|
[[Súbor:VAB Aerial - GPN-2000-000869.jpg|náhľad|Letecký pohľad na Štartovacíštartovací komplex 39 v roku 1998]]
'''Štartovací komplex 39''' ({{V jazyku|eng|'''''Launch Complex 39 (LC-39)'''''}}) je rozsiahla oblasť so súborom zariadení vo [[Kennedyho vesmírne stredisko|Vesmírnom stredisku Johna F. Kennedyho]] na Merrittskom ostrove na [[Florida|Floride]] v [[Spojené štáty|USA]]. Vybudovaný bol pre [[program Apollo]], neskôr bol upravený pre potreby [[Program Space Shuttle|programu Space Shuttle]]. Ďalšie úpravy od roku [[2007]] pripravovali LC-39 na účely [[program Constellation|programu Constellation]], ktorý však bol v roku [[2010]] zrušený, a tak po predstavení novej koncepcie americkej kozmonautiky v roku [[2011]], prebiehajú úpravy komplexu na účely projektu [[Space Launch System|projektu Space Launch System]] a od roku [[2014]] prvú rampu pre účely spoločnosti [[SpaceX]].
== História ==
Prvotný návrh Štartovaciehoštartovacieho komplexu 39 obsahoval 5päť rámp s rozostupom 8 700 stôp ({{km|2.6|m}}), aby sa zabránilo havárii v prípade [[Explóziaexplózia|výbuchu]]. Tri boli plánované na výstavbu, dve boli rezervované na používanie do budúcna. Číslovanie rámp bolo v tom čase zo severu na juh, pričom najsevernejšia bola LC39A,LC-39A a najjužnejšia LC39CLC-39C. LC39ALC-39A nebola nikdy postavená a LC39CLC-39C sa stala v roku [[1963]] rampou LC39ALC-39A.
[[Súbor:Launch Apollo4S67-49969.jpg|120px|náhľad|Prvý štart rakety [[Saturn V]] zzo štartovacieho komplexu LC-39A, 9. november 1967]]
Rampy sa spočiatku používali na štarty rakiet [[Saturn V]] v [[program Apollo|programe Apollo]]. Pôvodná štruktúra rámp bola prepracovaná pre potreby [[Space Shuttle|raketoplánu]], ktorý po prvýkrát vyštartoval z LC39A po poslednom štarte Saturnu V, ktorý niesol [[Skylab]] v roku [[1973]], a v roku [[1977]] z LC39B po testovacom projekte [[Apollo-Sojuz]] ([[1975]]). LC39 boli počas obdobia [[Apollo|Apolla]] iba odpaľovacie rampy - doplňovacie veže boli pripojené k štartovacej rampe - jediná úprava, ktorá bola spravená bola takzvaná "milkstool", ktorá umožnila rakete [[Saturn IB|Saturnu IB]] (pre všetky misie Skylab s ľudskou posádkou, nevypustenou [[Skylab Rescue]], a [[ASTP]]) použiť odpaľovaciu vežu [[Saturn V|Saturnu V]]. Pre raketoplán mala odpaľovacia rampa nepohyblivú vežu a otáčajúcu prevádzkovú rampu, použitú na ochranu [[Družicový stupeň raketoplánu|orbiteru raketoplánu]] a na namontovanie vertikálneho ovládania užitočných nákladov do nákladného priestoru. ▼
▲Rampy sa spočiatku používali na štarty rakiet [[Saturn V]] v [[program Apollo|programe Apollo]]. Pôvodná štruktúra rámp bola prepracovaná pre potreby [[Space Shuttle|raketoplánu]], ktorý po prvýkrát vyštartoval z LC39ALC-39A v roku [[1981]] po poslednom štarte Saturnu V, ktorý niesolv roku [[ Skylab1973]] vvyniesol roku[[kozmická stanica|vesmírnu stanicu]] [[ 1973Skylab]], a v roku [[ 19771986]] z LC39BLC-39B po testovacom projekte [[Apollo-Sojuz]] ([[1975]]). LC39LC-39 boli počas obdobia [[ program Apollo|Apolla]] iba odpaľovacie rampy -– doplňovacie veže boli pripojené k štartovacej rampe -– jediná úprava, ktorá bola spravená , bola takzvaná "milkstool"„milkstool“, ktorá umožnila rakete [[Saturn IB|Saturnu IB]] (pre všetky misie Skylab s ľudskou posádkou, nevypustenou [[Skylab Rescue]], a [[ASTP]]Apollo-Sojuz) použiť odpaľovaciu vežu [[Saturn V|Saturnu V]]. Pre raketoplán mala odpaľovacia rampa nepohyblivú vežu a otáčajúcu prevádzkovú rampu, použitú na ochranu [[Družicový stupeň raketoplánu|orbiteru raketoplánu]] a na namontovanie vertikálneho ovládania užitočných nákladov do nákladného priestoru.
