Verzia z 18:26, 6. júl 2017 upraviť 94.230.146.228 (diskusia) Volala sa Karpatská Ukrajina od 1938 a nie Zakarpatská. Tento názov sa presadil až po 1946, lebo takto túto oblasť vnímali sovieti z pohľadu od Moskvy. Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:32, 24. október 2017 upraviť vrátiť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 769 editací d odkaz fix. Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Karpatska Ukraina-2 COA.svg~~\|275px~~\|náhľad~~\|vpravo~~\|Znak Podkarpatskej Rusi používaný od roku 1920]] [[Súbor:Czechoslovakia01.png~~\|275px~~\|náhľad~~\|vpravo~~\|Podkarpatská Rus ako súčasť ČSR]] '''Podkarpatská Rus''' je historický názov územia, ktoré sa z prevažnej časti rozkladá na území dnešnej [[Zakarpatská oblasť\|Zakarpatskej oblasti]] [[Ukrajina\|Ukrajiny]], čiastočne na území dnešného [[Prešovský kraj\|Prešovského]] a [[Košický kraj\|Košického kraja]] na [[Slovensko\|Slovensku]], malou časťou tiež na území [[Poľsko\|Poľska]] a župy [[Maramureș (župa)\|Maramureș]] v [[Rumunsko\|Rumunsku]]. <!-- V širšom zmysle územie zahŕňa aj oblasti pri hraniciach bývalého administratívneho územia Česko-Slovenska, ktoré sú obývané [[Rusíni\|Rusínmi]], čiže aj dnešné severovýchodné [[Slovensko]]. --> Riadok 18: [[Slovania\|Slovanské kmene]] sa na území Podkarpatskej Rusi začali usadzovať okolo 6. storočia nášho letopočtu, po nájazdoch [[Huni\|Hunov]]. V [[7. storočie\|7.]] a [[8. storočie\|8. storočí]] sa na úpätí Karpát usadzovali vo väčšej miere ďalšie slovanské kmene (Pozri aj [[Bieli Chorváti]]). Územia a jeho obyvatelia nikdy neboli súčasťou východoslovanských štátnych útvarov, ani [[Kyjevská Rus\|Kyjevskej Rusi]]. Takmer celé územie bolo súčasťou Veľkej Moravy v čase jej rozkvetu za vlády [[Svätopluk I. (Veľká Morava)\|Svätopluka]] v rokoch [[871]]{{--}}[[894]]. Kontrolu nad časťou územia (brehy rieky [[Tisa]]) mala koncom 9. storočia tiež Bulharská ríša vedená cárom [[Simeon I. (Bulharsko)\|Simeonom I.]] [[Maďari\|Starí Maďari]] prekročili Karpaty okolo roku [[896]]. Mnohí z nich sa usadili na tomto území a splynuli s pôvodným slovanským obyvateľstvom. Od [[10. storočie\|10. storočia]] bolo územie súčasťou [[Uhorsko\|Uhorska]]. Etnická rozmanitosť sa ešte rozšírila príchodom približne 40 000 [[Kumáni (západní Kypčakovia)\|Kumánov]], ktorí sa na území usadili po porážke kyjevským veľkokniežaťom [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)\|Vladimírom II. Monomachom]] v [[12. storočie\|12. storočí]] a najmä po ich definitívnej porážke [[Mongoli (~~etnikum~~mongolské jazyky)\|Mongolmi]]<ref group="pozn">V odbornej literatúre je zaužívaný aj nepresný a nesprávny názov [[Tatári (etnikum)\|Tatári]]. Slovo Tatári malo pôvodne hanlivý význam a vzťahovalo sa nájazdníkov do Uhorska počas [[Mongolský vpád do Uhorska\|mongolského vpádu do Uhorska]] v rokoch 1241{{--}}1242, teda nie na príslušníkov konkrétneho etnika. Z tohto dôvodu sa v súčasnosti uprednostňuje pomenovanie [[Mongoli (~~etnikum~~mongolské jazyky)\|Mongoli]]. Pozri {{Harvbz\|Uličný\|2004\|Sst=3-4}}</ref> v roku [[1238]]. Poskytnutie azylu Kumánom uhorským kráľom [[Belo IV.\|Belom IV.]] sa stalo zámienkou pre [[Mongolský vpád do Uhorska\|mongolský vpád]] do Uhorska v rokoch [[1241]]{{--}}[[1242]]. [[Černigovské kniežatstvo\|Černigovské knieža]] [[Rostislav I. Michajlovič]] bol [[bán]]om časti územia v rokoch [[1243]]{{--}}[[1261]], za vlády svojho svorka, uhorského kráľa Bela IV. === Súčasť Sedmohradska a Habsburskej ríše ===

Podkarpatská Rus: Rozdiel medzi revíziami