Referendum na Slovensku v roku 1997: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
ešte doplnené dôsledky z anglickej verzie
úpravky
Riadok 4:
 
== Otázky ==
Prvá otázka o vstupe do NATO bola podporovaná vládou (uznesenie NR SR zo dňa 14. februára 1997). Bola len hypotetická, pretože Slovensko vedené premiérom [[Vladimír Mečiar|Vladimírom Mečiarom]] americká [[Minister|ministerka]] zahraničných vecí [[Madeleine Albrightová]] označila ako "čiernu diery na mape Európy" a NATO by pravdepodobne aj tak Slovensko za člena nepozývalo<ref>Szczerbiak, Aleks; Taggart, Paul A. (2008). ''Opposing Europe?: The Comparative Party Politics of Euroscepticism Volume 1: Case Studies and Country Surveys''. Oxford: Oxford University Press. p. 285. [[International Standard Book Number|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/978-0-19-925830-7|978-0-19-925830-7]]. (anglicky)</ref>. Druhá a tretia otázka súviseli s prvou a boli úmyselne formulované tak aby odradili voliť "áno". <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Belko|meno=Marián|priezvisko2=Kopeček|meno2=Lubomír|titul=CEPSR - Referendum in theory and practice: the history of the Slovak referendums and their consequences|url=http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=165|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-06-12|vydavateľ=www.cepsr.comMezinárodní politologický ústav|jazyk=anglický}}</ref>
 
Štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Podporovala ju opozícia, ktorá sa obávala, že po skončení funkčného obdobia prezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] v marci 1998 bude vládnúca koalícia odkladať voľbu prezidenta <!-- trojpätinovou väčšinou .. Polarizácia slovenskej politiky za Mečiara smerovala k možnosti, že žiaden kandidát by nemohol získať 60% podporu. Henderson, Karen (2002) doslovne: neobsadenie prezidentského úradu --><ref>Henderson, Karen (2002). ''Slovakia: The Escape From Invisibility''. London: Routledge. p. 47. [[International Standard Book Number|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/978-0-415-27436-4|978-0-415-27436-4]]. (anglicky)</ref>v Národnej rade aby konsolidovala svoju moc.
 
Prvé tri referendové otázky o vstupe do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní vznikli až v čase už prebiehajúcej petičnej akcie o otázke o priamej voľbe prezidenta. Prezident SR [[Michal Kováč|Kováč]] rozhodol o spojení otázok do jedného referenda a [[13. marca]] 1997 ho vyhlásil s nasledovnými otázkami:
# "Ste za vstup SR do NATO?"
# "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?"
Riadok 27:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Dňa 13. mája 1997 Ústavný súd odmietol návrh Vlády SR.<ref name="us-97-25">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 25 - II. ÚS 30/97 - Vznik sporu o výklad ústavných zákonov|url=https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/0ea53198-4959-40f0-9713-14903aa49d77/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20z%20predbe%C5%BEn%C3%A9ho%20prerokovania%20II.%20%C3%9AS%2030_97.pdf|dátum vydania=1997-05-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=12.6.2017|vydavateľ=Ústavný súd SR|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa 21. mája 1997 (dva dni pred referendom) Ústavný súd prerokoval podnet skupiny 35 poslancov NR SR a vydal uznesenie č. 139/1997 Z.z., že Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda bola otázka o zmene Ústavy. Zároveň však Ústavný súd rozhodol, že nie je v poriadku, že k štvrtej otázke bola priložená písomná príloha. Teda, že príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda k štvrtej otázke odporuje § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.<ref name="us-97-26">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 26 - II. ÚS 31/97 - Referendum a zmena Ústavy Slovenskej republiky|url=https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/38400ece-e7c7-407f-a3be-0cc74b04dd86/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20v%C3%BDklade%20II.%20%C3%9AS%2031_97.pdf|dátum vydania=1997-05-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-06-12|vydavateľ=Ústavný súd SR|miesto=|jazyk=}}</ref> Otázka teda mohla zostať, ale hlasovanie o nej by podľa súdu bolo irelevantné. Minister vnútra Gustáv Krajči nechal na vlastnú zodpovednosť nanovo vytlačiť lístky len s prvými tromi otázkami, pričom argumentoval aj uvedeným uznesením Ústavného súdu. Vznikla tak situácia, kedy sa v niektorých oblastiach SR distribuovali lístky so štyrmi otázkami a v niektorých len s prvými tromi. Niektoré volebné komisie odmietali prevziať zmenené lístky.{{Bez citácie}}
 
