel. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Chodura
| meno = Radko
| titul = Malý slovník pojmů sakrální architektury : [stručný výklad pojmů typologie sakrální architektury a stavebně-historického tvarosloví]
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = V Českých Budějovicích
| vydavateľ = Jihočeská univerzita, Teologická fakulta
| rok = 1999
| isbn = 80-7040-312-8
| edícia = Studie Teologické fakulty Jihočeské univerzity
| zväzok edície = 7
| počet strán = 60
| strany = 30
}}</ref><ref>kostel. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Tretera
| meno = Jiří Rajmund
| priezvisko2 = Horák
| meno2 = Záboj
| titul = Slovník církevního práva
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Grada]]
| rok = 2011
| isbn = 978-80-247-3614-3
| počet strán = 147
| strany = 70{{--}}71
}}</ref><ref>kostol. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Paulička
| meno = Ivan
| odkaz na autora =
| spoluautori = et al.
| titul = Všeobecný encyklopedický slovník II G-L
| odkaz na titul = Všeobecný encyklopedický slovník
| vydanie = 1
| typ vydania = slovenské
| miesto = Praha
| vydavateľ = Ottovo nakladatelství v divízii Cesty
| rok = 2002
| isbn = 80-7181-659-0
| počet strán = 943
| strany = 667
}}</ref><ref>kostel. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Brouček
| meno = Stanislav, ed.
| priezvisko2 = Jeřábek
| meno2 = Richard, ed
| titul = Lidová kultura: národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Etnologický ústav Akademie věd České republiky v Praze a Ústav evropské etnologie Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně v nakl. Mladá fronta
| rok = 2007
| isbn = 978-80-204-1712-1
| počet strán = 634
| strany = 397
}}</ref><ref name="SSSJ">kostol. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Jarošová
| meno = Alexandra, ed.
| priezvisko2 = Buzássyová
| meno2 = Klára, ed
| titul = Slovník súčasného slovenského jazyka H{{--}}L
| odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2011
| isbn = 978-80-224-1172-1
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=kostol&s=exact&c=Pd53&d=sssj2&ie=utf-8&oe=utf-8#
| počet strán = 1087
| strany =
}}</ref><ref>{{beliana|6|chrám|555}}</ref><ref>chrám. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Petrusek
| meno = Miloslav
| odkaz na autora = Miloslav Petrusek
| spoluautori = et al.
| titul = Velký sociologický slovník I A-O
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Karolinum
| rok = 1996
| isbn = 80-7184-164-1
| počet strán = 747
| strany = 411
}}</ref>; b) v užšom zmysle len takáto budova resp. chrám u katolíkov alebo protestantov<ref>chrám. In: {{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| spoluautori =
| prekladatelia =
| titul = Ateistický slovník
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Pravda (slovenský tlačový kombinát)|Pravda]]
| rok = 1984
| počet strán = 631
| strany = 220
}}</ref><ref>chrám. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Farrugia
| meno = Edward G.
| priezvisko2 = Ambros
| meno2 = Pavel
| spoluautori = ed.
| prekladatelia = Adam Mackerle
| titul = Encyklopedický slovník křesťanského Východu
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Olomouc
| vydavateľ = Refugium Velehrad-Roma
| rok = 2010
| isbn = 978-80-7412-019-0
| edícia = Prameny spirituality
| zväzok edície = 15
| počet strán = 1039
| strany = 395{{--}}396
}}</ref> (porov. aj nižšie kapitolu Kostol u slovenských východných kresťanov)
