Filippo Pacini: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie
typografia
Riadok 5:
| Portrét = Filippo Pacini 1870.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[25. máj]] [[1812]]
| Miesto narodenia = [[Pistoia]], [[Taliansko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1883|7|9|1812|5|25}}
| Miesto úmrtia = [[Florencia]]), [[Taliansko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
Riadok 16:
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Manželka =
| Manžel =
| Partnerka =
| Partner =
| Deti =
| Rodičia =
| Príbuzní =
Řádek 34 ⟶ 28:
| Portál3 =
}}
[[ObrázokSúbor:Filippo pacini cholera discovery.gif|náhľad|Tento mikroskopický preparát, ktorý vytvoril Pacini v roku [[1854]], bol jednoznačne identifikovaný ako vzorka obsahujúca [[Vibrio cholerae]]]]
 
'''Filippo Pacini''' (* [[25. máj]] [[1812]], [[Pistoia]], [[Taliansko]]<ref name="afp">{{Citácia elektronického dokumentu
Řádek 42 ⟶ 36:
| dátum prístupu = 2017-5-25
| url = http://www.treccani.it/enciclopedia/filippo-pacini_(Dizionario-Biografico)/
| jazyk = taliansky}}</ref>{{--}}† [[9. júl]] [[1883]], [[Florencia]]) bol taliansky [[anatómia|anatóm]] posmrtne známy ako prvý človek, ktorý v roku [[1854]] izoloval pôvodcu [[cholera|cholery]] - [[Vibrio cholerae]]. Stalo sa tak o 30 rokov skôr, ako sa to podarilo [[Robert Koch|Robertovi Kochovi]], ktorý je dnes všeobecne chybne považovaný za jeho objaviteľa.<ref>Fillipo Pacini (1854) [https://books.google.com/books?id=xdtQAAAAcAAJ&pg=PA397#v=onepage&q&f=false "Osservazioni microscopiche e deduzioni patologiche sul cholera asiatico"] (Microscopic observations and pathological deductions on Asiatic cholera), ''Gazzetta Medica Italiana: Toscana'', 2nd series, 4(50) : 397-401 ; 4(51): 405-412.Reprinted (more legibily) as a [https://books.google.com/books?id=F9s_AAAAcAAJ&pg=PA1#v=onepage&q&f=false pamphlet.]</ref>
 
== Životopis ==
Narodil sa v chudobnej rodine a získal náboženské vzdelanie v nádeji na [[biskup]]ský titul, avšak roku [[1830]] dostal štipendium na zdravotnícku školu, kde študoval medicínu.
 
Počas niekoľkých rokov sa jeho práca stala známou v celej Európe. V rokoch [[1840]] - [[1843]] pôsobil ako asistent geológa a ornitológa Paolo Saviho v [[Pisa|Pise]] a potom pracoval v Ústave anatómie človeka. V roku [[1847]] začal učiť na gymnáziu vo Florencii. Roku [[1849]] sa stal predsedom "Istituto di Studi Superiori" na univerzite vo Florencii]], kde zostal až do konca svojej kariéry.<br/>
 
Publikoval niekoľko štúdií napríklad o [[sietnica|sietnici]] ľudského [[Oko|oka]], o elektrických orgánoch elektrických rýb, štruktúre [[Kosti|kostí]] a mechanike [[dýchania]].
 
Keď sa v rokoch [[1845]] - [[1846]] prehnala Florenciou [[pandémia]] [[Cholera|cholery]], začal sa ňou zaoberať a v roku 1854 ju popísal. Vzhľadom k prevládajúcej teórii o miasmatoch práca nebola uznávaná veľa rokov po jeho smrti.
 
Nikdy sa neoženil, väčšinu zárobkov minul na starostlivosť o svoje dve chorľavé sestry a 9. júla 1883 zomrel takmer bez peňazí vo Florencii. Roku [[1935]] boli jeho ostatky prenesené do kostola Santa Maria delle Grazie spolu s ostatkami dvoch ďalších významných anatómov.