Prvé použitie LC39 bolo v roku [[1967]] s prvým štartom [[Saturn V|Saturnu V]], ktorý niesol [[Apollo 4]] - plavidlo bez ľudskej posádky. Druhý štart bez ľudskej posádky, [[Apollo 6]], tiež použil LC39A. S výnimkou letu [[Apollo 10]], ktorý štartoval z rampy LC39B, štartovali všetky lety s ľudskou posádkou Apollo-Saturn V počnúc letom [[Apollo 8]], z rampy LC39A. Po štarte [[Skylab]]u v roku [[1974]], kde bola použitá raketa [[Saturn INT-21]] (dvojstupňová úprava rakety [[Saturn V]] pôvodne určené pre aplikačný program Apolla), bola rampa LC39A prepracovaná pre program Space Shuttle a bola použitá pre prvý štart raketoplánu [[Columbia (raketoplán)|Columbia]] ([[STS-1]]). ▼
▲Prvé použitie LC39LC-39 bolo v roku [[1967]] s prvým štartom [[Saturn V|Saturnu V]], ktorý niesol [[Apollo 4]] -– kozmickú plavidloloď bez ľudskej posádky. Druhý štart bez ľudskej posádky, [[Apollo 6]], tiež použil LC39ALC-39A. S výnimkou letu [[Apollo 10]], ktorý štartoval z rampy LC39BLC-39B, štartovali všetky lety s ľudskou posádkou Apollo-Saturn V počnúc letom [[Apollo 8]], z rampy LC39ALC-39A. Po štarte [[Skylab]]u v roku [[ 19741973]], kde bola použitá raketa [[Saturn INT-21]] (dvojstupňová úprava rakety [[Saturn V]] pôvodne určenéurčená pre aplikačný program Apolla), bola rampa LC39ALC-39A prepracovaná pre program Space Shuttle a bola použitá pre prvý štart raketoplánu ''[[Columbia (raketoplán)|Columbia]] '' ([[STS-1]]).
[[Súbor:Shuttle Discovery July 25 pre-launch.jpg|vľavo|náhľad|Raketoplán [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] na odpaľovacej rampe 39B.]] ▼Aby raketoplán dosiahol [[obežná dráha|obežnú dráhu]], musí mať dostatočný ťah na prekonanie [[gravitácia|gravitácie]] Zeme. Ťah sa dosahuje kombináciou pomocných raketových motorov na pevné palivo (angl. ''[[Solid Rocket Boosters]]'', SRB) a hlavnými motormi raketoplánu Space Shuttle (angl. ''Space Shuttle Main Engine'', SSME). SSME používajú zmes kvapalného [[vodík]]a a kvapalného [[kyslík]]a z [[Space Shuttle External Tank|externej nádrže]] (angl. ''External Tank'', ET), pretože raketoplán nemá palivové nádrže pre SSME. Niekoľko mesiacov pred štartom sa do montážnej haly ([[Vehicle Assembly Building]], VAB) privezú všetky tri hlavné súčasti a umiestnia sa na mobilnú štartovaciu plošinu (''[[Mobile Launcher Platform]]'', MLP). Motory na pevné palivo sa privážajú po častiach [[železnica|železnicou]] z výrobného zariadenia v [[Utah]]u, externé nádrže prichádzajú z výrobného zariadenia v [[Louisiana|Louisiane]] nákladnou loďou a raketoplán čaká v spracovateľskom zariadení [[Orbiter Processing Facility]] (OPF). Najprv sa zostavia motory SRB a nainštaluje sa medzi ne externá nádrž. Potom sa s použitím [[žeriav]]u spustí raketoplán a pripojí sa k externej nádrži. Zostavený systém prevezie transportér [[Crawler]] 3-4 míle k rampe asi za 8 hodín. ▼
▲== Program Space Shuttle ==
Na štartovacej rampe sa mobilná štarovacia plošina spustí na viaceré podstavce a transportér [[Crawler]] zíde z rampy do vyčkávacieho priestoru v bezpečnej vzdialenosti. Každá rampa obsahuje prístupový vežový systém zložený z dvoch častí: ▼▲[[Súbor:Shuttle Discovery July 25 pre-launch.jpg|vľavo|náhľad|Raketoplán ''[[Discovery (raketoplán)|Discovery]] '' na odpaľovacejštartovacej rampe 39B , 25. júl 2005]]
