Otvoriť hlavné menu

Zmeny

minivlajky, preklepy, wikilinky
{{Infobox Bitka
|konflikt = Občianska vojna v Líbyi
|súčasť = [[Arabská jar|Arabskej jari]]
|obrázok =
|text k obr =
|dátum = [[15. február|15. február 2011]] – [[23. október|23. október 2011]]
|miesto = [[Líbya]]
|casus =
|územie =
|výsledok = Víťazstvo povstalcov <br /><small> * Povstalci obsadili všetky najvýznamnejšie mestá; [[Tripolis]], [[Bengází]], [[Misráta]], [[Tobruk]], [[Al-Bajdá]], [[Syrta]] a ďalšie. <br /> * Zabitie Muammara Kaddáfího. <br /> * 100 štátov, [[OSN]], [[Európska únia]] a [[Africká únia]] uznali Dočasnú národnú radu za jediného predstaviteľa [[Líbya|Líbye]]. </small>
|protivník1 = [[Súbor:Flag of Libya.svg{{Minivlajka|25px|border]]Líbya}} Dočasná národná rada<br /> {{flagiconminivlajka|NATO}} [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]<br /> {{flagiconminivlajka|SwedenŠvédsko}} [[Švédsko]]<br /> {{flagiconminivlajka|QatarKatar|w}} [[Katar]]<br /> {{flagiconminivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Spojené arabské emiráty|SAE]]<br /> {{flagiconminivlajka|JordanJordánsko}} [[Jordánsko]]
|protivník2 = {{Minivlajka|Líbya [[Súbor:Flag_of_Libya_(1977-2011).svg|25px|border]]}} [[Veľká líbyjská arabská ľudová socialistická džamahírija]]
|velitel1 = [[Mustafa Abdul Džalíl]] <br /> [[Mahmúd Džibríl]] <br /> [[Abdul Fatah Júnis]] †
|velitel2 = [[Muammar al-Kaddáfí]] † <br /> [[Chámis al-Kaddáfí]] † <br /> [[Sajf al-Islám Kaddáfí]] ([[Vojnový zajatec|zajatý]])<br />[[Abu-Bakr Yunis Jabr]] †
|sila1 = 17 000 vojakov a dobrovoľníkov
|sila2 = 10 000 až 20 000 vojakov
|straty1 = 5 634 – 7 026 mŕtvych
|straty2 = 2 217 – 2 486 mŕtvych
|straty =
|poznámky = <center>Približný počet mŕtvych civilistov: <br />'''25 000'''</center>
}}
 
'''Občianska vojna v Líbyi''' začala demonštráciami a protestami nadväzujúcimi na [[arabská jar|vlny protestov]] v ostatných arabských krajinách. Prvé, menšie protesty sa objavili už [[13. január|13. januára 2011]] a ľudia v nich žiadali koniec 42 rokov trvajúcej diktatúry plukovníka [[Muammar Káddáfí|Muammara Kaddáfího]] v krajine. Väčšie protesty sa naplno rozhoreli po [[15. február]]i a režim na ne reagoval streľbou do demonštrantov a neskôr aj nasadením armády, vrátane lietadiel.<ref>http://www.sme.sk/c/5776368/libya-nasadila-proti-demonstrantom-bojove-lietadla.html</ref> Bezprostredné počty ľudských obetí sa rôznia, samotná Líbya priznala 300, Taliansko ich odhadovalo až na niekoľko tisíc.<ref name="ceskenoviny.cz">http://www.ceskenoviny.cz/svet/zpravy/kaddafiho-podporily-desitky-lidi-tisice-demonstrovaly-proti-nemu/600381</ref> Najmasovejšie demonštrácie prebiehali v najväčších mestách ([[Tripolis]], [[Bengází]], [[Misráta]], [[Tobruk]]), demonštranti prepadávali policajné stanice, kde sa im dostali do rúk aj zbrane a situácia dospela až k otvorenému povstaniu. Na stranu odporcov režimu sa postupne pridala aj časť silových zložiek a [[21. februára]] získali povstalci prakticky pod úplnú kontrolu mesto Bengází, ktoré sa stalo hlavným centrom odporu. Režim potom postupne prišiel o celý východnú časť Líbye a líbyjsko-egyptskú hranicu tak ovládli vzbúrenci.
[[Súbor:Flag of Libya.svg|thumb|Vlajka bývalého Líbyjského kráľovstva, teraz využívaná povstalcami]]
Po tom, čo ku koncu februára režim stratil kontrolu nad východom krajiny, vrátane druhej najväčšej líbyjskej metropoly [[Bengází]], začali tamojší ľudia oslavovať a odovzdávať ukoristené zbrane. Pri oslavách používali červeno-čierno-zelenú trikolóru, vlajku bývalého Líbyjského kráľovstva.<ref name="ceskenoviny.cz"/> Ako vedúca zložka povstania sa sformovala Dočasná národná rada, tiež označovaná ako Národná rada. Táto rada uskutočnila svoje ustanovujúce stretnutie [[5. marec|5. marca 2011]] v [[Bengází]], kde sa označila za jediného legitímneho predstaviteľa Líbye a na jej území vyhlásila ''Líbyjskú republiku''.<ref name="ntclibya.org">http://ntclibya.org/english/founding-statement-of-the-interim-transitional-national-council/</ref> Predsedom Rady sa stal [[Mustafa Abdul Džalíl]], ktorý bol Kaddáfiho ministrom spravodlivosti a na stranu povstalcov prešiel krátko po začiatku protestov. Prvou krajinou, ktorá [[10. marec|10. marca 2011]] Radu oficiálne uznala ako legitímneho predstaviteľa líbyjského štátu, bolo [[Francúzsko]].<ref name="ntclibya.org"/><ref>http://zahranicni.ihned.cz/c1-51068190-sarkozy-bezletova-zona-nestaci-zamerme-se-na-konkretni-cile-v-libyi</ref>
 
