Jemelian Ivanovič Pugačov: Rozdiel medzi revíziami

Hlavnou príčinou povstania bola najmä nevyriešená otázka [[Nevoľníctvo|nevoľníkov]]. Nevoľníci boli sedliaci doživotne pripútaní k majetku zemepána. Pôda, na ktorej hospodárili, im nepatrila, mohli byť zemepánom ľubovoľne premiestňovaní či dokonca predávaní, sedliaci boli nimi trestaní (často veľmi kruto), práva sa takmer nemohli dovolať (v roku 1767 cárovná zakázala písať sťažnosti adresované jej). To, že postavenie ruských nevoľníkov bolo skutočne zlé, dosvedčuje fakt, že medzi rokmi 1762 – 1769 bolo v Rusku až 50 nevoľníckych povstaní. Ani to Pugačovovo, ktoré svojím rozsahom a obeťami patrilo k najväčším sedliackym povstaním, na tristnom stave nevoľníkov nič nezmenilo. Nevoľníctvo bolo v Rusku zrušené až v roku 1861.

Druhou príčinou povstania bola nevyriešená kozácka otázka. [[Kozáci]] boli slobodnými ľuďmi, ktorí žili v pohraničných oblastiach na juhu a juhovýchode Ruska (strážili tamojšie hranice pred kočovnými etnikami, krymskými Tatármi a Osmanskými Turkami). [[Kozáci]] mali niekoľko privilégií, ktoré im však Katarína II. začala postupne odoberať (napríklad jajickým kozákom zakázala slobodný obchod so soleným rybami, ktoré lovili v rieke Jajik). V roku 1772 prepuklo vo východnom a juhovýchodnom Rusku rozsiahle povstanie [[kozáci|kozákov]], na čelo ktorého sa neskôr postavil Jemelian Pugačov.