▲Aby raketoplán dosiahol [[obežná dráha|obežnú dráhu]], musímusel mať dostatočný ťah na prekonanie [[gravitácia|gravitácie]] Zeme. Ťah sa dosahujedosahoval kombináciou pomocných raketových motorov na pevné palivo (angl. ''[[Solid Rocket Boosters]]'', SRB) a hlavnými motormi raketoplánu Space Shuttle (angl. ''Space Shuttle Main Engine'', SSME). SSME používajúpoužívali zmes kvapalného [[vodík]]a a kvapalného [[kyslík]]a z [[Space Shuttle External Tank|externej nádrže]] (angl. ''External Tank'', ET), pretože raketoplán nemánemal palivové nádrže pre SSME. Niekoľko mesiacov pred štartom sa do montážnej haly ([[Vehicle Assembly Building]], VAB) privezúpriviezli všetky tri hlavné súčasti a umiestniaumiestnili sa na mobilnú štartovaciu plošinu (''[[Mobile Launcher Platform]]'', MLP). Motory na pevné palivo sa privážajúprivážali po častiach [[železnica|železnicou]] z výrobného zariadenia v [[Utah]]u, externé nádrže prichádzajúprichádzali z výrobného zariadenia v [[Louisiana|Louisiane]] nákladnou loďou a raketoplán čakáčakal v spracovateľskom zariadení [[Orbiter Processing Facility]] (OPF). Najprv sa zostaviazostavili motory SRB a nainštalujenainštalovala sa medzi ne externá nádrž. Potom sa s použitím [[žeriav (stroj)|žeriavu]] u spustíspustil raketoplán a pripojípripojil sa k externej nádrži. Zostavený systém preveziepreviezol transportér [[Crawler]] 3 - až 4 míle (4,8 až 6,4 km) k rampe asi za 8 hodín.
▲Na štartovacej rampe sa mobilná štarovaciaštartovacia plošina spustíspustila na viaceré podstavce a transportér [[Crawler ]] zídezišiel z rampy do vyčkávacieho priestoru v bezpečnej vzdialenosti. Každá rampa obsahujeobsahovala prístupový vežový systém zložený z dvoch častí:
# nepohyblivá obslužná konštrukcia (angl. ''Fixed Service Structure'', FSS)
# otočná obslužná konštrukcia (angl. ''Rotating Service Structure'', RSS).
FSS umožňujeumožňovala prístup do raketoplánu pomocou vysúvacieho ramena a jej súčasťou jebol „čiapkovitý uzáver“ na zachytávanie kyslíka odvetraného z plnej externej nádrže. Otočná obslužná konštrukcia obsahujeobsahovala čistú miestnosť, umožňujeumožňovala prístup do nákladného priestoru orbitera, ochranu pred [[počasie|počasím]] a môžemohla chrániť raketoplán pred [[vietor|vetrom]] až do rýchlosti 60 [[námorný uzol|uzlov]] ({{km|111|m}}/h).[[Obrázok:STS-116 Launch (KSC-06PD-2768).jpg|left|thumb|Štart raketoplánu [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] na rampe 39B - misia [[STS-116]].]] Na každej rampe sú tiež veľké nízkoteplotné nádrže na skladovanie paliva - kvapalného vodíka a kvapalného kyslíka pre SSME. Vysoko výbušná povaha týchto chemických látok si vyžaduje početné bezpečnostné opatrenia v celom [[Štartovacý komplex|štartovacom komplexe]]. [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] vypočítala, že minimálna bezpečnostná vzdialenosť v prípade naplnených nádrží raketoplánu sú 3 míle ({{km|4.8|m}}) pre personál, a 8 700 stôp ({{km|2.6|m}}) medzi rampami. Aby sa predišlo obrovskému poškodeniu raketoplánu a raketových motorov počas štartu, napumpuje sa pred štartom na odpaľovaciu rampu 300 000 [[galón]]ov (1,1 mil. litrov) [[voda|vody]], ktorá stlmí [[zvuk]] počas štartu. V dôsledku ohrevu tejto vody sa počas štartu vyvinie veľké množstvo [[vodná para|vodnej pary]]. Od okamihu zahájenia plnenia paliva až do štartu raketoplánu musia okrem nevyhnutných pracovníkov všetky osoby opustiť rizikovú oblasť. [[Riadiace odpaľovacie stredisko]] a montážna hala sú skoro tri míle ({{km|4.8|m}}) ďaleko.
