Turecko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Politika: Opraveny preklep Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d gramatika |
||
Riadok 91:
== Politika ==
[[Súbor:Recep_Tayyip_Erdogan.PNG|thumb|right| Súčasný autoritársky prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]].Turecko je
[[Výkonná moc|Exekutívna moc]] je vykonávaná premiérom a Radou ministrov, ktorú spoločne tvoria vládu, zatiaľ čo [[legislatíva|legislatívna]] moc je zaopatrená v jednokomorovom parlamente, vo [[Veľké národné zhromaždenie Turecka|Veľkom národnom zhromaždení Turecka]]. [[Súdnictvo]] je nezávislé od exekutívy a legislatívy
Premiér je volený parlamentom počas hlasovania o dôvere vláde a je zvyčajne hlavou politickej strany, ktorá má najviac kresiel v parlamente. Súčasný premiér je [[Ahmet Davutoğlu]], ktorý je zároveň od 27. augusta 2014 aj lídrom [[Strana spravodlivosti a rozvoja|Strany spravodlivosti a rozvoja]] (AKP). Po [[Turecké všeobecné voľby 2015|všeobecných voľbách]] v roku 2015 ohlásil Davutoğlu rezignáciu, keďže AKP stratila väčšinu, ostane však dočasným premiérom, pokiaľ nebude sformovaná nová vláda.
Riadok 100:
Ústavný súd má možnosť zastaviť verejné financovanie pre politické strany, ktoré popierajú [[sekularizmus]], či sú naopak [[Separatizmus|separatistické]], môže aj úplne zakázať ich existenciu.<ref>{{Cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/1466160.stm|title=Euro court backs Turkey Islamist ban|publisher=BBC|accessdate=14 December 2006|date=31 July 2001}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/2850601.stm|title=Turkey's Kurd party ban criticised|publisher=BBC|accessdate=14 December 2006|date=14 March 2003}}</ref> Prah zvoliteľnosti je nastavený na vysokých 10% hlasov.<ref name="BYEGM_TrPolSys">{{cite web|url=http://www.byegm.gov.tr/REFERENCES/Structure.htm|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070203025134/http://www.byegm.gov.tr/REFERENCES/Structure.htm|archivedate=3 February 2007 |title=Political Structure of Turkey|author=Turkish Directorate General of Press and Information|publisher=turecko Prime Minister's Office|accessdate=14 December 2006|date=24 August 2004}}</ref>
Podporovatelia [[Mustafa Kemal|Atatürkových reforiem]] sú nazývaní [[Kemalizmus|kemalisti]], ich protipól tvoria [[islamisti]], a oba tábory sa líšia v názore na úlohu náboženstva vo verejnom živote.<ref name="FleetFaroqhi2008p357">{{cite book|author1=Kate Fleet|author2=Suraiya Faroqhi|author3=Reşat Kasaba|title=The Cambridge History of Turkey|url= |accessdate=13 June 2013|date=17 April 2008|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-62096-3|pages=357–358}}</ref> Kemalistická pozícia spája prvky [[demokracia|demokracie]] s [[Laicizmus|laickou]] ústavou a [[Západná kultúra|pozápadneným]] [[Sekularizmus|sekularizovaným]] [[Životný štýl|životným štýlom]]
=== Ľudské práva ===
[[Súbor:Resim 101.jpg|thumb|Levent, [[Istanbul]]]]
[[Ľudské práva]] v Turecku boli subjektom kontroverzie a medzinárodného odsúdenia. Medzi rokmi 1998 a 2008 [[Európsky súd pre ľudské práva]] vykonal viac ako 1600 rozsudkov proti Turecku pre porušenia ľudských práv, obzvlášť ohľadne práva na život a zákazu mučenia. Iné oblasti, ako práva Kurdov, žien a slobody tlače, tiež priťahujú kontroverziu. Súčasný stav ľudských práv v Turecku sa javí ako značná prekážka vstupu krajiny do EÚ.<ref>{{cite web|url=http://www.europarl.europa.eu/en/pressroom/content/20101025IPR90072|title=Human rights in Turkey: still a long way to go to meet accession criteria|publisher=European Parliament Human Rights committee|date=26 October 2010|accessdate=9 February 2013}}</ref> Podľa [[Výbor na ochranu novinárov|Výboru na ochranu novinárov]] (VON) zaviedla vláda [[Strana spravodlivosti a rozvoja|AKP]] jedny z najväčších zásahov proti slobode médií na svete.<ref name=CPJ>{{cite web|author=Turkey's Press Freedom Crisis|url=http://cpj.org/reports/2012/10/turkeys-press-freedom-crisis-summary.php|title=Turkey's Press Freedom Crisis|publisher=Committee to Protect Journalists|accessdate=9 February 2013}}</ref> Veľké množstvo novinárov bolo zatknutých kvôli obvineniam z „terorizmu“ a „protištátnych aktivít“ (prípady Ergenekon a Balyoz), zatiaľ čo tisíce ďalších boli vyšetrovaných kvôli
=== Právo ===
|