== Spory po referende ==
Riadok 75:
 
== Výsledky, dôsledky a hodnotenie referenda ==
Opozícia vyzvala svojich priaznivcov aby bojkotovali referendum. Bojkot bol úspešný a referenda sa zúčastnilo len 9,5% voličov. Volebná účasť dosiahla oveľa menej ako potrebných 50% a referendum bolo vyhlásené za neplatné. 26. mája 1997 na protest proti postupu vlády počas referenda rezignoval minister zahraničia [[Pavol Hamžík]]. V júli 1997 potvrdilo NATO, že pozývajú Českú republiku, Maďarsko a Poľsko aby sa stali členmi, ale nie Slovensko. O týždeň neskôr [[Európska komisia]] taktiež odmietla pozvať Slovensko na vstup do [[Európska únia|Európskej únie]] z dôvodu nesplnenia "demokratických kritérií" ale vyzvala na vstup okolité krajiny.{{Bez citácie}}<!-- Na anglickej wiki je 3 krajiny ale citované sú len dve: Slovenia, Estonia. Celkvo bolo v roku 1997 pozvaných 5 krajín: Poland, Czech Republic, Hungary, Slovenia, Estonia -->
 
Doteraz sa vedú polemiky o tomto referende. Niektorí{{Bez citácie}}<!-- diskutér na sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia:Referendum_na_Slovensku_v_roku_1997 --> tvrdia, že referendum bolo zmarené prezidentom Kováčom 13. marca 1997 tým, že ho vyhlásil v rozpore s ústavou, pretože tá neumožňuje spojiť dve alebo viac referendových iniciatív do jedného referenda. [[Erik Láštic]] označil referendum 1997 ako spor o povahu režimu: "ako nástroj pre politické strany na presadenie ich vlastnej agendy (petičná akcia opozičných strán), ale i  referendum ako prostriedok politického zápasu v snahe znížiť zisky politických oponentov (vládnou koalíciou iniciované uznesenie NR SR s troma otázkami)". <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Láštic|meno=Erik|titul=V rukách politických strán Referendum na Slovensku 1993 – 2010. ISBN: 978-80-223-3000-8|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kpol/Publikacie/Publikacie/Lastic_V_rukach_politickych_stran.pdf|dátum vydania=2011|dátum prístupu=2017/06/12|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|strany=39}}</ref>
 
Podľa iných autorov<ref name=":0" /> bola výsledkom tohto, v poradí druhého referenda polarizácia spoločnosti a politickej elity a malo negatívny dopad na rozvoj slovenskej demokracie. Nepriamym dôsledkov naštrbenia dôvery voličov v samotné [[referendum]] ako metódu uplatňovania [[Priama demokracia|priamej demokracie]] je tiež to, že zo [[Zoznam referend na Slovensku|všetkých ďalších šiestich referend]] do roku 2017 bolo platné (účasť nad 50%) [[Referendum na Slovensku v roku 2003|jediné referendum o vstupe do EÚ v roku 2003]].{{Bez citácie}}
 
== Referencie ==
Riadok 86:
== Pozri aj ==
* [[Zoznam referend na Slovensku]]
 
[[Kategória:Referendá na Slovensku]]
[[Kategória:1997 na Slovensku]]