[[Súbor:LC39A and LC39B.jpg|thumb|left|Pohľad na štartovacie rampy 39A (v popredí) a 39B v čase [[program Space Shuttle|programu Space Shuttle]], 1. marca 2006]]
Pre prípad havárie je odpaľovací komplex vybavený núdzovým výťahovým systémom na rýchlu evakuáciu osôb do bezpečia. Pri opúšťaní raketoplánu sa posádka presunie do núdzového [[výťah]]u, ktorý klesne na povrch rýchlosťou až do 60 míľ za hodinu ({{km|96|m}}/h). Je to kôš na lane, ktorý klesá pod strmým uhlom preč od miesta štartu. Na povrchu posádka nastúpi do upraveného obrneného vozidla [[M113]] a presunie sa k [[trojuholník]]ovej pristávacej ploche pre [[helikoptéra|helikoptéry]] umiestnenej niekoľko stoviek stôp od rampy, odkiaľ odletí do bezpečia. Keďže bezpečnostné pravidlá [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] vyžadujú, aby bol všetok personál mimo rampy, je posádka počas takejto evakuácie odkázaná na seba. ▼[[Súbor:STS-116 Launch (KSC-06PD-2768).jpg|thumb|Štart raketoplánu ''[[Discovery (raketoplán)|Discovery]]'' zo štartovacej rampy 39B (misia [[STS-116]]), 10. december 2006 – posledný štart raketoplánu z tejto rampy]]
Na každej rampe boli tiež veľké nízkoteplotné nádrže na skladovanie paliva – kvapalného vodíka a kvapalného kyslíka pre SSME. Vysoko výbušná povaha týchto chemických látok si vyžadovala početné bezpečnostné opatrenia v celom štartovacom komplexe. [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] vypočítala, že minimálna bezpečnostná vzdialenosť v prípade naplnených nádrží raketoplánu sú 3 míle ({{km|4.8|m}}) pre personál a 8 700 stôp ({{km|2.6|m}}) medzi rampami. Aby sa predišlo obrovskému poškodeniu raketoplánu a raketových motorov počas štartu, napumpovalo sa pred štartom na odpaľovaciu rampu 300 000 [[galón]]ov (1,1 milióna litrov) [[voda|vody]], ktorá stlmila [[zvuk]] počas štartu. V dôsledku ohrevu tejto vody sa počas štartu vyvinulo veľké množstvo [[vodná para|vodnej pary]]. Od okamihu začatia plnenia paliva až do štartu raketoplánu museli okrem nevyhnutných pracovníkov všetky osoby opustiť rizikovú oblasť.
== Používanie v budúcnosti ==
[[Súbor:Stspad39baerial.jpg|náhľad|Pohľad na oblasť Štartovacieho komplexu 39B s raketoplánom Discovery.]]
▲Pre prípad havárie jebol odpaľovací komplex vybavený núdzovým výťahovým systémom na rýchlu evakuáciu osôb do bezpečia. Pri opúšťaní raketoplánu sa posádka presuniemala presunúť do núdzového [[výťah (dopravný prostriedok)|výťahu]] u, ktorý klesneby klesol na povrch rýchlosťou až do 60 míľ za hodinu ({{km|96|m}}/h). JeBol to kôš na lane, ktorý klesáklesal pod strmým uhlom preč od miesta štartu. Na povrchu by posádka nastúpinastúpila do upraveného obrneného vozidla [[M113]] a presuniepresunula sa k [[trojuholník]]ovej pristávacej ploche pre [[helikoptéra|helikoptéry]] umiestnenej niekoľko stoviek stôp od rampy, odkiaľ odletíby odletela do bezpečia. Keďže bezpečnostné pravidlá [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] vyžadujúvyžadovali, aby bol všetok personál mimo rampy, jebola by posádka počas takejto evakuácie odkázaná na seba.
