Uzbekistan: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
Infobox
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 67:
[[31. augusta]] [[1991]] vyhlásil Uzbekistan [[nezávislosť]] od [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. V nasledujúcom referende sa väčšina obyvateľstva vyslovila pre nezávislosť a zvrchovanosť republiky.
 
Začiatky osídľovania územia Uzbekistanu sú spojené s bojovými kočovnými kmeňmi ''Massagetov'' a ''Sakonov'' (prvé tisícročie pred Kr.). Od 7. storočia pred Kr. sa na jednotlivých častiach územia nachádzali ríše [[Chorasmia]], [[Baktria]] a [[Partská ríša|Partia]], potom sa územie stalo súčasťou ríše [[Achajmenovci|Achajmenovcov]]. V rokoch 329-327 pred Kr. dobyl tuto časť [[Ázia|Ázie]] [[Alexander Veľký]], v 3. - 2. storočí pred Kr. bolo územie súčasťou ríše [[Seleukovci|Seleukovcov]], na prelome nášho letopočtu sa do [[4. storočia]] stalo súčasťou [[Kušáni|Kušánskej ríše]]. V [[6. storočie|6. storočí]] sa na tomto území usadili turkménske kmene. V [[8. storočie|8. storočí]] bol Uzbekistan dobytý [[Arabi|Arabmi]], čo viedlo k [[islam]]izácii obyvateľstva. V prvej polovici [[13. storočia]] bolo územie ovládnuté [[Mongoli|Mongolmi]] a v [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]] sa stalo súčasťou [[Timur LenkTímúr|Timúrovej ríše]]. Kočovné uzbecké kmene sa sem prisťahovali na prelome [[15. storočie|15.]] a [[16. storočia]]. Od [[16. storočia]] si územie začalo podmaňovať cárske [[Rusko]].
 
Po februárovej revolúcii roku [[1917]] v [[Rusko|Rusku]] vznikol v [[Taškent]]e turkestánsky výbor dočasnej vlády, ale zároveň došlo aj k vytvoreniu sovietu. [[Uzbeci]] (moslimovia) nemali zastúpenie v týchto orgánoch, ale založili ''Islamskú radu'' a ''Islamské reformistické hnutie'' a v decembri [[1917]] ustavili vlastnú vládu, ktorá však bola sovietskou mocou zlikvidovaná. Uzbekistan sa stal v apríli [[1918]] súčasťou [[Turkestanská ASSR|Turkestanskej ASSR]] v rámci ruskej federácie. V rokoch [[1918]] až [[1919]] bol [[Turkmenistan]] ovládnutý ''belogvardejcami'' v čele s admirálom [[Alexander Vasilievieč Kolčak|Kolčakom]]. V tomto období vypuklo v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]] povstanie tzv. ''basmačov'', ktoré bolo síce [[Červená armáda|Červenou armádou]] potlačené, ale zvyšky povstalcov sa udržali až do roku [[1933]]. Roku [[1924]] v rámci národnostnej reorganizácie sovietskych republík vznikla [[Uzbecká sovietska socialistická republika]], ktorej súčasťou boli dve autonómne republiky ([[Tadžická ASSR|Tadžická]] a [[Karakalpacká ASSR|Karakalpacká]]). Roku [[1956]] bola k republike pripojená južná časť [[Kazachstan]]u. Do roku [[1990]] sa republika vyvíjala v rámci [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]].
 
Výstavbou [[socializmus|socializmu]] sa nepodarilo vyriešiť základné problémy tejto oblasti sovietskeho impéria, a preto v rámci demokratických zmien v [[Sovietsky zväz|ZSSR]] vypukli v máji [[1989]] národnostné konflikty medzi uzbeckým obyvateľstvom a meschetskými Turkmi (boli sem deportovaní z [[Gruzínsko|Gruzínska]] v 40. rokoch), pri ktorých zahynulo mnoho ľudí. Do konfliktu zasiahli vojskavojská ministerstva vnútra [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. Vo februári [[1990]] sa konali po prvýkrát slobodné voľby, v ktorých bolo navrhnutých niekoľko kandidátov, v marci sa uskutočnili prvé prezidentské voľby a v júni [[1990]] bola schválená deklarácia o suverenite republiky. V decembri [[1990]] vyhlásila deklaráciu o zvrchovanosti [[Karakalpacká autonómna sovietska socialistická republika]], ktorá zároveň zmenila názov na [[Karakalpacká sovietska republika|Karakalpackú sovietsku republiku]].
 
Nezávislosť Uzbekistanu bola vyhlásená [[31. augusta]] [[1991]], v decembri [[1991]] sa republika stala zakladajúcim členom [[SNŠSpoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]]. [[Islam Karimov]] bol 86% hlasmi potvrdený do úradu prezidenta aj vo voľbách roku [[1991]]. [[8. decembra]] [[1992]] bola prijatá nová, pluralitná ústava. V referende [[26. marca]] [[1995]] voliči podporili návrh, aby [[Islam Karimov|I. Karimov]] zostal prezidentom až do roku [[2000]]. 9. januára 2000 bol znovu zvolený za prezidenta so ziskom skoro 92% hlasov. Oboje prezidentské voľby boli označované ako sfalšované a nedemokratické.
 
== Prírodné podmienky ==