Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

'''Karol I. Róbert''' z Anjou (* [[1288]], [[Neapol]], [[Taliansko]] – † [[16. júl]] [[1342]], [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]], [[Maďarsko]]) bol uhorský kráľ v rokoch [[1301]]/[[1307]]/[[1308]]{{--}}[[1342]]. Korunovaný bol v máji [[1301]], [[15. jún]]a [[1309]] a [[27. august]]a [[1310]].

 

Proti jeho dosadeniu na trón protestovali ďalší uchádzači. Aj keď bol ešte dieťa, keď ho jeho starý otec [[Karol II. (Neapol)|Karol II.]] v roku [[1300]] poslal do Uhorska, mohol sa Karol chopiť moci pred svojimi protivníkmi a nasledovalo dlhé obdobie vnútorných rozporov. Uhorskí magnáti mu odovzdali korunu v roku [[1301]], ale aj napriek tomu bol korunovaný mnohokrát, pretože [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskú korunu]] odobral [[Václav III.|Václavovi III.]] sedmohradský [[Ladislav Kán]] a nechcel ju vydať. V roku [[1309]] ho preto korunovali náhradnou korunou a v roku [[1310]] v [[Székesfehérvár|Stoličnom Belehrade]] [[uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskou korunou]]. Aj tak ho ale uznala za kráľa len časť [[šľachta|šľachty]], tí najmocnejší oligarchovia ho nepodporovali. Vtedy nastalo rozhodnutie zlomiť ich moc a známe obdobie sporov s [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúšom Čákom Trenčianskym]] a [[Omodejovci|Omodejovcami]] sa mohlo začať. Po ich porážke získal podporu mnohých ďalších šľachticov, ale až smrť Matúša Čáka mu otvorila bránu k zjednoteniu Uhorska.

 

Najväčším úspechom Karola Roberta bola spojená obrana s Poľskom a Českom proti Habsburgovcom. V novembri roku [[1335]] usporiadal vo svojom sídle [[Vyšehrad (Maďarsko)#Stretnutie troch panovn.C3.ADkov - 1335|Vyšehradský kongres]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=György Rácz|meno=|titul=Vyšehradská schôdzka|url=http://www.visegradgroup.eu/congress-of-visegrad/vysehrad-schodzka|dátum vydania=2009-08-04|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=www.visegradgroup.eu|jazyk=en}}</ref> Okrem poľského ([[Kazimír III. (Poľsko)|Kazimír III. Veľký]]) a českého ([[Ján Luxemburský]]) kráľa boli hosťami viaceré poľské, sliezske a nemecké kniežatá, ako aj zástupcovia Rádu nemeckých rytierov.  Takmer štyri týždne si užili nádherné pohostenie, ale hlavne dosiahli značné diplomatické zblíženie. Poľsko a Česko ukončili spor o pohraničné oblasti a uzavreli mier. Po tomto kongrese nastalo najveľkolepejšie obdobie všetkých troch kráľovstiev a vnútorný hospodársky rozmach. Okrem toho sa dohodli na spoločnom postupe proti cisárovi [[Ľudovít IV. (Svätá rímska ríša)|Ľudovítovi IV.]] a jeho vtedajšiemu spojencovi ''Albertovi rakúskemu''. Po bojoch v roku 1336, do ktorých sa Karol zapojil v [[Marchegg|Marcheggu]], <!-- Babonići a Kőszegis vytvoril alianciu s rakúskymi vojvodmi v januári 1336. [101] [124] Ján Luxemburský, ktorý si nárokoval Korutánsko od Habsburgov, napadol Rakúsko vo februári. [124] Kazimir III Poľský prišiel do Rakúska, aby mu pomohol koncom júna. [125] Charles sa čoskoro pridal k nim v Marcheggu. [125] Rakúšania hľadali zmierenie a v júli podpísali mierovú zmluvu s Jánom. [124] Karol podpísal prímerie s nimi 13. decembra ale novú expedíciu proti Rakúsku začal začiatkom budúceho roka. [126] -->dosiahli Karolovi spojenci podpísaním dohody s ''Albertom a Ottom rakúskymi'' 11 septembra 1337, to čo potrebovali - donútil rody [[Babonić]] a [[Kőszegi]] aby sa vzdali a odovzdali im svoje pevnosti pozdĺž hraníc výmenou za vzdialenejšie hrady.

 

 

 

== Úpadok južnej hranice od 1330 ==

Západné [[Valašsko]] považované za časť Severinského banátu. Keď Valašský vládca [[Basarab I.]] prejavil známky neposlušnosti, Karol pritiahol aj s vojskom, ale po dobytí zopár miest bol nútený k ústupu následkom nedostatku zásob. Počas jeho návratu 9. novembra 1330 sa uhorská armáda stratila v horskom teréne tejto oblasti. [[Uhorsko]] a [[Valašsko]] podpísali mier a Basarab prisľúbil Karolovi, že mu ukáže cestu. Basarab ich však nalákal do pasce a v [[Bitka pri Posade|bitke pri Posade]] (poloha: {{Súradnice|45.286944|25.618333|display=inline}}) ich prepadol zo zálohy. Po katastrofálnej porážke, Karol z bojiska unikol len vďaka ľsti. Vymenil si s [[Dezider z Héderváru|Deziderom z Héderváru]] zbroj. Toho Valasi v domnienke, že ide o kráľa, chladnokrvne dorúbali. Tento incident znamenal počiatok [[Valašsko|Valašska]] ako nezávislého vojvodstva.

 

 

 

== Rodina ==