Referendum na Slovensku v roku 1997: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
doplnenia so zdrojom |
||
Riadok 3:
'''Referendum na Slovensku v roku 1997''' bolo druhé [[referendum]] na Slovensku, ktoré sa konalo [[23. máj|23.]]–[[24. máj]] [[1997]]<nowiki/> a zaužíval sa preň prívlastok „'''zmarené'''“<ref name=":2">ČENTÍK, Tomáš: Referendum ako druh ľudového hlasovania. (diplomová práca). Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Právnická fakulta. Košice 2011. 89 s ([http://diplomovka.sme.sk/zdroj/3698.pdf online])</ref>. Referendum sprevádzali politické spory pred, počas aj po jeho uskutočnení. Bolo neplatné, pretože účasť voličov bola len 9,53%<ref name="statistics">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Referendá v Slovenskej republike|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=27071|dátum vydania=2010-09-03|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2010-09-19|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=}}</ref> namiesto požadovaných 50% a potom bolo vyhlásené za zmarené. Podľa ''Ústrednej komisie pre referendum'' ho zmaril minister vnútra [[Gustáv Krajči]], pretože nechal vytlačiť a distribuovať hlasovacie lístky len s tromi otázkami. Páchatelia zmarenia boli amnestovaní [[Mečiarove amnestie|Mečiarovými amnestiami]] v marci 1998.
== Otázky a ich história ==
# "Ste za vstup SR do NATO?"
# "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?"
# "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?"
# "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?"
Prvá otázka o vstupe do NATO (uznesenie NR SR zo dňa 14. februára 1997) bola oficiálne podporovaná vládou koalíciou ([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana (SNS)]] a [[Združenie robotníkov Slovenska|Združenia robotníkov Slovenska]] (ZRS)). Otázka bola len hypotetická, pretože Slovensko vedené premiérom [[Vladimír Mečiar|Vladimírom Mečiarom]] americká [[Minister|ministerka]] zahraničných vecí [[Madeleine Albrightová]] označila ako "čiernu diery na mape Európy" a NATO by pravdepodobne aj tak Slovensko za člena vtedy nepozývalo<ref>Szczerbiak, Aleks; Taggart, Paul A. (2008). ''Opposing Europe?: The Comparative Party Politics of Euroscepticism Volume 1: Case Studies and Country Surveys''. Oxford: Oxford University Press. p. 285. [[International Standard Book Number|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/978-0-19-925830-7|978-0-19-925830-7]]. (anglicky)</ref>. Druhá a tretia otázka súviseli s prvou a boli úmyselne formulované tak aby odradili voliť "áno". <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Belko|meno=Marián|priezvisko2=Kopeček|meno2=Lubomír|titul=CEPSR - Referendum in theory and practice: the history of the Slovak referendums and their consequences|url=http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=165|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-06-12|vydavateľ=Mezinárodní politologický ústav|jazyk=anglický}}</ref> Otázky boli mätúce, pretože NATO už dávno predtým avizovalo úmysel nerozmiestňovať na území nových členských štátov jadrové zbrane ani vojenské základne. Praktickým dôsledkom, ak by referendum bolo platné a občania by v referende vstup do NATO zamietli, by bolo to, že aj keby SR dostala od NATO pozvánku, nemohla by ju prijať, pretože podľa čl. 99 ods. 1 ústavy SR možno výsledok referenda zmeniť alebo zrušiť ústavným zákonom až po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti.
