Pop (hudobný žáner): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 65:
}}
V USA, a od 60. rokov aj v Británii, sa pop music dostala pod područie hudobného priemyslu, ktorého vplyvom sa z popu vytvorila medzinárodná jednoliata [[monokultúra]]. Napriek tomu jestvujú vo väčšine regiónov a krajín osobité formy popu; nezriedka vznikajú lokálne verzie opierajúce sa o svetové trendy obohatené o miestne črty.<ref>J. Kun, ''Audiotopia: Music, Race, and America'' (Berkeley, CA: University of California Press, 2005), {{ISBN|0-520-24424-9}}, str. 201.</ref> Niekedy takéto trendy (napríklad [[Europop]]) majú nemalý vplyv na vývoj žánru ako takého.<ref name=Firth2002>"Star profiles" in S. Frith, W. Stray and J. Street, ''The Cambridge Companion to Pop and Rock'' (Cambridge University Press, 2001), {{ISBN|0-521-55660-0}}, str. 199–200.</ref>
Podľa encyklopédie ''Grove Music Online'' „populárne štýly zo západu, či už vo forme koexistencie alebo marginalizácie osobitých miestnych žánrov, sa rozšírili po celom svete a stali sa spoločnými štylistickými menovateľmi v globálnych komerčných hudobných kultúrach.“<ref name=PManuel>P. Manuel, "Pop. Non-Western cultures 1. Global dissemination", ''Grove Music Online''. Dátum prístupu: 14. marec 2010.</ref> V niektorých krajinách mimo západnej Európy, ako napríklad v Japonsku, sa vyvinul prosperujúci hudobný priemysel popovej hudby. Tento priemysel, zväčša založený na pope západného strihu, už niekoľko rokov generuje kvantitu muziky, ktorej sa môže vyrovnať v globálnom meradle iba trh v Spojených štátoch.<ref name=PManuel/> Rozširovanie pop music v západnom štýle sa interpretovalo rôznorodo: ako predstavujúce procesy amerikanizácie, homogenizácie, modernizácie, kreatívneho prijímania, kultúrneho imperializmu, alebo všeobecne povedané ako proces [[Globalizácia|globalizácie]].<ref name=PManuel/>
== Referencie ==
| |||