Turecko: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Recep_Tayyip_Erdogan.PNG|thumb|right| Súčasný autoritársky prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]].Turecko je prezidentskaprezidentská republika. JeOd zavedený16.apríla TREST2017 SMRTIbol odv 16Turecku zavedený trest smrti.aprila2017 Od založenia v roku 1923 sa v Turecku vyvinula silná tradícia [[sekularizmus|sekularizmu]]. <ref name="TR_Secularism">{{Cite book|title=Religion and Politics in Turkey|first=Ali|last=Çarkoğlu|publisher=Routledge, UK|year=2004|isbn=0-415-34831-5|url= }}</ref> Legálny rámec krajiny spravuje [[Ústava Turecka|turecká ústava]]. Stanovuje hlavné princípy vládnutia a ustanovuje Turecko ako unitárny a centralizovaný štát. [[Prezident Turecka|Prezident]] republiky je [[hlava štátu]] a má zväčša iba ceremoniálnu rolu. Prezident je volený na päťročné obdobie v priamych voľbách, pričom prvým priamo zvoleným prezidentom je ten súčasný, [[Recep Tayyip Erdoğan]].

[[Výkonná moc|Exekutívna moc]] je vykonávaná premiérom a Radou ministrov, ktorú spoločne tvoria vládu, zatiaľ čo [[legislatíva|legislatívna]] moc je zaopatrená v jednokomorovom parlamente, vo [[Veľké národné zhromaždenie Turecka|Veľkom národnom zhromaždení Turecka]]. [[Súdnictvo]] je nezávislé od exekutívy a legislatívy, a Ústavnému súdu je daná právomoc rozhodnúť ohľadne súladu veci s právnym rámcom a ústavou krajiny. [[Turecká rada štátu|Rada štátu]] slúži ako posledná inštancia na odvolanie v administratívnych prípadoch, kým Apelačný odvolací súd slúži pre všetky ostatné prípady.<ref name="TR_Constit">{{cite web|url=http://www.byegm.gov.tr/mevzuat/anayasa/anayasa-ing.htm|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070203170110/http://www.byegm.gov.tr/mevzuat/anayasa/anayasa-ing.htm|archivedate=3 February 2007|title=Turkish Constitution|author=Turkish Directorate General of Press and Information|publisher=Turkish Prime Minister's Office|accessdate=16 December 2006|date=17 October 2001}}</ref>

Podporovatelia [[Mustafa Kemal|Atatürkových reforiem]] sú nazývaní [[Kemalizmus|kemalisti]], ich protipól tvoria [[islamisti]], a oba tábory sa líšia v názore na úlohu náboženstva vo verejnom živote.<ref name="FleetFaroqhi2008p357">{{cite book|author1=Kate Fleet|author2=Suraiya Faroqhi|author3=Reşat Kasaba|title=The Cambridge History of Turkey|url= |accessdate=13 June 2013|date=17 April 2008|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-62096-3|pages=357–358}}</ref> Kemalistická pozícia spája prvky [[demokracia|demokracie]] s [[Laicizmus|laickou]] ústavou a [[Západná kultúra|pozápadneným]] [[Sekularizmus|sekularizovaným]] [[Životný štýl|životným štýlom]] , kým podporuje štátne zásahy v [[Ekonomika|ekonomike]], [[Školstvo|školstve]] a inej verejnej sfére.<ref name="FleetFaroqhi2008p357"/> Od osemdesiatych rokov 20.storočia spolu so vzrastom príjmovej nerovnosti a vzdialením sociálnych tried narástol vplyv [[Islamizmus|islamského populizmu]], hnutia podporujúceho podriadenosť autorite, komunálnu solidaritu a sociálnu spravodlivosť, hoci to, čo presadzuje, je v praxi často sporné.<ref name="FleetFaroqhi2008p357"/>

[[Ľudské práva]] v Turecku boli subjektom kontroverzie a medzinárodného odsúdenia. Medzi rokmi 1998 a 2008 [[Európsky súd pre ľudské práva]] vykonal viac ako 1600 rozsudkov proti Turecku pre porušenia ľudských práv, obzvlášť ohľadne práva na život a zákazu mučenia. Iné oblasti, ako práva Kurdov, žien a slobody tlače, tiež priťahujú kontroverziu. Súčasný stav ľudských práv v Turecku sa javí ako značná prekážka vstupu krajiny do EÚ.<ref>{{cite web|url=http://www.europarl.europa.eu/en/pressroom/content/20101025IPR90072|title=Human rights in Turkey: still a long way to go to meet accession criteria|publisher=European Parliament Human Rights committee|date=26 October 2010|accessdate=9 February 2013}}</ref> Podľa [[Výbor na ochranu novinárov|Výboru na ochranu novinárov]] (VON) zaviedla vláda [[Strana spravodlivosti a rozvoja|AKP]] jedny z najväčších zásahov proti slobode médií na svete.<ref name=CPJ>{{cite web|author=Turkey's Press Freedom Crisis|url=http://cpj.org/reports/2012/10/turkeys-press-freedom-crisis-summary.php|title=Turkey's Press Freedom Crisis|publisher=Committee to Protect Journalists|accessdate=9 February 2013}}</ref> Veľké množstvo novinárov bolo zatknutých kvôli obvineniam z „terorizmu“ a „protištátnych aktivít“ (prípady Ergenekon a Balyoz), zatiaľ čo tisíce ďalších boli vyšetrovaných kvôli „pošpiňovaniu tureckosti“ či „urážaní„urážaniu islamu“ v snahe zasiať samokorektúru.<ref name=CPJ/> V roku 2012 identifikoval VON 76 uväznených novinárov, z čoho 61 priamo za ich prácu, čím Turecko predčilo aj krajiny ako Irán, Eritrea či Čína, <ref name=CPJ/> taktiež 9 uväznených hudobníkov za ich tvorbu znamená pre Turecko 3. Miesto na svete po Rusku a Číne.<ref name=freemuse>{{cite web|title=Russia, China and Turkey top yearly list of music freedom violations|url=http://freemuse.org/archives/9534|website=http://freemuse.org|accessdate=19 February 2015}}</ref> Bývalý hovorca [[Ministerstvo vnútra USA|Ministerstva vnútra USA]], Philip J. Crowley, vyhlásil, že USA majú „široké obavy ohľadne trendov zahŕňajúcich zastrašovanie novinárov v Turecku.“<ref>{{cite web|url=http://www.guardian.co.uk/media/greenslade/2011/mar/04/turkey-press-freedom|title=Seven journalists arrested in Turkey|work=The Guardian|date=4 March 2011|accessdate=11 June 2013}}</ref> Krajina má podľa organizácie [[Freedom House]] hodnotenie ‘čiastočne slobodná’.<ref name=freedomhouse>{{cite web|title=Turkey|url=https://freedomhouse.org/country/turkey#.VMnmzS7D8uk|website=https://freedomhouse.org|accessdate=29 January 2015}}</ref>