Referendum na Slovensku v roku 1997: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 6509109 používateľa 78.98.206.127 (diskusia) bola vrátená: vrátenie ozdrojovaného textu
Starekolena (diskusia | príspevky)
formulacie, zdroje, nadpisy
Riadok 1:
{{Politika na Slovensku}}
 
'''Referendum na Slovensku v roku 1997''' bolo druhé [[referendum]] na Slovensku, ktoré sa konalo 23.-[[24. máj]]a [[1997]]. ÚčasťReferendum bolo spolitizované, neplatné (účasť voličov bola len 9,53%<ref name="statistics">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Referendá v Slovenskej republike|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=27071|dátum vydania=2010-09-03|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2010-09-19|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=}}</ref> namiesto požadovanej polovičnej) a nakoniec vyhlásené za zmarené. Podľa Ústrednej komisie pre referendum minister vnútra [[Gustáv Krajči]] zmaril referendum pretože nechal vytlačiť a distribuovať hlasovacie lístky len s prvými tromi otázkami. Páchatelia zmarenia boli amnestovaní [[Mečiarove amnestie|Mečiarovými amnestiami]] v marci 1998.
 
| priezvisko =
== | menoOtázky = =
Prvá otázka o vstupe do NATO bola podporovaná vládou (uznesenie NR SR zo dňa 14. februára 1997). Bola len hypotetická, pretože Slovensko vedené premiérom [[Vladimír Mečiar|Vladimírom Mečiarom]] americká [[Minister|ministerka]] zahraničných vecí [[Madeleine Albrightová]] označila ako "čiernu diery na mape Európy" a NATO by pravdepodobne aj tak Slovensko za člena nepozývalo<ref>Szczerbiak, Aleks; Taggart, Paul A. (2008). ''Opposing Europe?: The Comparative Party Politics of Euroscepticism Volume 1: Case Studies and Country Surveys''. Oxford: Oxford University Press. p. 285. [[International Standard Book Number|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/978-0-19-925830-7|978-0-19-925830-7]]. (anglicky)</ref>. Druhá a tretia otázka súviseli s prvou a boli úmyselne formulované tak aby odradili voliť "áno". <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Belko|meno=Marián|priezvisko2=Kopeček|meno2=Lubomír|titul=CEPSR - Referendum in theory and practice: the history of the Slovak referendums and their consequences|url=http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=165|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-06-12|vydavateľ=www.cepsr.com|jazyk=anglický}}</ref>
| odkaz na autora =
 
| titul = Referendá v Slovenskej republike
Štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Presadila ju opozícia. Obávala sa, že po skončení funkčného obdobia Michala Kováča v marci 1998 bude vládnúca koalícia odkladať voľbu prezidenta <!-- trojpätinovou väčšinou..
| url = http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=27071
Polarizácia slovenskej politiky za Mečiara smerovala k možnosti, že žiaden kandidát nemohol získať 60% podporu. -->v Národnej rade aby konsolidovala svoju moc.
| dátum vydania = 2010-09-03
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-19
| vydavateľ = Štatistický úrad SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Referendum bolo podľa Ústrednej komisie pre referendum zmarené tým, že minister vnútra [[Gustáv Krajči]] nechal na vlastnú zodpovednosť vytlačiť hlasovacie lístky len s prvými tromi otázkami. Páchatelia zmarenia boli amnestovaní [[Mečiarove amnestie|Mečiarovými amnestiami]] v marci 1998.
 
ŠtvrtáPrvé otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Tritri referendové otázky o vstupe do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní vznikli v čase petičnej akcie o otázke o priamej voľbe prezidenta na základe uznesenia NR SR zo dňa 14. februára 1997. Prezident SR [[Michal Kováč]] rozhodol o spojení otázok do jedného referenda. Referendum vyhlásil prezident [[13. marca]] 1997 s nasledovnými otázkami:
== Priebeh udalostí ==
Referendum vyhlásil prezident [[Michal Kováč]] [[13. marca]] 1997 s nasledovnými otázkami:
# "Ste za vstup SR do NATO?"
# "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?"
Řádek 22 ⟶ 15:
# "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?"
 
== Spory pred referendom ==
Štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Tri referendové otázky o vstupe do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní vznikli v čase petičnej akcie o otázke o priamej voľbe prezidenta na základe uznesenia NR SR zo dňa 14. februára 1997. Prezident SR Michal Kováč rozhodol o spojení otázok do jedného referenda.
Otázka o priamej voľbe prezidenta sa stala predmetom konfliktu medzi ústrednou volebnou komisiou a vládou, resp. ministerstvom vnútra z dôvodu rôznych právnych výkladov Ústavy SR a zákona o spôsobe vykonania referenda. PredDňa tým,24. akoapríla 1997 sa vláda obrátila na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] sos žiadosťounávrhom ouznesenia: výklad„Referendom ústavy,nemožno uložilameniť Ústavu Slovenskej republiky“ avšak už dva dni pred tým, 22. apríla 1997 uložila ministrovi vnútra [[Gustáv Krajči|Gustávovi Krajčimu]] nedoručovať obciam hlasovacie lístky so štvrtou otázkou.<ref name="vlada1997">{{Citácia elektronického dokumentu
 
