Rock: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
ref. |
|||
Riadok 54:
[[Súbor:Punk-27947.jpg|thumb|Dvaja punkeri z 80. rokov. „Vizáž prvých punkerov mala za úlohu provokovať a zároveň vyjadriť pocit odcudzenosti.“<ref>Smolík (2010), str. 177</ref>]]
V 50. rokoch a 60. rokoch boli medzi britskou mládežou aktívne subkultúry [[Teddy Boys|Teddy Boy]] a [[Rocker (subkultúra)|Rocker]], ktoré sa viazali na americký rokenrol.<ref name="Brake">{{Citácia knihy|meno=Mike|priezvisko=Brake|titul=Comparative Youth Culture: the Sociology of Youth Cultures and Youth Subcultures in America, Britain, and Canada|miesto=Abingdon|vydavateľ=Routledge|rok vydania=1990|ISBN=0-415-05108-8|strany= 73–9 a 90–100|počet strán=238}}</ref><ref>Smolík (2010), str. 127-131</ref> [[Kontrakultúra 60. rokov]] a hnutie hippies boli úzko späté so [[psychedelický rock|psychedelickým rockom]].<ref name="Brake"/> V polovici 70. rokov v USA „pomerne primitívna hudba“ a militantná rétorika hudobných skupín našla odozvu v širších vrstvách nespokojnej mládeže<ref>Smolík (2010 ), str. 175</ref> a vytvorila sa punková subkultúra, ktorej špecifický vzhľad bol dielom britskej módnej návrhárky [[Vivienne Westwood]]ovej a ktorý sa následne rozšíril do celého sveta.<ref>P. A. Cunningham and S. V. Lab, ''Dress and Popular Culture'' (Madison, WI: Popular Press, 1991), ISBN 0-87972-507-9, str. 83.</ref> Z punkovej scény sa vynorili subkultúry [[Gotická subkultúra|Goth]] a [[Emo]], obe dve známe svojím špecifickým vizuálnym štýlom.<ref>L. M. E. Goodlad a M. Bibby, ''Goth: Undead Subculture'' (Durham, NC: Duke University Press, 2007), ISBN 0-8223-3921-8.</ref><ref>Smolík (2010), str. 228</ref> Na prelome 70. a 80. rokov vznikla [[heavymetalová subkultúra]] typická svojím vzhľadom: dlhé vlasy a džínsové či kožené oblečenie.<ref>Smolík (2010), str. 209</ref>
Heavymetalovej scéne, ktorá má vlastné nepísané zákony týkajúce sa autenticity, prischla prezývka „odcudzená subkultúra“ („subculture of alienation“).<ref name="JQS">"Three profiles of heavy metal fans: A taste for sensation and a subculture of alienation." In ''Journal Qualitative Sociology''. Publisher Springer Netherlands. ISSN 0162-0436 (Tlačená verzia) 1573-7837 (Online verzia). Zväzok 16, číslo 4 / December 1993. Strany 423 – 443</ref> Podľa tohto zákona musia byť muzikanti bezvýhradne oddaní muzike a subkultúre, ktorá ich podporuje, nesmú sa uchádzať o pozornosť médií a nikdy nesmú „zradiť“.<ref>Weinstein, str. 46, 60, 154, 273</ref> A od fanúšikov sa zase vyžaduje „odpor voči systému a odluka od spoločnosti.“<ref>Weinstein (2000), str. 166</ref>
[[Televízia]], [[rozhlas]], [[časopis]]y, ziny, letáky, príručky a v neposlednej rade [[internet]] slúžia na komunikáciu, cirkuláciu a rozširovanie názorov, štýlov, hudby a ideológie, spájajúce jednotlivé subkultúry zvnútra i medzi sebou.<ref name="smo83">Smolík (2010), str. 83-84</ref> Zaujímavý z tohto pohľadu je predovšetkým fenomén fanzinov, resp. zinov (z angl. ''magazine'').<ref>Hebdige (2012), str. 169</ref> Tieto úzko zamerané plátky majú korene v malých literárnych a umeleckých časopisoch 40. a 50. rokov, ale tiež v [[disident]]ských [[samizdat]]ových publikáciách vychádzajúcich v krajinách bývalého komunistického tábora. Zinová kultúra nabralo tempo v polovici 80. rokov. V súčasnosti ustúpili internetovému priestoru a [[blog]]om, ktoré ziny čiastočne nahradili.<ref name="smo83"/>
Riadok 76:
{{Pozri aj|Rockabilly}}
[[Súbor:Elvis Presley promoting Jailhouse Rock.jpg|thumb|left|upright|[[Elvis Presley]] na propagačnej fotografii k filmu ''[[Jailhouse Rock (film)|Jailhouse Rock]]'' v roku 1957.]]
