Referendum na Slovensku v roku 1997: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Literatúra: doplnenie |
lepšie/presnejšie formulácie bez obsahovej zmeny |
||
Riadok 1:
{{Politika na Slovensku}}
'''Referendum na Slovensku v roku 1997''' bolo druhé [[referendum]] na Slovensku, ktoré sa konalo 23.-[[24. máj]]a [[1997]]<nowiki/>a zaužíval sa preň prívlastok „'''zmarené'''“<ref name=":2">ČENTÍK, Tomáš: Referendum ako druh ľudového hlasovania. (diplomová práca). Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Právnická fakulta. Košice 2011. 89 s ([http://diplomovka.sme.sk/zdroj/3698.pdf online])</ref>. Referendum sprevádzali politické spory pred, počas aj po jeho uskutočnení.
== Otázky ==
Riadok 10:
Prvá otázka o vstupe do NATO (uznesenie NR SR zo dňa 14. februára 1997) bola podporovaná vládou koalíciou ([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana (SNS)]] a [[Združenie robotníkov Slovenska|Združenia robotníkov Slovenska]] (ZRS)). Otázka bola len hypotetická, pretože Slovensko vedené premiérom [[Vladimír Mečiar|Vladimírom Mečiarom]] americká [[Minister|ministerka]] zahraničných vecí [[Madeleine Albrightová]] označila ako "čiernu diery na mape Európy" a NATO by pravdepodobne aj tak Slovensko za člena vtedy nepozývalo<ref>Szczerbiak, Aleks; Taggart, Paul A. (2008). ''Opposing Europe?: The Comparative Party Politics of Euroscepticism Volume 1: Case Studies and Country Surveys''. Oxford: Oxford University Press. p. 285. [[International Standard Book Number|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/978-0-19-925830-7|978-0-19-925830-7]]. (anglicky)</ref>. Druhá a tretia otázka súviseli s prvou a boli úmyselne formulované tak aby odradili voliť "áno". <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Belko|meno=Marián|priezvisko2=Kopeček|meno2=Lubomír|titul=CEPSR - Referendum in theory and practice: the history of the Slovak referendums and their consequences|url=http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=165|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-06-12|vydavateľ=Mezinárodní politologický ústav|jazyk=anglický}}</ref> Otázky boli mätúce, pretože NATO už dávno predtým avizovalo úmysel nerozmiestňovať na území nových členských štátov jadrové zbrane ani vojenské základne. Praktickým dôsledkom, ak by referendum bolo platné a občania by v referende vstup do NATO zamietli, by bolo to, že aj keby SR dostala od NATO pozvánku, nemohla by ju prijať, pretože podľa čl. 99 ods. 1 ústavy SR možno výsledok referenda zmeniť alebo zrušiť ústavným zákonom až po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti.
Štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako úplne prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Opozícii sa predtým nepodarilo presadiť na pôde parlamentu ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta<ref name=":2" /> a preto podporovala túto petíciu. Opozícia, sa obávala, že po skončení funkčného obdobia prezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] v marci 1998 bude vládnúca koalícia odkladať voľbu prezidenta <!-- trojpätinovou väčšinou .. Polarizácia slovenskej politiky za Mečiara smerovala k možnosti, že žiaden kandidát by nemohol získať 60% podporu. Henderson, Karen (2002) doslovne: neobsadenie prezidentského úradu --><ref name=":1">Henderson, Karen (2002). ''Slovakia: The Escape From Invisibility''. London: Routledge. p. 47. [[International Standard Book Number|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/978-0-415-27436-4|978-0-415-27436-4]]. (anglicky)</ref> v Národnej rade aby konsolidovala svoju moc, tým že prevezme minimálne do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|jesenných volieb 1988]] prezidentské právomoci. <!-- získala úplnú kontrolu nad dianím v štáte. Druhý (právny) dôvod: Ak by voľby vyhrala politická strana vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara, prezident by musel poveriť zostavením vlády víťaza volieb. Keďže prezidentove právomoci by medzičasom prešli na vládu, musel by predseda vlády poveriť jej zostavením sám seba. -->Prvé tri referendové otázky o vstupe do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní vznikli až v čase už prebiehajúcej petičnej akcie o otázke o priamej voľbe prezidenta. Podľa [[Erik Láštic|Erika Láštica]] ich účelom bola snaha koalície znížiť politický zisk opozície z
Prezident SR [[Michal Kováč]] rozhodol o spojení všetkých štyroch otázok do jedného referenda a [[13. marca]] 1997 ho vyhlásil.
| |||