V marci rozpútali Kaddáfího sily proti povstalcom rozsiahlu vojenskú protiofenzívu a začali spätne dobýjať povstalcami obsadené mestá, pričom došlo k rozsiahlym bojom napr. v [[Misráta|Misráte]] a k obliehaniu [[Bengází]]. Z obavy, aby nedošlo v týchto mestách k rozsiahlym masakrom civilného obyvateľstva, pristúpila [[Bezpečnostná rada OSN]] k vyhláseniu bezletovej zóny nad Líbyou, ktorá dala [[de facto]] súhlas s vojenskou intervenciou cudzích krajín. Tá začala [[19. marca]] pod vedením [[Francúzsko|Francúzska]], [[VeľkáSpojené Britániakráľovstvo|Veľkej Británie]] a [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. [[31. marca]] prevzalo úplnú kontrolu nad vojenskou operáciou proti líbyjskému režimu [[NATO]]. Z arabských štátov vojensky podporil ako prvý vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou [[Katar (štát)|Katar]], ktorý tiež ako prvý z arabských krajín uznal rebelmi ustanovenú vládu.<ref>http://zpravy.idnes.cz/libyjsti-povstalci-chteji-zacit-vyvazet-ropu-pomuze-jim-pry-katar-1fp-/zahranicni.asp?c=A110328_114436_zahranicni_ipl</ref>. Spojenci uskutočnili v priebehu vojny vyše 9 000 bojových náletov a takmer úplne zničili vojenský potenciál Kaddáfího režimu,<ref>http://www.nato.int/nato_static/assets/pdf/pdf_2011_10/20111005_111005-factsheet_protection_civilians.pdf</ref> zároveň však napriek snahám o minimalizovanie civilných škôd usmrtili najmenej 72 civilistov.<ref>http://www.sme.sk/c/6374877/aktivisti-obvinuju-nato-z-nepriznania-civilnych-obeti-v-libyi.html</ref>
 
S výraznou leteckou podporou začali povstalci pomerne rýchlo preberať kontrolu nad krajinou a v auguste už Kaddáfímu zostalo len niekoľko miest na západe Líbye. Predovšetkým hlavné mesto Tripolis, o ktorý sa mali viesť najťažšie boje, pretože Kaddáfí sa nemienil vzdať a oprieť sa mohol minimálne o svoju elitnú prezidentskú gardu, ktorú tvorilo 3 000 dobre vyzbrojených a vycvičených mužov. Podľa správ z miesta boli v uliciach hlavného mesta Kaddáfim najatí žoldnieri z cudzích krajín, najmä subsaharskej Afriky, ktorí strieľali aj po tých, čo sa len snažili pomôcť zraneným.<ref>http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/kaddafi-uz-zrejme-nekontroluje-situaci-v-libyi-lide-dal-utikaji/601881</ref> To viedlo k viacerým prípadom brutálnych represii zo strany povstalcov voči obyčajnému černošskému obyvateľstvu krajiny.<ref>http://observers.france24.com/content/20110831-libya-tripoli-ivorian-african-immigrant-blacks-brutalized-because-skin-colour-color</ref>
 
* [[31. októbra]] NATO formálne ukončilo svoju vojenskú angažovanosť v Líbyi.<ref>http://www.acus.org/natosource/nato-makes-final-decision-end-libya-operation-october-31</ref>
 
== Referencie ==
<references />
2 438

úprav