*3. Kostol je kresťanská budova určená na verejné bohoslužby (V zmysle definícií použitých v súčasnom Kódexe kánonického práva ide o opak kaplnky a súkromnej kaplnky)<ref>§ 1214 – 1229 KKP 1983 https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/kodex-kanonickeho-prava/c/4-posvacovacia-uloha-cirkvi (Poznámky: Citát definície: Kostol je „posvätná budova, určená na božský kult, do ktorej veriaci majú právo prichádzať, aby v nej najmä verejne vykonávali božský kult“. Slovo „posvätná“ tu znamená, že musí byť posvätená alebo aspoň požehnaná (porov. § 1205, § 1217). Výraz „božský kult“ znamená bohoslužba (porov. napr. nemecký preklad kódexu http://www.vatican.va/archive/DEU0036/__P4H.HTM)</ref><ref>Kirche. In: ''Brockhaus - die Enzyklopädie Digital''. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.</ref><ref>kostol. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Vragaš
| meno = Štefan
| odkaz na autora =
| spoluautori = a kol.
| titul = Teologický a náboženský slovník I A-K
| odkaz na titul = Teologický a náboženský slovník
| vydanie = 1
| vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha
| miesto = Trnava
| rok = 2006
| isbn = 80-2247162-0932620-41
| kapitolapočet strán = 352
| strany = 416329
}}</ref><ref>kostol. In: {{Citácia knihy
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=cerkev&s=exact&c=Df91&d=sssj&ie=utf-8&oe=utf-8#
| titul = Malá slovenská encyklopédia
| odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers
| rok = 1993
| isbn = 80-85584-12-3
| počet strán = 822
| strany = 360
}}</ref><ref>kostel. In: {{Citácia knihy
| titul = Technický slovník naučný 4 K{{--}}L
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = Encyklopedický dům
| rok = 2003
| isbn = 80-86044-21-1
| počet strán = 420
| strany = 206
}}</ref><ref name="zeno1"/>
*4. Kostol je „[kresťanská] jednoduchá alebo až nádherná a umelecky cenná vysoká a rozľahlá stavba, so vstavanou vežou, ozdobenou na vrchole viditeľným kovovým krížom a vo svojom vnútri obsahujúca jeden alebo aj viacero zvonov“<ref>kostol. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Ďurica
| meno = Ján
| odkaz na autora = Ján Ďurica (teológ)
| spoluautori = ed.
| titul = Stručný katolícky teologický slovník
| odkaz na titul = Stručný katolícky teologický slovník
| vydanie = 1
| miesto = Trnava
| vydavateľ = Dobrá kniha
| rok = 2015
| isbn = 978-80-7141-991-4
| počet strán = 1034
| strany = 486
}}</ref>
*5. Kostol je „kresťanský sakrálny objekt väčších rozmerov“<ref>kostol. In: {{Citácia knihy
| titul = Malá encyklopédia Slovenska A{{--}}Ž
| odkaz na titul = Malá encyklopédia Slovenska
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 1987
| počet strán = 664
| strany = 243
| poznámka = poznámka: 1. „Sakrálny“ tu podľa ostatného textu hesla zrejme znamená len „bohoslužobný“ 2. „Väčších rozmerov“ má zrejme naznačovať opak kaplnky, pretože tá je na s. 219 definovaná ako „menšia sakrálna stavba…“
}}</ref>
*historicky aj<ref name="zeno1"/><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Adelung
| meno = Johann Christoph
| odkaz na autora =
| titul = Grammatisch-kritisches Wörterbuch der hochdeutschen Mundart : Band 1
| vydanie = 2
| vydavateľ =
| miesto = Leipzig
| rok = 1796
| url = http://www.zeno.org/Adelung-1793/A/Bethhaus,+das?hl=bethhaus
| strany = 939
}}</ref>:
**6. Kostol je kresťanská budova určená na verejné bohoslužby, ku ktorej patrí samostatná obec (farnosť), t. j. opak kaplnky
**7. Kostol je kresťanská budova určená na verejné bohoslužby, ktorá nie je (len) modlitebňa (t.j. v kostole podľa tejto definície sa robia aj iné úkony než len modlenie a kázanie a budova má spravidla zvony)
 