Vládu V. Mečiara západ už dlhšie kritizoval (pozri aj [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989#Volebn%C3%A9 obdobie 1994 %E2%80%93 1998|Politický vývoj#Volebné obdobie 1994 – 1998]]). Správa americkej vlády pre Kongres USA o rozširovaní NATO označila Slovensko a Albánsko ako krajiny, v ktorých sú problémy s rešpektovaním demokracie. <ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=VANYA|meno=BORIS|titul=Rok 1997: Slovensko ako Albánsko. Do NATO pozvali iba susedov|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=15. dec 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20720014/rok-1997-slovensko-ako-albansko-do-nato-pozvali-iba-susedov.html|dátum prístupu=2017-12-17|jazyk=sk}}</ref> Pozícia Slovenskej republiky bola nepriaznivá nielen v otázke prijatia do NATO, ale aj o vstupe do Európskej únie. Predseda zmiešaného výboru Európsky parlament - Slovensko [[Herbert Bösch]] povedal, že na Slovensku dochádza k veciam, ktoré nemožno tolerovať: „Deľba moci nemôže vyzerať tak, že kontrolné výbory pre televíziu, rozhlas, tajnú službu a privatizáciu sa viac alebo menej obsadzujú len ľuďmi vernými vláde.“ <ref name=":4" />
Štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako úplne prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Opozícii sa predtým nepodarilo presadiť na pôde parlamentu ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta<ref name=":2" /> a preto podporovala túto petíciu. Opozícia, sa obávala, že po skončení funkčného obdobia prezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] v marci 1998 bude vládnúca koalícia odkladať voľbu prezidenta <!-- trojpätinovou väčšinou .. Polarizácia slovenskej politiky za Mečiara smerovala k možnosti, že žiaden kandidát by nemohol získať 60% podporu. Henderson, Karen (2002) doslovne: neobsadenie prezidentského úradu --><ref name=":1">Henderson, Karen (2002). ''Slovakia: The Escape From Invisibility''. London: Routledge. p. 47. [[International Standard Book Number|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/978-0-415-27436-4|978-0-415-27436-4]]. (anglicky)</ref> v Národnej rade aby konsolidovala svoju moc, tým že prevezme minimálne do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|jesenných volieb 1998]] prezidentské právomoci. <!-- získala úplnú kontrolu nad dianím v štáte. Druhý (právny) dôvod: Ak by voľby vyhrala politická strana vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara, prezident by musel poveriť zostavením vlády víťaza volieb. Keďže prezidentove právomoci by medzičasom prešli na vládu, musel by predseda vlády poveriť jej zostavením sám seba. -->Prvé tri referendové otázky o vstupe do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní vznikli až v čase už prebiehajúcej petičnej akcie o otázke o priamej voľbe prezidenta. Podľa [[Erik Láštic|Erika Láštica]] ich účelom bola snaha koalície znížiť politický zisk opozície z kampane o priamej voľbe prezidenta.<ref name=":3" /> (Napriek zmareniu referenda bola "populárna" priama voľba prezidenta prijatá ústavným zákonom začiatkom roku 1999, po zmene politických pomerov.)▼
Na mítingu HZDS v marci 1997 v Trnave V. Mečiar priznal, že Slovensko nebude pravdepodobne prijaté do aliancie v prvej vlne rozšírenia. Ako dôvod uviedol „globálne dohody“ medzi USA a Ruskom. Toto vyjadrenie však neskôr popreli Spojené štáty aj ruský premiér [[Viktor Černomyrdin]]. Premiér tvrdil, že o negatívnom postoji USA vie už od júla 1996, kedy mu ho oznámila Madeleine Albrightová počas návštevy Bratislavy. <ref name=":4" />
▲Štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako úplne prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Opozícii sa predtým nepodarilo presadiť na pôde parlamentu ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta<ref name=":2" /> a preto podporovala túto petíciu. Opozícia, sa obávala, že po skončení funkčného obdobia prezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] v marci 1998 bude vládnúca koalícia odkladať voľbu prezidenta <!-- trojpätinovou väčšinou .. Polarizácia slovenskej politiky za Mečiara smerovala k možnosti, že žiaden kandidát by nemohol získať 60% podporu. Henderson, Karen (2002) doslovne: neobsadenie prezidentského úradu --><ref name=":1">Henderson, Karen (2002). ''Slovakia: The Escape From Invisibility''. London: Routledge. p. 47. [[International Standard Book Number|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/978-0-415-27436-4|978-0-415-27436-4]]. (anglicky)</ref> v Národnej rade aby konsolidovala svoju moc, tým že prevezme minimálne do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|jesenných volieb 1998]] prezidentské právomoci. <!-- získala úplnú kontrolu nad dianím v štáte. Druhý (právny) dôvod: Ak by voľby vyhrala politická strana vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara, prezident by musel poveriť zostavením vlády víťaza volieb. Keďže prezidentove právomoci by medzičasom prešli na vládu, musel by predseda vlády poveriť jej zostavením sám seba. -->
Prvé tri referendové otázky o vstupe do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní vznikli až v čase už prebiehajúcej petičnej akcie o otázke o priamej voľbe prezidenta. Podľa [[Erik Láštic|Erika Láštica]] ich účelom bola snaha koalície znížiť politický zisk opozície z kampane o priamej voľbe prezidenta.<ref name=":3" /> Postoj vládnej koalície k vstupu Slovenska bol skôr negatívny. Potvrdilo to nielen formulácia otázok ale ja hlasovanie o uznesení NR SR, ktorým by parlament odporučil občanom v referende o vstupe SR do NATO hlasovať kladne, ktoré predložil opozičný poslanec [[Eduard Kukan]]. Väčšina poslancov vládnej koalície hlasovala proti alebo sa zdržala hlasovania.<ref name=":3" />
Prezident SR [[Michal Kováč]] rozhodol o spojení všetkých štyroch otázok do jedného referenda a [[13. marca]] 1997 ho vyhlásil.
(Napriek zmareniu referenda bola "populárna" priama voľba prezidenta prijatá ústavným zákonom začiatkom roku 1999, po zmene politických pomerov.)
== Spory pred referendom ==
| |||