Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
wlink, súradnice
Starekolena (diskusia | príspevky)
hotovo
Riadok 55:
Po smrti svojej prvej manželky sa oženil ovdovený Karol s [[Beatrix Luxemburská|Beatrix Luxemburskou]], dcérou rímskeho cisára [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henricha VII. Luxemburského]] a sestrou českého kráľa [[Ján Luxemburský|Jána I.]] v Čechách, pravdepodobne v roku [[1318]]. V lete roku [[1319]] viedol svoje vojská proti Urošovi II. zo [[Srbsko|Srbska]], ktorý zabral južnú oblasť kráľovstva, a srbskému vojsku udelil pri Mačve porážku. Po tomto víťazstve obsadil [[Belehrad]] a taktiež územie Banovina. V tom čase začal reorganizovať finančnú základňu kráľovskej moci vyhlásením, že jedine kráľ je oprávnený otvoriť nové colnice v kráľovstve.
 
Jeho druhá žena Beatrix a jej jediné dieťa zomreli pri pôrode [[11. októbra]] [[1319]]. Karol ovdovel už po druhý raz a jeho treťou ženou sa stala [[Alžbeta Piastovská|Alžbeta Poľská]], dcéra poľského kráľa [[Vladislav I. (Poľsko, 1320)|Vladislava I.]] [[6. júla]] [[1320]].
 
Smrť Matúša Čáka [[21. marca]] 1321, najmocnejšieho šľachtica a vzdorovateľa Karolovej moci, znamenala rozpad jeho provincií a Karolove vojsko mohlo do konca roka nadobudnúť všetky pevnosti zosnulého baróna. V januári [[1322]] sa vzbúrili mestá v [[Dalmácia|Dalmácii]]  [[Šibenik]] a [[Trogir]] proti vláde [[bán]]a [[Mladen II Šubić|Mladena Šubiča]], ktorého otec Pavol Šubić patril medzi prvých priaznivcov Karola Róberta. Viacero chorvátskych šľachticov (vrátane jeho brata Pavla II. Šubiča) sa tiež obrátilo proti Mladenovi a ich koalícia ho porazila v [[bitke pri Blisne]]<!-- Battle of Bliska --> (v súčasnosti [[Blizna Donja]], sídlo medzi [[Trogir|Trogirom]] a [[Klis]]). Karol túto situáciu plne využil, vtiahol do Dalmácie a bána Mladena Subič uväznil, čím posilnil svoj vplyv v Dalmácii a Chorvátsku.
 
== Obnovenie kráľovskej moci ==
Karol zaviedol mnohé významné politické i ekonomické reformy. V roku [[1323]] sa vzdal kráľovskej výsady oslabenia meny a zaviedol nové dane (lucrum camaræ) s cieľom zabezpečiť kráľovstvu trvalé príjmy. V rovnakom roku preniesol svoje sídlo z [[Temešvár|Temešváru]] do [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehradu]].
 
Zaviedol takzvaný čestný systém: namiesto veľkých dotácií dostávali verní služobníci úrad (z latinského ctiť) a tým sa stali držiteľmi kráľovského majetku (vrátane hradov) v okresoch a zástupcami kráľa. Ale tieto úrady neboli pridelené na večnosť ale len počas služby kráľovi a kráľ im ich mohol kedykoľvek odobrať. Tento "čestný úrad" bol základom feudalizmu a posilnil Karolovu moc.
Riadok 67:
 
== Atentát Feliciána Zacha na Karola Róberta ==
V 17. apríla 1330 sa Karol stal terčom atentátu. O atentát sa pokúsil [[Felician Zach]] so svojím synom pri kráľovskom dvore v blízkosti zámku [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]], zatiaľ čo kráľovská rodina obedovala. Pokúsil sa zabiť kráľa a jeho dvoch synov ale len kráľovná stratila pri útoku štyri prsty na pravej ruke, pretože zasiahli rytieri a zabili hoútočníkov priamo na mieste. Kráľ vyviazol len s drobným poranením chrbta. Karol sa za pokus o atentát vysporiadal nielen so samotným atentátnikom, ale aj s jeho rodinou. A to až do tretieho pokolenia. Inak spravodlivý kráľ si týmto krutým trestom pobúril proti sebe celé Uhorsko, keď rozštvrteného Zacha poslal kolovať do veľkých miest kráľovstva. Motívy zločinzločinu pritom neboli jasné.<!-- Felicjan dcérou Kláru vraj znásilnil kráľov priateľ poľský kráľ Kazimír -->
 
== Zahraničná politika ==