V polovici [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] začínajú umelci z oblasti [[country and western]] a [[Mainstream|hlavného prúdu]] modernej [[Populárna hudba|populárnej hudby]] prejavovať záujem o hudobný materiál ([[R&B]]), ktorý bol až dovtedy takmer výhradne určený pre černošské mestské obyvateľstvo.<ref name="mat330"></ref><ref name="wein246"/> Prvým významným predstaviteľom tejto tendencie bol [[Bill Haley]], ktorý adaptoval pôvodne černošskú nahrávku „Rock Around The Clock“ a ktorá sa stala v roku 1955 svetovým hitom.<ref>P. Browne, ''The Guide to United States Popular Culture'' (Madison, WI: Popular Press, 2001), ISBN 0-87972-821-3, str. 358.</ref> Rýchlo sa objavili jeho ďalší nasledovníci. [[Elvis Presley]] sa v roku 1956 presadil svojim hitom „Heartbreak Hotel“ a takmer okamžite sa stal idolom mladej generácie. Práve Elvis Presley znamenal veľký medzník v prudkom náraste kultu hviezd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/elvis-presley-mn0000180228/biography|titul=Elvis Presley Biography|vydavateľ=AllMusic|dátum prístupu=2016-12-18|meno=Richie|priezvisko=Unterberger}}</ref> V tomto prvom období bol nový hudobný štýl známy pod označením '''rock and roll'''. Označenie rock sa začalo používať až od druhej polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]], kedy už bolo možné jasne rozpoznať jednotnosť vývojovej línie, ktoré vytvárali ďalšie etapy v premenách tohto druhu hudby. <ref name="mat330">Matzner (1983), str. 330</ref>
[[Súbor:Buddy_Holly_%26_The_Crickets_publicity_portrait_-_cropped.jpg|thumb|right|Buddy Holly a jeho skupina The Crickets. Napriek tomu, že jeho úspech trval iba rok a pol pred jeho smrťou pri havárii lietadla, podľa názoru kritika Bruce Edera je Holly „jedna z najtvorivejších osobností raných čias éry rock and rollu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Eder|meno=Bruce|titul=Buddy Holly|vydavateľ=AllMusic|url=http://www.allmusic.com/artist/buddy-holly-p4502|dátum prístupu=2016-12-21}}</ref>]]
Za prudký rozvojom rokenrolu v dobe jeho prvého nástupu stál fakt, že mladá generácia mala, následkom povojnového ekonomického boomu, dovtedy nevídanú [[Kúpna sila|kúpnu silu]] – na rozdiel od predvojnových rokov, kedy sa spoločnosť zmietala vo [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej kríze]].<ref>M. Coleman, L. H. Ganong, K. Warzinik, ''Family life in twentieth-century America'' (Greenwood, 2007), str. 216–17.</ref><ref name="wein246">Weinstein (2000), str. 246-247</ref> Veľké nahrávacie spoločnosti a rádiové stanice sa preorientovali na tento nový trh zameraný na mladé publikum a snažili sa z neho čo najviac vyťažiť. Ako píše autor Kary Grow, „rodičia sa v 50. rokoch obávali sexuálnych a náboženských odchýlok, ktoré hudba propagovala, a protestovali voči nej, čo len zvýšilo príťažlivosť hudobníkov pre mladých fanúšikov.“<ref>Grow (2012), str. 15</ref> Ďalším dôvodom nebývalej popularity nového žánru bol technologický pokrok – vylepšenie elektrických gitár, nové [[mikrofón]]y, [[zosilňovač]]e a [[Singel (hudba)|45-otáčkové platne]].<ref name="bog1303">Bogdanov (2002), str. 1303</ref> Vzrástol tiež podiel malých nahrávacích spoločností ako boli [[Atlantic records|Atlantic]], [[Sun Records|Sun]] a [[Chess Records|Chess]] orientujúcich sa na nový žáner.<ref name="bog1303"></ref>
V druhej polovici 50. rokov belošskí umelci zdokonaľujú nový žáner (napr. [[The Everly Brothers]], [[Buddy Holly]] and the Crickets, [[Eddie Cochran]], [[Jerry Lee Lewis]], [[Neil Sedaka]], [[Del Shannon]]). Keďže časť týchto umelcov je ovplyvnená štýlom [[country]], objavuje sa nový pojem „[[rockabilly]]“.<ref>Gilliland (1969), str.7-8</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rockabilly|vydavateľ=AllMusic|url=http://www.allmusic.com/style/rockabilly-ma0000002831|dátum prístupu=2016-12-21}}</ref> Popularizácia rocku prostredníctvom týchto umelcov obracia záujem širšieho obecenstva aj na niektorých černošských hudobníkov, ktorých vychádzajú z rokenrolu (napr. [[Little Richard]], [[Chuck Berry]], [[Fats Domino]]).<ref name="mat330"></ref>
| |||