Otázka o priamej voľbe prezidenta sa stala predmetom konfliktu medzi ústrednou volebnou komisiou a vládou, resp. ministerstvom vnútra z dôvodu rôznych právnych výkladov Ústavy SR a zákona o spôsobe vykonania referenda. Pred tým, ako sa vláda obrátila na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] so žiadosťou o výklad ústavy, uložila 22. apríla 1997 ministrovi vnútra [[Gustáv Krajči|Gustávovi Krajčimu]] nedoručovať obciam hlasovacie lístky so štvrtou otázkou.<ref name="vlada1997">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 36 ⟶ 28:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Dňa 13. mája 1997 Ústavný súd odmietol návrh Vlády SR.<ref name="us-97-25">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 25 - II. ÚS 30/97 - Vznik sporu o výklad ústavných zákonov|url=https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/0ea53198-4959-40f0-9713-14903aa49d77/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20z%20predbe%C5%BEn%C3%A9ho%20prerokovania%20II.%20%C3%9AS%2030_97.pdf|dátum vydania=1997-05-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=12.6.2017|vydavateľ=Ústavný súd SR|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa 21. mája 1997 (dva dni pred referendom) Ústavný súd prerokoval podnet skupiny 35 poslancov NR SR a vydal uznesenie č. 139/1997 Z.z., že Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda bola otázka o zmene Ústavy. Zároveň však Ústavný súd rozhodol, že nie je v poriadku, že k štvrtej otázke bola priložená písomná príloha. Teda, že príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda k štvrtej otázke odporuje § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.<ref name="us-97-26">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 26 - II. ÚS 31/97 - Referendum a zmena Ústavy Slovenskej republiky|url=https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/38400ece-e7c7-407f-a3be-0cc74b04dd86/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20v%C3%BDklade%20II.%20%C3%9AS%2031_97.pdf|dátum vydania=1997-05-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-06-12|vydavateľ=Ústavný súd SR|miesto=|jazyk=}}</ref> Otázka teda mala zostať, ale hlasovanie o nej by podľa súdu bolo irelevantné. Minister vnútra Gustáv Krajči nechal na vlastnú zodpovednosť nanovo vytlačiť lístky len s prvými tromi otázkami, pričom argumentoval aj uvedeným uznesením Ústavného súdu. Vznikla tak situácia, kedy sa v niektorých oblastiach SR distribuovali lístky so štyrmi otázkami a v niektorých len s prvými tromi.
}}</ref> Dňa 24. apríla 1997 sa Vláda SR obrátila na Ústavný súd s návrhom na výklad Ústavy. Dňa 13. mája 1997 Ústavný súd odmietol návrh Vlády SR.<ref name="us-97-25">{{Citácia elektronického dokumentu
 
| priezvisko =
== Spory |po menoreferende = =
}}</ref> Minister vnútra Gustáv Krajči nechal na vlastnú zodpovednosť nanovo vytlačiť lístky len s prvými tromi otázkami, pričom argumentoval aj uvedeným uznesením Ústavného súdu. Vznikla tak situácia, kedy sa v niektorých oblastiach SR distribuovali lístky so štyrmi otázkami a v niektorých len s prvými tromi. Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 - deň po skončení referenda uzniesla, že referendum bolo zmarené v dôsledku nedistribuovania lístkov so štyrmi otázkami. Ústavný súd dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka deklaroval, že minister vnútra svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.<ref name="us-98-20">{{Citácia elektronického dokumentu
| odkaz na autora =
| titul = Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 25 - II. ÚS 30/97 - Vznik sporu o výklad ústavných zákonov
| url = http://www.concourt.sk/Zbierka/1997/25_97s.pdf
| dátum vydania = 1997-05-13
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Ústavný súd SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Dňa 21. mája 1997 (dva dni pred referendom) Ústavný súd prerokoval podnet skupiny 35 poslancov NR SR a vydal uznesenie č. 139/1997 Z.z., že Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda bola otázka o zmene Ústavy. Zároveň však Ústavný súd rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda k štvrtej otázke odporuje § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.<ref name="us-97-26">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 26 - II. ÚS 31/97 - Referendum a zmena Ústavy Slovenskej republiky
| url = http://www.concourt.sk/Zbierka/1997/26_97s.pdf
| dátum vydania = 1997-05-21
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Ústavný súd SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Minister vnútra Gustáv Krajči nechal na vlastnú zodpovednosť nanovo vytlačiť lístky len s prvými tromi otázkami, pričom argumentoval aj uvedeným uznesením Ústavného súdu. Vznikla tak situácia, kedy sa v niektorých oblastiach SR distribuovali lístky so štyrmi otázkami a v niektorých len s prvými tromi. Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že referendum bolo zmarené v dôsledku nedistribuovania lístkov so štyrmi otázkami. Ústavný súd dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka deklaroval, že minister vnútra svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.<ref name="us-98-20">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =