Referendum na Slovensku v roku 1997: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
opravy formulácií a pridaný nadpis Hodnotenie + zdroj Láštic |
ešte dva zdroje k dvom tvrdenia |
||
Riadok 6:
Prvá otázka o vstupe do NATO bola podporovaná vládou (uznesenie NR SR zo dňa 14. februára 1997). Bola len hypotetická, pretože Slovensko vedené premiérom [[Vladimír Mečiar|Vladimírom Mečiarom]] americká [[Minister|ministerka]] zahraničných vecí [[Madeleine Albrightová]] označila ako "čiernu diery na mape Európy" a NATO by pravdepodobne aj tak Slovensko za člena nepozývalo<ref>Szczerbiak, Aleks; Taggart, Paul A. (2008). ''Opposing Europe?: The Comparative Party Politics of Euroscepticism Volume 1: Case Studies and Country Surveys''. Oxford: Oxford University Press. p. 285. [[International Standard Book Number|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/978-0-19-925830-7|978-0-19-925830-7]]. (anglicky)</ref>. Druhá a tretia otázka súviseli s prvou a boli úmyselne formulované tak aby odradili voliť "áno". <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Belko|meno=Marián|priezvisko2=Kopeček|meno2=Lubomír|titul=CEPSR - Referendum in theory and practice: the history of the Slovak referendums and their consequences|url=http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=165|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-06-12|vydavateľ=www.cepsr.com|jazyk=anglický}}</ref>
Štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Podporovala ju opozícia, ktorá sa obávala, že po skončení funkčného obdobia prezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] v marci 1998 bude vládnúca koalícia odkladať voľbu prezidenta <!-- trojpätinovou väčšinou .. Polarizácia slovenskej politiky za Mečiara smerovala k možnosti, že žiaden kandidát by nemohol získať 60% podporu. Henderson, Karen (2002) doslovne: neobsadenie prezidentského úradu --><ref>Henderson, Karen (2002). ''Slovakia: The Escape From Invisibility''. London: Routledge. p. 47. [[International Standard Book Number|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/978-0-415-27436-4|978-0-415-27436-4]]. (anglicky)</ref>v Národnej rade aby konsolidovala svoju moc.
Prvé tri referendové otázky o vstupe do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní vznikli až v čase už prebiehajúcej petičnej akcie o otázke o priamej voľbe prezidenta. Prezident SR [[Michal Kováč|Kováč]] rozhodol o spojení otázok do jedného referenda a [[13. marca]] 1997 ho vyhlásil s nasledovnými otázkami:
# "Ste za vstup SR do NATO?"
# "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?"
Řádek 72 ⟶ 71:
== Hodnotenie ==
Doteraz sa vedú polemiky o tomto referende. Niektorí<!-- diskutér na sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia:Referendum_na_Slovensku_v_roku_1997 --> tvrdia, že referendum bolo zmarené prezidentom Kováčom 13. marca 1997 tým, že ho vyhlásil v rozpore s ústavou, pretože tá neumožňuje spojiť dve alebo viac referendových iniciatív do jedného referenda. [[Erik Láštic]] označil referendum 1997 ako spor o povahu režimu: "ako nástroj pre politické strany na presadenie ich vlastnej agendy (petičná akcia opozičných strán), ale i referendum ako prostriedok politického zápasu v snahe znížiť zisky politických oponentov (vládnou koalíciou iniciované uznesenie NR SR s troma otázkami)". <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Láštic|meno=Erik|titul=V rukách politických strán Referendum na Slovensku 1993 – 2010. ISBN: 978-80-223-3000-8|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kpol/Publikacie/Publikacie/Lastic_V_rukach_politickych_stran.pdf|dátum vydania=2011|dátum prístupu=2017/06/12|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|strany=39}}</ref>
Podľa iných autorov<ref name=":0" /> bola výsledkom referenda polarizácia spoločnosti a politickej elity. Všetky slovenské referendá (s výnimkou referenda o eure v roku 2003) boli neúspešné. Malo negatívny dopad na rozvoj slovenskej demokracie.
| |||