Wehrmacht: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Maajo25 (diskusia | príspevky)
Riadok 29:
Podstatným zdrojom úspechov Nemeckej ríše bolo jej inovatívna [[taktika]] tzv. [[Blitzkrieg|bleskovej vojny]], s ktorou sa na začiatku vojny nedokázal v pozemnej vojne vysporiadať žiadny z ich protivníkov. Ich taktika spolu s vysokou kvalitou [[dôstojník|dôstojníckeho]] a [[poddôstojník|poddôstojníckeho]] zboru, robila z Wehrmachtu vynikajúcu armádu. Na druhej strane chyby na [[stratégia|strategickej]] úrovni, nedostatočná [[špionáž]]na sieť a ďalšie nedostatky robili z nacistického Nemecka krajinu, ktorá bola na najlepšej ceste prehrať ďalšiu svetovú vojnu.
 
V roku 1941 začal [[Deutsches Afrikakorps|nemecký africký zbor]] operovať aj na severoafrickom bojisku po boku talianskych vojsk. Na jar roku 1941 Hitler zaútočil na Juhosláviu a Grécko a 22. júna 1941 na Sovietsky zväz. Boje so Sovietskym zväzom zamestnávali väčšiu časť nemeckých síl po zvyšok vojny. Počiatočné úspechy v [[operácia Barbarossa|operácii Barbarossa]] po zvyšok roku 1941, kedy sa podarilo obsadiť celú [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]] a [[Pobaltský štát|Pobaltie]] a obkľúčiť [[Leningrad]], vystriedal veľký neúspech, keď sa Sovietom podarilo zastaviť postup Nemcov pri [[Rostov-na-Donu|Rostove-na-Donu]] a neskôr aj pri [[Moskva|Moskve]].
 
Na jar 1942 nemecké ozbrojené sily odrazili hlavné sovietske ofenzívne operácie a na juhu krajiny prešli do útoku smerom na [[Kaukaz]]. Ciele kampane, obsadenia oblasti medzi [[Don]]om a [[Volga|Volgou]] síce boli naplnené, no väčšina sovietskych síl sa stiahla a nebola zničená. Boje letnej kampane vyvrcholili [[bitka o Stalingrad|bitkou o Stalingrad]]. Nemeckým jednotkám sa podarilo získať kontrolu nad väčšinou mesta, no sovietsky protiútok spôsobil takmer kolaps celého južného krídla frontu a vynútil si rýchly ústup, takže na jar 1943 sa front nachádzal v podobnom stave ako pred rokom. Straty Nemecka a jeho spojencov boli ďalekosiahle a Hitler musel nariadiť prechod do stavu totálnej vojny.