Verzia z 15:47, 16. august 2017 upraviť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 588 editací d →‎Turizmus: d ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:27, 17. august 2017 upraviť vrátiť B5U9 (diskusia \| príspevky) 100 editací →‎Turizmus: Ďakujem za jazykove opravy. Ďalšia úprava →
Riadok 278: V súčasnej dobe sa cestovný ruch krajiny zameriava predovšetkým na historické objekty a rekreačné oblasti v atraktívnej prírode (kúpele, národné parky). Poľsko má 16 oblastí [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike\|UNESCO]]. Zázemie pre turizmus je vybudované na vysokej úrovni, existujú početné turistické informačné stánky a veľmi populárne sú reštaurácie, kaviarne, krčmy a mliečne bary. [[Poľský turisticko-vlastivedný spolok]] operuje po celej krajine a jeho cestičky sú opísané skratkou PTTK (''Polskie Towarzystwo Turystyczno-Krajoznawcze'') a označené farebným značkovaním.<ref>[http://szlaki.pttk.pl/ Chodníky PTTK]</ref> [[File:Palace on the Water, Łazienki Park, Warsaw.jpg\|left\|thumb\|[[Łazienki Królewskie]] vo Varšave]] [[File:Bobrka muzeum 08.jpg\|thumb\|Ropná baňa v [[Bóbrka\|Bóbrke]] blízko [[Krosno\|Krosna]] - Múzeum ropného a plynárenského priemyslu Ignaceho Łukasiewicza]]▼ Najpopulárnejšie a najnavštevovanejšie sú mestá [[Varšava]], [[Lublin]], [[Krakov]], [[Wieliczka]], [[Bochnia]], [[Wadowice]], [[Osvienčim]], [[Zakopané]], [[Čenstochová]], [[Vroclav]], [[Poznaň]], [[Hnezdno]], [[Štetín]] a [[Gdansk]]. Z prírodných oblastí sú to [[Tatry]], [[Podhalie]], [[Národný park Gorce\|Gorce]], [[Beskydy]] (napr. [[Beskid Żywiecki]], [[Sliezske Beskydy]] a [[Nízke Beskydy]]), [[Bieszczady]], [[Svätokrížske hory]], [[Krkonoše]], [[Bielovežský národný park]], [[Biebrzanský národný park]], jazero [[Śniardwy]], [[Štetínský záliv]] a pobrežie [[Baltské more\|Baltského mora]].▼ ▲Najpopulárnejšie a najnavštevovanejšie sú mestá [[Varšava]], [[Lublin]], [[Krakov]], [[Wieliczka]], [[Bochnia]], [[Wadowice]], [[Osvienčim]], [[Zakopané]], [[Čenstochová]], [[Vroclav]], [[Poznaň]], [[Hnezdno]], [[Štetín]] a [[Gdansk]]. Z prírodných oblastí sú to [[Tatry]], [[Krkonoše]] a pobrežie [[Baltské more\|Baltského mora]]. ▲[[File:Bobrka muzeum 08.jpg\|thumb\|Ropná baňa v [[Bóbrka\|Bóbrke]] blízko [[Krosno\|Krosna]] - Múzeum ropného a plynárenského priemyslu Ignaceho Łukasiewicza]] [[File:Puławy, Pałac Czartoryskich (02).jpg\|thumb\|left\|Palác Czartoryskich v [[Puławy\|Puławach]]]] Najznámejšie múzeá sú ''Archeologické múzeum v [[Biskupin]]e'', ''Múzeum začiatkov poľského štátu v [[Gniezno\|Hnezdne]]'', [[Wawelský hrad]] v [[Krakov]]e, Kráľovský a [[Wilanowský palác]] a [[Łazienki Królewskie]] vo Varšave, Národné múzeá vo