S plánovaným ukončením používania raketoplánov v roku 2010 plánuje NASA prispôsobiť dve štartovacie rampy pre pilotovanú raketu [[Ares I]] (predtým CLV - '''C'''rew '''L'''aunch '''V'''ehicle) a nepilotovanú raketu [[Ares V]] (predtým CaLV - '''Ca'''rgo '''L'''aunch '''V'''ehicle), ktoré budú lietať v rámci projektu Constellation. ▼
== Program Constellation ==
▲S plánovaným ukončením používania raketoplánov v roku 2010[[2011]] plánujeplánovala NASA prispôsobiť dve štartovacie rampy pre pilotovanú raketu [[Ares I]] (predtým CLV -– '''C'''rew '''L'''aunch '''V'''ehicle) a nepilotovanú raketu [[Ares V]] (predtým CaLV -– '''Ca'''rgo '''L'''aunch '''V'''ehicle), ktoré budúmali lietať v rámci projektuprogramu Constellation. Program Constellation bol ale v roku 2010 zrušený, s ním aj rakety Ares I a Ares V a niektoré úpravy rámp 39A a 39B. Na nasledujúcich riadkoch je popísaný pôvodný plán programu Constellation.
=== LC-39B ===
[[Súbor:Ares I-X launch 08.jpg|thumb|right|Štart skúšobného letu [[Ares I-X]] z rampy LC-39B, 28. október 2009]]
Aby sa dodržal časový plán štartov raketoplánov a aby sa mohli začať testy novej rakety Ares I, ukončila NASA dňa 1. januára [[2007]] funkciu štartovacej rampy LC-39B, na ktorej prebehol posledný nočným štartom misie [[STS-116]] 9. decembra [[2006]]. Po prebudovaní rampy využívanej na štart [[Space Shuttle|raketoplánov]] na rampu prispôsobenú programu Constellation, sa rampa udržuje v zálohe pre nadchádzajúcu misiu [[STS-125]] k [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu]]. Dôvod je z časti ten, že rampa neumožňuje súčasný štart záchrannej misie ([[STS-400]]) z rampy LC-39A, a tiež ten, že určený orbiter Atlantis nebude mať ten istý [[uhol sklonu dráhy]] ako [[ISS|Medzinárodná vesmírna stanica]]. Medzi misiami STS-116 a STS-125 sa na rampe LC-39B zaháji prestavba pre raketu Ares I postavením od troch alebo štyroch nových výškových osvetľovacích stožiarov, aké používajú štartovacie rampy [[Atlas V]] a [[Delta IV]] na [[Mys Canaveral|Myse Canaveral]]. ▼
▲Aby sa dodržal časový plán štartov raketoplánov a aby sa mohli začať testy novej rakety [[Ares I ]], ukončila NASA dňa [[1. januárajanuár]]a [[2007]] funkciuprevádzku štartovacej rampy LC-39B, na ktorej prebeholsa uskutočnil posledný nočným štartomnočný štart misie [[STS-116]] 9dňa [[10. december|10. decembra ]] [[2006]]. Po prebudovaní rampy využívanej na štart [[Space Shuttle|raketoplánov]] na rampu prispôsobenú programu Constellation, sa rampa udržujeudržiavala v zálohe pre nadchádzajúcu misiu [[STS-125]] k [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu]]. Dôvod jebol z časti ten, že rampa neumožňujeneumožňovala súčasný štart záchrannej misie ([[STS- 4003xx]]) z rampy LC-39A, a tiež ten, že určený orbiter ''Atlantis '' nebudeby maťnemal ten istý [[uhol sklonu dráhy]] ako [[ ISS|Medzinárodná vesmírna stanica]]. Medzi misiami STS-116 a STS-125 sa na rampe LC-39B zahájizačala prestavba pre raketu Ares I postavením od troch alebo štyroch nových výškových osvetľovacích stožiarov, akéktoré používajú štartovacie rampy pre rakety [[Atlas V]] a [[Delta IV]] na [[ Mys Canaveral|MyseCape Canaveral]].
