Referendum na Slovensku v roku 1997: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Referendum bolo zmarené už 13. marca 1997 ako je uvedené v novom texte. Nie som proti doplneniu o udalostiach nasledujúcich po neústavnom kroku Michala Kováča a trvajúcim aj po dnes, keďže fakt o porušení ústavy sa dodnes takmer zamlčiava.
Revízia 6509109 používateľa 78.98.206.127 (diskusia) bola vrátená: vrátenie ozdrojovaného textu
Riadok 1:
{{Politika na Slovensku}}
 
'''Referendum na Slovensku v roku 1997''' bolo druhé [[referendum]] na Slovensku, ktoré sa malo konaťkonalo 23.-[[24. máj]]a [[1997]]. ReferendumÚčasť bolovoličov zmarenébola prezidentom Michalom Kováčom 13. marca 1997 tým9,53%<ref žename="statistics">{{Citácia hoelektronického vyhlásil v rozpore s ústavou. Ústava SR neumožňuje spojiť dve alebo viac referendových iniciatív do jedného referenda.dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Referendá v Slovenskej republike
| url = http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=27071
| dátum vydania = 2010-09-03
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-19
| vydavateľ = Štatistický úrad SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Referendum bolo podľa Ústrednej komisie pre referendum zmarené tým, že minister vnútra [[Gustáv Krajči]] nechal na vlastnú zodpovednosť vytlačiť hlasovacie lístky len s prvými tromi otázkami. Páchatelia zmarenia boli amnestovaní [[Mečiarove amnestie|Mečiarovými amnestiami]] v marci 1998.
 
== Priebeh udalostí ==
Řádek 10 ⟶ 22:
# "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?"
 
Štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Tri referendové otázky o vstupe do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní vznikli v čase petičnej akcie o otázke o priamej voľbe prezidenta na základe uznesenia NR SR zo dňa 14. februára 1997. Prezident SR Michal Kováč rozhodol o spojení otázok do jedného referenda. V zmysle ústavy, čl. 2, odsek 2 prezident môže pri výkone svojej funkcie "konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon".
 
