Srdcové zlyhanie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
doplnený text s ohľadom na previazanie s linkami |
||
Riadok 1:
'''Srdcové zlyhanie''' je stav, pri ktorom je narušená schopnosť [[srdce (orgán)|srdca]] prečerpávať [[krv]]. Najčastejšími príčinami zlyhania ľavej srdcovej komory sú [[Ischemická choroba srdca]], [[Chlopňová chyba|chlopňové chyby]] a [[Kardiomyopatia|kardiomyopatie]], pravá komora zlyháva najčastejšie následkom [[Pľúca|pľúcnych]] ochorení. Zlyhávanie srdca je skoro vždy spojené so zadržiavaním krvi (odb. stagnácia, stáza) v orgánoch (kongescia), preto máva prívlastok „kongestívne“. Pri zlyhaní ľavej srdcovej komory stagnuje krv v pľúcnom obehu a môže dôjsť až k život ohrozujúcemu kardiálnehu pľúcnemu edému, pri zlyhávaní pravej komory stagnuje krv v telovom obehu, čo sa prejavuje preplnením žíl a opuchmi podkožia, ale aj orgánov.
<small>'''''Poznámka k patofyziológii krvného obehu:'''''</small> <small>''Rozdelenie krvného obehu na telový a pľúcny je riešením problému, ako dosiahnuť dostatočne vysoký krvný tlak na zabezpečenie prietoku krvi celým telom a súčasne primerane nízky na to, aby tekutina krvi neunikala z jemných pľúcnych kapilár do pľúcnych alveolov - to sa práve deje, ak zlyhávajúca ľavá komora nedostatočne odčerpáva krv z pľúcneho obehu. Tlak v pľúcnych kapilárach potom stúpa a tekutina z krvi uniká do pľúcnych alveolov, čím obmedzuje dýchanie. Zlyhávanie pravej komory vedie k ukladaniu tekutiny v tkanivách - opuchu, ale bezprostredne neohrozuje život pacienta.''</small>
Riadok 41:
V popredí príznakov chronického pravostranného zlyhávania sú ďalej opuchy dolných končatín. Intenzita opuchov závisí od hydrostatického tlaku v kapilárach, preto opuchy začínajú na nohách a so zhoršovaním ochorenia postupujú nahor. Počínajúce opuchy sa dajú zistiť tak, že mierny tlak prstu po chvíli zanechá v opuchu jamku. U pacientov, pripútaných na lôžko bývajú najvýraznejšie na chrbte. Nakoniec môže opuchnúť podkožie celého tela (anasarka). Opuchnuté sú aj brušné orgány, v dôsledku opuchu je zväčšená a bolestivá pečeň (hepar venostaticum) a opuchy orgánov tráviaceho traktu môžu mať za následok poruchy trávenia a nechutenstvo. Nakoniec sa tekutina hromadí aj v brušnej dutine (ascites); dôsledkom toho môže byť aj veľmi zväčšené, vyčnievajúce brucho. Viditeľné preplnené povrchové žily na krku sú prejavom hromadenia krvi pred zlyhávajúcou pravou komorou. Modrasté sfarbenie slizníc ([[cyanóza]]) je pri zlyhávaní pravej komory skôr prejavom súčasného ochorenia pľúc.
Pri zlyhávaní ľavej srdcovej komory sa cyanóza objavuje pravidelne, ale až v pokročilom štádiu. Charakteristická je dýchavica pri námahe. V pokročilom štádiu choroby sa pacient budí na nočnú dýchavicu a kašeľ ([[srdcová astma]]), pretože poležiačky sa tekutina z opuchu vyššie položených končatín končatín presúva do pľúc. Takto sa naučí zaujímať ortopnoickú polohu a čas trávi, nakoniec aj spí posediačky so spustenými nohami.
Akútne zlyhanie ľavej komory začína suchým kašľom, za ktorým nasleduje zhoršujúca sa pokojová dýchavica. Pacient je nepokojný, spotený, cyanotický, zmätený, pritom tuší závažnosť svojho stavu a obáva sa, že umrie. Niekedy sa snaží za každú cenu posadiť a vzoprieť sa rukami o stôl, aby si uľahčil dýchanie. Vykašliavanie peny je príznakom, že stav pacienta je veľmi vážny a blíži sa k resuscitačnej situácii. Vývoj týchto príznakov môže trvať len desiatky minút.
| |||