Referendum na Slovensku v roku 1997: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
lepšie/presnejšie formulácie bez obsahovej zmeny |
oprava roku jesennych volieb z 1988 na 1998 |
||
Riadok 10:
Prvá otázka o vstupe do NATO (uznesenie NR SR zo dňa 14. februára 1997) bola podporovaná vládou koalíciou ([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana (SNS)]] a [[Združenie robotníkov Slovenska|Združenia robotníkov Slovenska]] (ZRS)). Otázka bola len hypotetická, pretože Slovensko vedené premiérom [[Vladimír Mečiar|Vladimírom Mečiarom]] americká [[Minister|ministerka]] zahraničných vecí [[Madeleine Albrightová]] označila ako "čiernu diery na mape Európy" a NATO by pravdepodobne aj tak Slovensko za člena vtedy nepozývalo<ref>Szczerbiak, Aleks; Taggart, Paul A. (2008). ''Opposing Europe?: The Comparative Party Politics of Euroscepticism Volume 1: Case Studies and Country Surveys''. Oxford: Oxford University Press. p. 285. [[International Standard Book Number|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/978-0-19-925830-7|978-0-19-925830-7]]. (anglicky)</ref>. Druhá a tretia otázka súviseli s prvou a boli úmyselne formulované tak aby odradili voliť "áno". <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Belko|meno=Marián|priezvisko2=Kopeček|meno2=Lubomír|titul=CEPSR - Referendum in theory and practice: the history of the Slovak referendums and their consequences|url=http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=165|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-06-12|vydavateľ=Mezinárodní politologický ústav|jazyk=anglický}}</ref> Otázky boli mätúce, pretože NATO už dávno predtým avizovalo úmysel nerozmiestňovať na území nových členských štátov jadrové zbrane ani vojenské základne. Praktickým dôsledkom, ak by referendum bolo platné a občania by v referende vstup do NATO zamietli, by bolo to, že aj keby SR dostala od NATO pozvánku, nemohla by ju prijať, pretože podľa čl. 99 ods. 1 ústavy SR možno výsledok referenda zmeniť alebo zrušiť ústavným zákonom až po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti.
Štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako úplne prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Opozícii sa predtým nepodarilo presadiť na pôde parlamentu ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta<ref name=":2" /> a preto podporovala túto petíciu. Opozícia, sa obávala, že po skončení funkčného obdobia prezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] v marci 1998 bude vládnúca koalícia odkladať voľbu prezidenta <!-- trojpätinovou väčšinou .. Polarizácia slovenskej politiky za Mečiara smerovala k možnosti, že žiaden kandidát by nemohol získať 60% podporu. Henderson, Karen (2002) doslovne: neobsadenie prezidentského úradu --><ref name=":1">Henderson, Karen (2002). ''Slovakia: The Escape From Invisibility''. London: Routledge. p. 47. [[International Standard Book Number|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/978-0-415-27436-4|978-0-415-27436-4]]. (anglicky)</ref> v Národnej rade aby konsolidovala svoju moc, tým že prevezme minimálne do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|jesenných volieb
Prezident SR [[Michal Kováč]] rozhodol o spojení všetkých štyroch otázok do jedného referenda a [[13. marca]] 1997 ho vyhlásil.
|