B. Kostol ako obrady:
*8. Kostol znamená hovorovo bohoslužobné obrady v kresťanskej budove určenej (najmä) na bohoslužby<ref name="SSSJ"/>
 
Nasledujúci text článku sa zaoberá iba kostolom ako kresťanskou budovou (t. j. definície č. 2-7 hore, primárne definícia č. 2a). O kostole ako chráme všeobecne (t. j. definícia č. 1 hore) pozri článok [[chrám]]. O kostole ako obradoch (t. j. definícia č. 8 hore) pozri v článku [[bohoslužba]].
 
== Kostol ako kresťanská budova ==
=== Kostol v Kódexe kánonického práva===
Podľa [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]] (§ 1214) je kostol „posvätná budova, určená na božský kult, do ktorej veriaci majú právo prichádzať, aby v nej najmä verejne vykonávali božský kult“. Opakom je [[kaplnka]] a [[súkromná kaplnka]]. Pozri aj vyššie uvedené poznámky k definícii č. 3.<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/kodex-kanonickeho-prava/c/4-posvacovacia-uloha-cirkvi</ref>
 
=== Kostol u slovenských východných kresťanov===
Východní kresťania (čiže [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíci]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávni]]) nepoužívajú slovo kostol<ref name=sudorc>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor| meno = Karol| autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kostolov sú tisícky, pribúdajú nové| periodikum = Denník SME| odkaz na periodikum = Denník SME| rok = 2011 | mesiac = jún | ročník = 19| číslo = 141| strany = 8 | url = | issn = 1335-440X}}: "Gréckokatolícka cirkev (nepoužíva termín kostol, ale chrám a cerkov či cerkva)"</ref> a označujú svoje kostoly ako [[cerkev]] alebo [[chrám]]<ref>Porov. cerkev. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Balážová
| priezvisko = Jarošová
| meno = Alexandra, ed.
| priezvisko2 = Buzássyová
| meno2 = Klára, ed
| titul = Slovník súčasného slovenského jazyka A-G
| vydavateľ = Veda
| miesto = Bratislava
| rok = 2006
| isbn = 80-224-0932-4
| strany = 416
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=cerkev&s=exact&c=Df91&d=sssj&ie=utf-8&oe=utf-8#
}}</ref>. Jeden typ pravoslávneho a gréckokatolíckeho chrámu sa volá [[Sobor (chrám)|sobor]].
 
=== Dejiny kostolov ===
Na Slovensku je vyše 4000 kostolov a cerkví.<ref>[https://dennikn.sk/160769/kostoly-slovenska-mapa-fotky/ Kostoly Slovenska: mapa, fotky a vyhľadávanie]</ref> Za najstarší je považovaný [[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)|kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch]].<ref name=sudorpocet>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor| meno = Karol| autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kostolov sú tisícky, pribúdajú nové| periodikum = Denník SME| odkaz na periodikum = Denník SME| rok = 2011 | mesiac = jún | ročník = 19| číslo = 141| strany = 8 | url = | issn = 1335-440X}}</ref>
{{Hlavný článok|Kresťanská sakrálna architektúra}}
 
=== Kostoly na Slovensku ===
Na Slovensku je vyše 4000 kostolov (vrátane cerkví).<ref>[https://dennikn.sk/160769/kostoly-slovenska-mapa-fotky/ Kostoly Slovenska: mapa, fotky a vyhľadávanie]</ref> Za najstarší sa považuje [[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)|kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch]].<ref name=sudorpocet>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor| meno = Karol| autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kostolov sú tisícky, pribúdajú nové| periodikum = Denník SME| odkaz na periodikum = Denník SME| rok = 2011 | mesiac = jún | ročník = 19| číslo = 141| strany = 8 | url = | issn = 1335-440X}}</ref>
 
O dejinách kostolov na Slovensku pozri:
*[[Kresťanská_sakrálna_architektúra#Kresťanská sakrálna architektúra na Slovensku|Kresťanská sakrálna architektúra na Slovensku]]
*[[Drevená sakrálna architektúra na Slovensku]]
 
== Referencie ==
<references />
{{referencie}}
 
== Pozri aj ==
* [[Chrámkatedrála]]
* [[Cerkevbazilika]]
* [[Katedrálacerkev]]
* [[Mešita]]
* [[Kresťanská sakrálna architektúra]]
 
== Iné projekty ==
Řádek 36 ⟶ 288:
 
== Externé odkazy ==
* [httpshttp://denniknapsida.sk/160769/kostoly apsida.sk -slovenska-mapa-fotky/ Fotogalériaencyklopédia stredovekých kostolovkostolíkov na Slovensku]
 
{{Architektonický výhonok}}