Hlavné obdobie obnovy však začalo po misii STS-125. Počas tejto fázy bude konštrukcia RSS odstránená a plošina MLP bude použitá na štart v spojení s letom Ares I. Ares I je trojstupňová raketa, ktorej prvý stupeň bude tvoriť päťsegmentový motor [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|Solid Rocket Booster]] na pevné palivo. V období premeny sa NASA zbaví obslužnej konštrukcie FSS na rampe LC-39B, a tým pretvorí návrh rampy po prvýkrát od roku [[1977]]. V tom istom čase postaví dve nové plošiny MLP, ktoré budú určené pre raketu Ares I s jej spojovacou vežou, ale NASA ešte povolí používanie transportéru [[Crawler]]. Nová veža, vzhľadom rovnaká ako veža Saturnu V, bude mať iba dve pohyblivé ruky: jednu pre posádku a jednu pre [[servisný modul Orion]]. Dvojica zberných uzáverov, ktoré majú rovnakú funkciu ako existujúce uzávery na orbiteri raketoplánu, budú použité na doplnenie paliva, odsávanie a odvetrávanie tekutého vodíka (LH2) a tekutého kyslíka (LOX) pre druhý stupeň rakety Ares I. Nový únikový systém nahradí existujúci systém spojovacieho lana. Tento systém spojí štartovaciu vežu s novým opevneným bunkrom umiestneným 1000 metrov od rampy (nevyhnutnosť v prípade pohotovosti). Jediné budovy, ktoré zostanú z éry raketoplánov, budú nádrž na kvapalný vodík, nádrž na kvapalný kyslík a vodná nádrž. Rampa neskôr podstúpi doplňujúce zmeny, hlavne doplnenie úložných kapacít. ▼
▲Hlavné obdobie obnovy však začalomalo začať až po misii STS-125. Počas tejto fázy budemala byť konštrukcia RSS odstránená a plošina MLP budemala byť použitá na štart v spojení s letom Ares I. Ares I jebola trojstupňová raketa, ktorej prvý stupeň budemal tvoriťbyť päťsegmentovýtvorený motorpäťsegmentovým motorom [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|Solid Rocket Booster]] na pevné palivo. V období premeny sa NASA zbavímala zbaviť obslužnej konštrukcie FSS na rampe LC-39B, a tým pretvorímala pretvoriť návrh rampy po prvýkrát od roku [[1977]]. V tom istom čase postavísa mali postaviť dve nové plošiny MLP, ktoré budúmali byť určené pre raketu Ares I s jej spojovacou vežou, ale NASA eštemala povolípovoliť používanie transportéru [[Crawler]]. Nová veža, vzhľadom rovnaká ako veža Saturnu V, budemala mať iba dve pohyblivé ruky :; jednu pre posádku a jednu pre [[servisný modul Orion]]. Dvojica zberných uzáverov, ktoré majúmali rovnakú funkciu ako existujúce uzávery na orbiteri raketoplánu, budúmali byť použité na doplnenie paliva, odsávanie a odvetrávanie tekutého vodíka (LH2) a tekutého kyslíka (LOX) pre druhý stupeň rakety Ares I. Nový únikový systém nahradímal nahradiť existujúci systém spojovacieho lana. Tento systém spojímal spojiť štartovaciu vežu s novým opevneným bunkrom umiestneným 10001 000 metrov od rampy (nevyhnutnosť v prípade pohotovosti). Jediné budovy, ktoré zostanúmali zostať z éry raketoplánov, budúmali byť nádrž na kvapalný vodík, nádrž na kvapalný kyslík a vodná nádrž. Rampa neskôr podstúpimala podstúpiť doplňujúce zmeny, hlavne doplnenie úložných kapacít.
