Vírus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
- {{Na úpravu}}, preklepy, formulácia, wikilinky
Riadok 1:
{{pozri|škodlivom počítačovom programe|Počítačový vírus}}
 
{{Na úpravu}}
[[Súbor:Influenza A virus - negative stain image TEM.JPG|thumb|Vírus [[chrípka|chrípky]]]]
 
'''Vírus''' je častica pozostávajúca z jadra[[nukleová kyselina|nukleovej kyseliny]] ([[DNA]] alebo [[RNA]]) vloženej do proteínovej[[proteín]]ovej schránky infikujúca živé [[bunka|bunky]] v biologických organizmoch. Vírusy zaraďujeme medzi nebunkové organizmy (''Subcelullata''). Vírusy sú obligátne [[bunka|intracelulárne]] (vnútrobunkové) [[parazit]]y,. znamenáTo toznamená, že sa môžu reprodukovať iba vo vnútri živej bunky, pretože nemajú vlastný [[proteosyntéza|proteosyntetický]] aparát. Veda o vírusoch sa nazýva [[virológia]].

Počas replikácie vírusov v hosťovskej bunke môže dôjsť k poškodeniu DNA bunky alebo k jej alternácii. Zdravé ľudské telo reaguje na vírusy produkciou antivírusových proteínov [[interferónov]], ktoré zabraňujú prechodu infekcie na susedné bunky. Niektoré vírusy mutujú neprestajne, takže hosťovské telo nie je schopné vyvinúť si permanentúpermanentnú odolnosť ako napríklad [[AIDS]] a [[Horúčka Lassa]], ktoré pravdepodobne prešli na ľudí z iných cicavcov. Veda o vírusoch sa nazýva [[virológia]]. Americkí vedci dokázali, že vírusy sa dokážu do ľudskej DNA pevne zabudovať a sú dokonca dedičné.<ref>''bild der wissenschaft: Vererbte Viren'', 1/2009, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 9</ref> V roku [[2008]] bol francúzskym výskumným tímom okolo [[Didier Roult|Didiera Roulta]] objavený vírus ''Sputnikvírus'', ktorý napáda iné vírusy. Bol začlenený do novej skupiny [[virofágy]].<ref>bild der wissenschaft: ''Wenn Viren Schnupfen kriegen'', 12/2008, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 32-33</ref>
 
== Terminológia ==
Řádek 12 ⟶ 13:
Vírusy sa typicky skladajú z dvoch a viac funkčných súčastí:
* genetická informácia vo forme [[nukleová kyselina|nukleovej kyseliny]] - [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] alebo [[RNA]]
* kapsid (nazývaný tiež hlavička) - [[proteín]]ový obal, zložený z kapsomér, v ktorom je uložená genetická informácia
* niektoré vírusy majú aj ďalšiu obalovú vrstvu zloženú z [[lipid]]ov a [[glykoproteín]]ov.
* niektoré vírusy majú aj ďalšie funkčné proteínové súčasti, ako sú rôzne stopky, doštičky, tŕne, nožičky a pod.
 
Řádek 27 ⟶ 28:
==== Infekcia ====
# '''Adsorpcia.''' Prichytenie vírusovej častice (viriónu) na povrch bunky. Daná bunka musí byť citlivá na daný vírus - musí mať na povrchu charakteristické štruktúry ([[ligand]]y), na základe ktorých ju virión rozpozná ako vhodného hostiteľa.
# '''Penetrácia.''' Prienik nukleovej kyseliny do vnútra bunky. V prípade lytického cyklu preniká do bunky celý virión - v prípade rastlinných,živočíšných živočíšnych viriónov, a to [[pinocytóza|pinocytózou]]. Obal vírusu sa následne degraduje v [[cytoplazma|cytoplazme]].
# '''Eklipsa.''' Doslova ''zatmenie''. Je to fáza, v ktorej nie sú vo vnútri bunky viditeľné žiadne infekčné vírusové častice, takže nie je možné svetelným alebo elektrónovým [[mikroskop]]om rozoznať, že je bunka infikovaná. Počas eklipsy prebiehajú biosyntetické procesy. Fág využíva nukleosyntetický a proteosyntetický aparát hostiteľskej bunky na syntézu vlastných enzýmov[[enzým]]ov, štruktúrnych proteínov a na replikáciu vírusovej nukleovej kyseliny. Začne sa [[transkripcia]] génov z DNA vírusu.
# '''Maturácia.''' Dozrievanie, zostavovanie kompletných nových viriónov.
 
Řádek 35 ⟶ 36:
 
=== Lyzogénny cyklus ===
Ako lyzogénny cyklus sa označuje taký životný cyklus vírusu, pri ktorom nenastáva obligátna deštrukcia (''lýza'') hostiteľskej bunky. Má sa za to, že je evolučne mladšou formou vírusového životného cyklu, kedy sa vírusy „naučili“ nezabíjať svojho hostiteľa. Fágy, ktoré sa môžu rozmnožovať buď lytickým, alebo lyzogénnym cyklom, sa nazývajú lyzogénne fágy alebo temperované fágy.
 
==== Latentná fáza ====
Řádek 44 ⟶ 45:
 
==== Aktivácia ====
U provírusov môže dôjstdôjsť k spontánnej reaktivácii a k derepresii transkripcie štruktúrnych génov. Latentná fáza sa preruší, dokončí sa eklipsa a dochádza k maturácii viriónov. Provírus vstupuje do lytického cyklu a po deštrukcii hostiteľskej bunky sa uvoľňujú infekčné vírusové častice.
 
==== Začlenenie vírusu do genómu bunky ====
* '''Dvojvláknový [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] vírus''': Dochádza k priamemu včleneniu genetickej informácie vírusu do genómu hostiteľskej bunky.
* '''Jednovláknový [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] vírus''': Vírus si dosyntetizuje druhé vlákno DNA a následne začlení svoju genetickú informáciu do genómu bunky.
* '''Retrovírus:''' Špecifická skupina [[RNA]] vírusov obsahuje gén, ktorý kóduje [[enzým]] [[reverzná transkriptáza]] (RNA-závislá [[DNA [[polymeráza]]). '''Reverzná transkriptáza dokáže prepísať [[RNA]] vírusu do [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]], ktorá sa začlení do genómu bunky.'''
 
== Ochrana proti vírusom ==
=== Prokaryoty ===
Baktérie môžu byť rezistentné voči vírusom vďaka [[mutácia|mutácii]], ktorá blokuje jeden z krokov vírusového cyklu. Veľmi často je to mutácia v nejakom proteíne [[bunková stena|bunkovej steny]], takže vírus „nerozozná“ svojho hostiteľa a nedochádza k absorpcii.
 
=== Eukaryoty ===