Varšave, Krakove, [[Poznaň\|Poznani]], [[Štetín]]e, [[Kielce\|Kielcach]] a vo [[Vroclav]]e. Kniežacie zámky sú v Pomoranskom [[Štetín]]e, [[Darłowo\|Darlove]] a [[Słupsk\|Slupsku]]. Atraktívny je ''Dom narodenia [[Fryderyk Chopin\|Fryderyka Chopina]]'' v dedine [[Żelazowa Wola]] ([[gmina Sochaczew]]), ~~múzeum~~''Múzeum [[Marie Curiová\|Marie Skłodowskej-Curie]]'' vo Varšave, ''Dom [[Jan Kochanowski\|Jana Kochanowskeho]]'' v dedine [[Czarnolas]] neďaleko [[Radom]]a, ''Tatranské múzeum'' v [[Zakopané\|Zakopanom]], ''Poľnohospodárske múzeum'' v meste [[Ciechanowiec]] či ''Národné múzeum poľnohospodárstva a potravinárstva'' v dedine [[Szreniawa]] blízko [[Poznaň\|Poznane]]. [[File:Zamość. Ratusz..jpg\|thumb\|[[Zamość]], radnica a Veľké námestie]] Najznámejšie zoologické záhrady sú vo [[Vroclav]]e, [[Poznaň\|Poznani]], [[Lodž]]i, [[Krakov]]e, [[Varšava\|Varšave]], [[Płock]]u, [[Toruň\|Toruni]], [[Gdansk]]u a ''Akwarium Gdyńskie'' v [[Gdyňa\|Gdyni]]. Safari parky sú v [[Świerkocin]]e neďaleko [[Gorzów Wielkopolski\|Gorzowa Wielkopolskeho]] a v [[Borysew]]e blisko mesta [[Poddębice]], pričom botanické záhrady medzi iným v Krakove, Varšave, Vroclave, v [[Lodž]]i, [[Lublin]]e, [[Kórnik]]u, [[Racibórz\|Raciborzi]] a v kúpeľoch [[Lądek-Zdrój]]. Najstaršie arborétum v Poľsku sa nachádza v dedine [[Lipno (Opolské vojvodstvo)\|Lipno]]<ref>[http://niemodlin.pl/2416/arboretum-w-lipnie-kwitnace-rozaneczniki.html Ogród Dendrologiczny w Lipnie]</ref> ([[gmina Niemodlin]]),. Okrem toho v [[Štetín]]e pri parku Jana Kasprowicza je veľká [[Ružová záhrada v Štetíne\|ružová záhrada]]. V Poľsku sa rozvíja [[agroturistika]], turistika s deťmi vo veľkých mestách a známych rekreačných strediskách, [[cykloturistika]] a [[vodáctvo]]. Populárne splavné trasy sú [[Elbląg\|Elbląski]] kanál, [[Augustów\|Augustovski]] kanál, rieka [[Odra]] a [[Štetínsky záliv]], tematické trasy napr. ''Piastovná cesta'' (''Szlak Piastowski'') v [[Poznaň\|Poznani]], [[Hnezdno\|Hnezdnom]] a v okolí, ''Kráľovská cesta'' vo Varšave (''Trakt Królewski w Warszawie''), ''Pápežská trasa'' (napr. ''szlak „Ścieżkami Jana Pawła II” v Krakove'', ''[[Malopoľské vojvodstvo\|Malopoľská]] medová oblasť'' (''Małopolska miodowa kraina'') a ''[[Lubuské vojvodstvo\|Lubuská]] trasa vína a medu'' (''Lubuski Szlak Wina i Miodu''). Poľsko-slovenská cesta pre cyklistov spája [[Martin (mesto na Slovensku)\|Martin]] s mestom [[Bielsko-Biała]]<ref>Hraško, O., Kubička, D., Diaľková cyklotrasa spájajúca Slovensko s Poľskom (Rozległa trasa rowerowa łącząca Polskę i Słowację). Martin, Bielsko-Biała: Turčianska bicyklová skupina JUS, Beskidzkie Towarzystwo Cyklistów</ref>. <gallery>

Poľsko: Rozdiel medzi revíziami