Vincenzo Bellini: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
popis osoby |
d wikilinky |
||
Riadok 27:
Prvotné hudobné vzdelanie mu poskytol dedo. V roku [[1819]] opustil Cataniu a začal študovať na konzervatóriu v [[Neapol]]e s finančnou podporou mesta Catania. Do roku [[1822]] bol žiakom [[Niccolò Antonio Zingarelli|Nicolò Zingarelliho]] a študoval diela majstrov [[Neapolská operná škola|neapolskej školy]], ale aj [[Joseph Haydn|Josepha Haydna]] a [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wofganga Amadea Mozarta]]. Tu prežil aj veľký ľúbostný román s Maddalenou Fumaroli, keď obaja milenci bojovali s nepriazňou Maddaleninho otca, úradníka magistrátu, ktorý obyčajného čembalistu nepovažoval za vhodného ženícha.
Jeho prvá opera, ''Adelson e Salvini'', bola realizovaná na školskom predstavení v divadle konzervatória. Ďalšia opera, ''Bianca e Gernando'' sa hrala s veľkým úspechom už v divadle Teatro San Carlo. Titulnú rolu spieval tenor Giovanni Battista Rubini, ktorému zveroval úlohy aj v ďalších rokoch. Úspech bol tak veľký, že aj kráľ porušil dvornú etiketu a tlieskal postojačky. Vincenzo získal vzápätí objednávku na novú operu pre [[La Scala|Teatro alla Scala]] v [[
Nasledujúce roky strávil Bellini v Miláne, kde dostával stále ďalšie objednávky. Zoznámil sa tu s hudobným vydavateľom Giovannim Ricordim, ktorý ho uviedol do salónov vysokej šľachty. Okamžite prišla výzva, aby skomponoval operu k otvoreniu divadla Teatro Carlo Felice v [[Janov (Taliansko)|Janove]]. Bellini však nenapísal novú operu, ale na túto príležitosť prepracoval svoju staršiu prácu ''Bianca e Gernando'' a uviedol ju pod ľahko pozmeneným názvom ''Bianca e Fernando'' ([[1828]]). V divadelnej lóži tohto divadla stretol Giudittu Turinu, s ktorou potom udržiaval dlhodobý vzťah vďaka ústretovej tolerancii jej manžela.
| |||