Referendum na Slovensku v roku 1997: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
oprava, wlink, koniec z mojej strany
Starekolena (diskusia | príspevky)
ešte doplnené dôsledky z anglickej verzie
Riadok 15:
 
== Spory pred referendom ==
Otázka o priamej voľbe prezidenta sa stala predmetom konfliktu medzi ústrednou volebnou komisiou a vládou, resp. ministerstvom vnútra z dôvodu rôznych právnych výkladov Ústavy SR a zákona o spôsobe vykonania referenda. Dňa 24. apríla 1997 sa vláda obrátila na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] s návrhom uznesenia: „Referendom nemožno meniť Ústavu Slovenskej republiky“ avšak už dva dni pred týmpredtým, 22. apríla 1997, uložila ministrovi vnútra [[Gustáv Krajči|Gustávovi Krajčimu]] nedoručovať obciam hlasovacie lístky so štvrtou otázkou.<ref name="vlada1997">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 27:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Dňa 13. mája 1997 Ústavný súd odmietol návrh Vlády SR.<ref name="us-97-25">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 25 - II. ÚS 30/97 - Vznik sporu o výklad ústavných zákonov|url=https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/0ea53198-4959-40f0-9713-14903aa49d77/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20z%20predbe%C5%BEn%C3%A9ho%20prerokovania%20II.%20%C3%9AS%2030_97.pdf|dátum vydania=1997-05-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=12.6.2017|vydavateľ=Ústavný súd SR|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa 21. mája 1997 (dva dni pred referendom) Ústavný súd prerokoval podnet skupiny 35 poslancov NR SR a vydal uznesenie č. 139/1997 Z.z., že Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda bola otázka o zmene Ústavy. Zároveň však Ústavný súd rozhodol, že nie je v poriadku, že k štvrtej otázke bola priložená písomná príloha. Teda, že príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda k štvrtej otázke odporuje § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.<ref name="us-97-26">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 26 - II. ÚS 31/97 - Referendum a zmena Ústavy Slovenskej republiky|url=https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/38400ece-e7c7-407f-a3be-0cc74b04dd86/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20v%C3%BDklade%20II.%20%C3%9AS%2031_97.pdf|dátum vydania=1997-05-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-06-12|vydavateľ=Ústavný súd SR|miesto=|jazyk=}}</ref> Otázka teda mohla zostať, ale hlasovanie o nej by podľa súdu bolo irelevantné. Minister vnútra Gustáv Krajči nechal na vlastnú zodpovednosť nanovo vytlačiť lístky len s prvými tromi otázkami, pričom argumentoval aj uvedeným uznesením Ústavného súdu. Vznikla tak situácia, kedy sa v niektorých oblastiach SR distribuovali lístky so štyrmi otázkami a v niektorých len s prvými tromi. Niektoré volebné komisie odmietali prevziať zmenené lístky.
 
== Spory po referende ==
Ústredná komisia pre referendum 25. mája 1997 - deň po skončení referenda uzniesla, že referendum bolo zmarené v dôsledku nedistribuovania lístkov so štyrmi otázkami. Ústavný súd dňa 6. februára 1998 na podnet opozičného poslanca [[Ivan Šimko|Ivana Šimka]] deklaroval, že minister vnútra svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.<ref name="us-98-20">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 42:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
}}</ref> Na jeden z ďalších návrhov občanov Ústavný súd vydal uznesenie, že ''Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda je platné a nemeniteľné''. ''Žiadny štátny orgán, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, ministerstvá alebo iné štátne orgány nemôžu meniť formuláciu, počet alebo poradie otázok vyhlásených pre referendum týmto rozhodnutím prezidenta republiky.''<ref name="us-98-19">{{Citácia elektronického dokumentu
 
}}</ref> Na jeden z ďalších návrhov občanov Ústavný súd vydal uznesenie, že ''Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda je platné a nemeniteľné''. ''Žiadny štátny orgán, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, ministerstvá alebo iné štátne orgány nemôžu meniť formuláciu, počet alebo poradie otázok vyhlásených pre referendum týmto rozhodnutím prezidenta republiky.''<ref name="us-98-19">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 54 ⟶ 56:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
}}</ref> Gustáv Krajči sa k tejto téme v roku 2003 vyjadril ''"Mal som dve možnosti - podať demisiu, alebo realizovať vládne uznesenie"'', avšak s odstupom času uznal, že mohol aj rešpektovať návrhy prezidenta Kováča a počkať na výsledok referenda.<ref name="krajci-korzar">{{Citácia elektronického dokumentu
 