Otázka o priamej voľbe prezidenta sa stala predmetom konfliktu medzi ústrednou volebnou komisiou a vládou, resp. ministerstvom vnútra z dôvodu rôznych právnych výkladov Ústavy SR a zákona o spôsobe vykonania referenda. Pred tým, ako sa vláda obrátila na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] so žiadosťou o výklad ústavy, uložila 22. apríla 1997 ministrovi vnútra [[Gustáv Krajči|Gustávovi Krajčimu]] nedoručovať obciam hlasovacie lístky so štvrtou otázkou.<ref name="vlada1997">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = UZNESENIE VLÁDY SR 278/1997
| url = http://www.government.gov.sk/uznesenia/1997/0422/uz_0278_1997.html
| dátum vydania = 1997-04-22
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Vláda SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Dňa 24. apríla 1997 sa Vláda SR obrátila na Ústavný súd s návrhom na výklad Ústavy. Dňa 13. mája 1997 Ústavný súd odmietol návrh Vlády SR.<ref name="us-97-25">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 25 - II. ÚS 30/97 - Vznik sporu o výklad ústavných zákonov
| url = http://www.concourt.sk/Zbierka/1997/25_97s.pdf
| dátum vydania = 1997-05-13
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Ústavný súd SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Dňa 21. mája 1997 (dva dni pred referendom) Ústavný súd prerokoval podnet skupiny 35 poslancov NR SR a vydal uznesenie č. 139/1997 Z.z., že Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda bola otázka o zmene Ústavy. Zároveň však Ústavný súd rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda k štvrtej otázke odporuje § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.<ref name="us-97-26">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 26 - II. ÚS 31/97 - Referendum a zmena Ústavy Slovenskej republiky
| url = http://www.concourt.sk/Zbierka/1997/26_97s.pdf
| dátum vydania = 1997-05-21
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Ústavný súd SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Minister vnútra Gustáv Krajči nechal na vlastnú zodpovednosť nanovo vytlačiť lístky len s prvými tromi otázkami, pričom argumentoval aj uvedeným uznesením Ústavného súdu. Vznikla tak situácia, kedy sa v niektorých oblastiach SR distribuovali lístky so štyrmi otázkami a v niektorých len s prvými tromi. Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že referendum bolo zmarené v dôsledku nedistribuovania lístkov so štyrmi otázkami. Ústavný súd dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka deklaroval, že minister vnútra svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.<ref name="us-98-20">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 20 - I. ÚS 76/97 - Priama forma účasti konkrétneho občana na správe vecí verejných ako jeho základné subjektívne právo zúčastniť sa na vyhlásenom referende
| url = http://www.concourt.sk/Zbierka/1998/20_98s.pdf
| dátum vydania = 1998-02-06
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Ústavný súd SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Na jeden z ďalších návrhov občanov Ústavný súd vydal uznesenie, že ''Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda je platné a nemeniteľné''. ''Žiadny štátny orgán, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, ministerstvá alebo iné štátne orgány nemôžu meniť formuláciu, počet alebo poradie otázok vyhlásených pre referendum týmto rozhodnutím prezidenta republiky.''<ref name="us-98-19">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 19 - I. ÚS 60/97 - Referendum podľa rozhodnutia prezidenta SR vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 76/1997 Z. z. - K ústavnému právu občanov zúčastniť sa na referende, ktoré vyhlásil prezident SR v Zbierke zákonov, a práva a povinnosti ďalších štátnych orgánov
| url = http://www.concourt.sk/Zbierka/1998/19_98s.pdf
| dátum vydania = 1998-01-22
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Ústavný súd SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Gustáv Krajči sa k tejto téme v roku 2003 vyjadril ''"Mal som dve možnosti - podať demisiu, alebo realizovať vládne uznesenie"'', avšak s odstupom času uznal, že mohol aj rešpektovať návrhy prezidenta Kováča a počkať na výsledok referenda.<ref name="krajci-korzar">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Krajči priznal zodpovednosť za zmarené referendum
| url = http://korzar.sme.sk/c/4628665/krajci-priznal-zodpovednost-za-zmarene-referendum.html
| dátum vydania = 2003-02-06
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Ústavný súd SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
V [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade Slovenskej republiky]] prebehlo niekoľko hlasovaní o zrušení [[Mečiarove amnestie|Mečiarových amnestií]], platných od roku 1998. Amnestie sa týkajú [[Zavlečenie Michala Kováča ml.|zavlečenia Michala Kováča]] ako aj zmarenia referenda. 3. februára 2012 za návrh hlasovalo 78 poslancov vládnej koalície, [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]], potrebných bolo 90 hlasov.<ref name=zostavajuamnestie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mečiarove amnestie ostávajú v platnosti, parlament ich nezrušil| url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173222-meciarove-amnestie-ostavaju-v-platnosti-parlament-ich-nezrusil/ | dátum vydania = 03.02.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2013 | vydavateľ = pravda.sk}}</ref> Dňa 31. mája 2017 Ústavný súd potvrdil zrušenie amnestií slovenským parlamentom z 5. apríla 2017. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|titul=Ústavný súd potvrdil zrušenie Mečiarových amnestií, únos prezidentovho syna môže ísť pred súd|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/781199/ustavny-sud-potvrdil-zrusenie-meciarovych-amnestii/|dátum prístupu=2017-05-31|jazyk=sk-SK}}</ref> Po zrušení amnestí sa pred súd môže dostať aj bývalý minister vnútra [[Gustáv Krajči]].<ref name=zmarene>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Galis | meno = Tomáš| odkaz na autora = |titul = Vymyslel si pečiatky a zmaril referendum – Krajči sa po zrušení amnestií môže chystať pred súd | url = https://dennikn.sk/783003/vymyslel-si-razitka-a-zmaril-referendum-krajci-sa-po-zruseni-amnestii-moze-chystat-pred-sud | dátum vydania = 2017-06-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-03 | vydavateľ = N Press}}</ref>
 
== Referencie ==