Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Karol I. uskutočnil aj veľa politických a ekonomických reforiem. Obnovil správu krajiny, jeho dvor sa preslávil v Európe ako škola rytierstva, zaviedol pevnú menu a stále dane, dal raziť nové mince. Karolova zahraničná politika sa z veľkej časti zakladala na spojenectvách. Medzi jeho najväčšie úspechy patrila spoločná obrana s [[Poľsko]]m a [[Česko]]m proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] (v tej dobe pripojil k Uhorsku [[Bratislava|Bratislavu]]). Bol jedným z najvýznamnejších kráľov Uhorska a Uhorsko za jeho vlády sa stalo jednou z najvýznamnejších európskych mocností.

NaUž počiatkupočiatkom roku [[1300]] mocný chorvátsky bán [[Pavol Šúbic]]<!-- (Croatian: Pavao I. Šubić Bribirski; Hungarian: bribiri I. Subics Pál) (c. 1245 – 1 May 1312) --> uznal Karolov nárok na trón a pozval ho do Uhorska. Jeho starý otec toto pozvanie prijal, Karolovi poskytol menší finančný príspevok a poslal ho do Uhorska upevniť svoj dedičný nárok pred [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrejom III]]. Karol, vtedy ešte malé dieťa (12 ročný), sa vylodil v [[Split]]e v auguste roku 1300 a vydal sa na cestu do [[Záhreb]]u, kde bol uznaný za uhorského kráľa ďalším vplyvným [[veľmož|magnátom]] [[Ugrin Čák|Ugrinom Čákom]].

Keď [[14. januára]] 1301 [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] zomrel, vymrela ním panovnícka dynastia [[Arpádovci|Arpádovcov]]. Karola v [[Ostrihom]]e 13.mája 1301 [[arcibiskup]] [[Gregor Bicskei]] korunoval náhradnou korunou, pretože [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanská koruna]] bola v rukách jeho protivníkov. Uhorský snem neuznal jeho vládu a na trón presadzoval [[Václav III.|Václava III.]], syna českého kráľa [[Václav II.|Václava II.]] z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]]. Mladý [[Václav III.|Václav III]]. (11 ročný) súhlasil so zvolením a zásnubami <!-- iný zdroj: zasnúbení boli od februára 1298  -->s dcérou Ondreja[[Ondrej III., a(Uhorsko)|mŕtveho panovníka]] Alžbetou. bolBol korunovaný svätoštefanskou korunou v  [[27. augusta]] [[1301]] v [[Stoličný Belehrad|Stoličnom Belehrade]] ([[Székesfehérvár]]) arcibiskupom [[Ján Kaločský|Jánom Kaločským]], čím získal meno Ladislav V.

Po korunovácii jehosvojho súpera sa Karol stiahol do [[Slavónsko|Slavónska]], kde jeho stúpenci medzitým upevnili jeho moc. V septembri [[1302]] začal obliehať [[Budín]], ale nepodarilo sa mu obsadiť hlavné mesto kráľovstva a preto sa znova stiahol do Chorvátska. [[31. mája]] [[1303]] [[pápež]] [[Bonifác VIII.]] potvrdil Karolov nárok na trón a jeho strýko z matkinej strany [[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)|Albrecht I.]] mu prisľúbil vojenskú pomoc. V lete [[1304]] dorazil [[Václav II. (Čechy, kráľ)|Václav II]]. do Uhorska na požiadavku svojho syna s cieľom podporiť jeho moc v kráľovstve. Václav II. si však plne uvedomoval nestabilnú pozíciu syna na tróne, preto sa rozhodol opustiť krajinu a Václav III. ho nasledoval. Pri Senici sa odchádzajúci stretli s Matúšom Čákom a jeho prívržencami, ktorí sa im snažili zahradiť cestu a primäť ich na návrat do Uhorska.<ref>''Kroniky stredovekého Slovenska'', str. 299</ref> Keď sa Karol dopočul zvesti o Václavovom odchode, spojil sily s [[Rudolf I. (Česko)|Rudolfom I.]] a spolu napadli České kráľovstvo. Nedokázali však obsadiť [[Kutná Hora|Kutnú Horu]] a Karol bol nútený sa stiahnuť do Uhorska.

Uhorský snem však ešte stále neuznal Karola za kráľa. V auguste [[1305]] Václav III., teraz už ako 16 ročný český kráľ (po smrti svojho otca v júni 1305), prenechal uhorskú korunu [[Oto III. (Bavorsko)|Ottovi III.,]] vojvodovi bavorskému, ktorý bol vnukom uhorského kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] Otto si prišiel pre svätoštefanskú korunu, ktorú mu nasadil vesprémsky a čanádsky biskup [[6. decembra]] 1305. Ale ani Otto nebol schopný vládnuť. V priebehu roku [[1306]] sa Karol zmocnil [[Ostrihom]]u, [[Spišský hrad|Spišského hradu]], [[Zvolen]]a a [[Budín]]a.

V júni [[1307]] Otto III. navštívil mocného [[Ladislav Kán|Ladislava Kána]] Sedmohradského, ale ten ho uväznil. [[10. októbra]] 1307 Uhorský snem na zhromaždení ustanovil Karola Róberta kráľom Uhorska, no najmocnejší šľachtici [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]], [[Omodej Aba|Aba Omodej]] a Ladislav Kán ho neprestali ignorovať. Ku koncu roka prepustil Ladislav Kán Otta III., ktorý opustil krajinu. Ladislav odmietal vydať Karolovi uhorskú korunu, bez ktorej nemohol byť právoplatným uhorským kráľom. Po tomto zhromaždení bola potvrdená teória o nedotknuteľnosti kráľa a [[biskup]] vyzval Ladislava Kána, aby vydal uhorskú korunu, ten však výzvu odmietol. Pápežský legát dal teda korunovať Karola novou korunou arcibiskupom Tomášom z Ostrihomu [[15. júna]] [[1309]]. Konečne pod hrozbami pápežského legáta Ladislav Kán vydal korunu a Karol Róbert bol, už tretí raz, korunovaný [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskou korunou]] za uhorského kráľa, a to [[27. augusta]] [[1310]] znova arcibiskupom z Ostrihomu.

Bol jediným synom [[Karel I. Martel|Karola I. Martela]] z Anjou a [[Klementína Habsburská|Klementíny Habsburskej]]. Bol zZ otcovej strany potomkom [[kapetovci|kapetovskej]] dynastie z [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Anjou]]:, Z maminej potomok [[Habsburgovci|Habsbugovcov]]. Jeho starý otec [[Karol II. (Neapolsko)]] mal za ženu [[Mária Uhorská (1257 – 1323)|Máriu Uhorskú]], ktorá bola dcérou uhorského kráľa [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefan V.]] , ktorý bol [[Arpádovci|Arpádovec]].

* matka [[Klementína Habsburská]], dcéra rímskehocisára kráľa[[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa I]].