}}</ref> Gustáv Krajči sa k tejto téme v roku 2003 vyjadril ''"Mal som dve možnosti - podať demisiu, alebo realizovať vládne uznesenie"'', avšak s odstupom času uznal, že mohol aj rešpektovať návrhy prezidenta Kováča a počkať na výsledok referenda.<ref name="krajci-korzar">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 70 ⟶ 74:
V [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade Slovenskej republiky]] prebehlo niekoľko hlasovaní<ref name="zostavajuamnestie">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Mečiarove amnestie ostávajú v platnosti, parlament ich nezrušil|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173222-meciarove-amnestie-ostavaju-v-platnosti-parlament-ich-nezrusil/|dátum vydania=03.02.2012|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=29.07.2013|vydavateľ=pravda.sk}}</ref> o zrušení [[Mečiarove amnestie|Mečiarových amnestií]], platných od roku 1998. Amnestie sa týkajú [[Zavlečenie Michala Kováča ml.|zavlečenia Michala Kováča]] ako aj zmarenia referenda. Dňa 31. mája 2017 Ústavný súd potvrdil zrušenie amnestií slovenským parlamentom z 5. apríla 2017. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|titul=Ústavný súd potvrdil zrušenie Mečiarových amnestií, únos prezidentovho syna môže ísť pred súd|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/781199/ustavny-sud-potvrdil-zrusenie-meciarovych-amnestii/|dátum prístupu=2017-05-31|jazyk=sk-SK}}</ref> Po zrušení amnestí sa pred súd môže dostať aj bývalý minister vnútra [[Gustáv Krajči]].<ref name=zmarene>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Galis | meno = Tomáš| odkaz na autora = |titul = Vymyslel si pečiatky a zmaril referendum – Krajči sa po zrušení amnestií môže chystať pred súd | url = https://dennikn.sk/783003/vymyslel-si-razitka-a-zmaril-referendum-krajci-sa-po-zruseni-amnestii-moze-chystat-pred-sud | dátum vydania = 2017-06-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-03 | vydavateľ = N Press}}</ref>
 
== Výsledky, dôsledky a hodnotenie referenda ==
== Hodnotenie ==
Opozícia vyzvala svojich priaznivcov aby bojkotovali referendum. Bojkot bol úspešný a referenda sa zúčastnilo len 9,5% voličov. Volebná účasť dosiahla oveľa menej ako potrebných 50% a referendum bolo vyhlásené za neplatné. 26. mája 1997 na protest proti postupu vlády počas referenda rezignoval minister zahraničia [[Pavol Hamžík]]. V júli 1997 potvrdilo NATO, že pozývajú Českú republiku, Maďarsko a Poľsko aby sa stali členmi, ale nie Slovensko. O týždeň neskôr [[Európska komisia]] taktiež odmietla pozvať Slovensko na vstup do [[Európska únia|Európskej únie]] z dôvodu nesplnenia "demokratických kritérií" ale vyzvala na vstup okolité krajiny. <!-- Na anglickej wiki je 3 krajiny ale citované sú len dve: Slovenia, Estonia. Celkvo bolo v roku 1997 pozvaných 5 krajín: Poland, Czech Republic, Hungary, Slovenia, Estonia -->
 
Doteraz sa vedú polemiky o tomto referende. Niektorí<!-- diskutér na sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia:Referendum_na_Slovensku_v_roku_1997 --> tvrdia, že referendum bolo zmarené prezidentom Kováčom 13. marca 1997 tým, že ho vyhlásil v rozpore s ústavou, pretože tá neumožňuje spojiť dve alebo viac referendových iniciatív do jedného referenda. [[Erik Láštic]] označil referendum 1997 ako spor o povahu režimu: "ako nástroj pre politické strany na presadenie ich vlastnej agendy (petičná akcia opozičných strán), ale i  referendum ako prostriedok politického zápasu v snahe znížiť zisky politických oponentov (vládnou koalíciou iniciované uznesenie NR SR s troma otázkami)". <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Láštic|meno=Erik|titul=V rukách politických strán Referendum na Slovensku 1993 – 2010. ISBN: 978-80-223-3000-8|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kpol/Publikacie/Publikacie/Lastic_V_rukach_politickych_stran.pdf|dátum vydania=2011|dátum prístupu=2017/06/12|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|strany=39}}</ref>
 
Podľa iných autorov<ref name=":0" /> bola výsledkom tohto, v poradí druhého, referenda polarizácia spoločnosti a politickej elity a malo negatívny dopad na rozvoj slovenskej demokracie. VýsledkomNepriamym dôsledkov naštrbenia dôvery voličov v samotné [[referendum]] ako metódu uplatňovania [[Priama demokracia|priamej demokracie]] je tiež to, že zo [[Zoznam referend na Slovensku|všetkých ďalších 6šiestich referend]] do roku 2017 bolo platné (účasť nad 50%) [[Referendum na Slovensku v roku 2003|jediné referendum o vstupe do EÚ v roku 2003]].
 
== Referencie ==