=== LC-39A ===
Tak ako prvých 24 letov raketoplánu, tak aj posledné misie raketoplánu štartujúštartovali výlučne z rampy LC-39A. KeďPo ukončení programu Space Shuttle doslúži,mala byť rampa bude deaktivovaná. Aj z tejto rampy budemala byť odstránená nepohyblivá obslužná konštrukcia (FSS) a otočná obslužná konštrukcia (RSS). Dôvodom jebola potreba uvoľnenia priestoru pre "čistú"„čistú“ rampu, ktorá jemala byť potrebná pre [[ESAS]]. LC-39A budemala byť primárne použitá ako štartovacia rampa pre raketu [[Ares V]]. Z tohto dôvodu podstúpimala podstúpiť určité zmeny ako prispôsobenie skladovacích priestorov pre extra tekutý vodík (LH2) a tekutý kyslík (LOX). Kvôli "in„in-line"line“ návrhu rakety [[Ares V]] podstúpiamali podstúpiť tri existujúce plošiny MLP (z čias [[Programprogram Apollo|Apolla]], neskôr zmenených pre raketoplán) dôležitú generálnu opravu, aby sa prispôsobili rakete [[Ares V]] a jej spojovacej štartovacej veži. KvôliHoci ichmala vekubyť a potrebe podporiť nesmiernu váhu rakety Ares V a jej veže, terajší transportér Crawler (v službe od roku [[1967]]) doslúži a bude nahradený dvoma novými modelmi, ktoré budú taktiež narábať s raketou [[Ares I]] a s jej systémom MLP. Hoci budúrampa primárne použitépoužitá pre lety rakety [[Ares V]], LC-39A môžu tiežmala umožniť aj štarty [[Ares I]] v prípade poškodenia LC-39B.
=== Iné zmeny ===
MontážnaMontážne hala (VAB) práve podstupujepodstupovala zmeny, aby sa prispôsobila súbežným montážiammontážam a kontrole operácií ako pre raketoplán, tak pre raketu Ares I. NapokonPotom mala VAB podstúpipodstúpiť ďalšie zmeny umožňujúce montovať Ares I a Ares V v čase, keď sa začnú lunárne misie po roku [[2018]]. NASABolo tiežaj postaví dve nové plošiny MLP navrhnuté na manipuláciu s raketou Ares I s terajšími transportérmi Crawler a prípadne nahradí stroje z éry Apollo novými jednotkami, keď príde do prevádzky Ares V. Je možnémožnosťou, že NASA vybuduje ajpostaví rampu LC-39C, ktorá bola síce bola naplánovaná, ale nikdy nepostavená.nebola Niepostavená. súNeboli o nej zmienky ani v hláseniach ESAS. Táto rampa môžemohla byť použitá hlavne pre budúce misie na [[Mars]], keď budepri potrebnýchpotrebe viac ako jednajednej raketarakety Ares V napre štart plavidla určeného na Mars. Zatiaľ čo LC-39C môže vyzerať ako potrebná pre budúce misie na Mars, prírastok rampy LC-39C môže tiež garantovať agentúre NASA potrebnú poistku v prípade, že by boli LC-39A alebo LC-39B zničené. Zničenie jednej rampy umožní agentúre pokračovať v mesačných misiách v dovtedajšej rýchlosti. Pokiaľ však ide o misie na Mars, tie by bez nej mohli pokračovať len v trochu zníženej miere.
== Súčasné využitie ==
[[Súbor:Launch Complex 39-A From Above.jpg|thumb|Pohľad na štartovací komplex 39A po prevzatí spoločnosťou [[SpaceX]], 20. júl 2016]]
=== LC-39A ===
Po ukončení programu Space Shuttle prevzala rampu spoločnosť [[SpaceX]], ktorá začala s jej prestavbou pre štarty rakiet [[Falcon 9]] a [[Falcon Heavy]]. Súčasťou prestavby je aj postupná demontáž otočnej obslužné konštrukcie RSS pre raketoplány.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická rampa pod křídly SpaceX | url = http://www.kosmonautix.cz/2017/01/historicka-rampa-pod-kridly-spacex/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2017-01-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po nehode Falconu 9 na neďalekej rampe [[štartovací komplex 40 na Cape Canaveral Air Force Station|SLC-40]] bola prestavba urýchlená a prvý štart Falconu 9 z LC-39A sa uskutočnil [[19. február]]a [[2017]] o 14:39:00 [[koordinovaný svetový čas|UTC]]. Falcon pri svojom prvom lete z LC-39A vyniesol zásobovaciu loď [[Dragon (kozmická loď)|Dragon]] k [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]]. Po dokončení opráv SLC-40 bola LC-39A upravená pre štarty Falconu Heavy a Falconu 9 s pilotovanou loďou [[Dragon 2]].
== GalériaReferencie ==
{{Referencie}}
<gallery>
Obrázok:LC39A-July-6-2005.jpg|Štartovací komplex 39A
Obrázok:LC39B-Discovery-July-6-2005.jpg|Štartovací komplex 39B s raketoplánom [[Discovery (raketoplán)|Discovery]]
</gallery>
== Pozri aj ==
| 